Veterník (vrch v Slovenskom krase)
| Veterník | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Rozložná |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Koniarska planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 609,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°36′26″S 20°20′26″V / 48,6072°S 20,3406°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Rozložná |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veterník[1] (609,6 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží pri obci Rozložná, približne 14 km západne od Rožňavy.[5] Je najvyšším vrchom Koniarskej planiny.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Koniarska planina.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Rozložná.[1] Najbližším sídlom je na severovýchodnom úpätí situovaná Rozložná, východne sa nachádza Kunova Teplica, južne Gemerský Sad, západne Gemerské Teplice a severne Gočaltovo.[5] Vrch je súčasťou ochranného pásma Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veterník leží v strednej časti Koniarskej planiny. Severným smerom sa nachádza Stará hora (663 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Trojštít (672 m n. m.), Klen (600 m n. m.) a Štít (851 m n. m.), východným Vlčí štít (814 m n. m.), Ostrý vŕšok (775 m n. m.), Malý vrch (744 m n. m.), Dubník (696 m n. m.) a Nízka planina (570 m n. m.), južným Pipíš (594 m n. m.), Veľký Kraslav (466 m n. m.), Slaný vrch (429 m n. m.) a Bartov vrch (361 m n. m.) a západným Malkiná (379 m n. m.), Muteň (466 m n. m.), Stráň (513 m n. m.), Slovenská skala (622 m n. m.) a Strieborník (556 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Slanej, kde vodu zo severných a východných svahov odvádza Gočaltovský potok, smerujúci do Štítnika. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, Revúcku vrchovinu, Stolické a Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no západným úbočím vedie 
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-17]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-17]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-17]. Dostupné online.