Priepasť Brázda

Priepasť Brázda
národná prírodná pamiatka
priepasť Brázda (-181 m)
Štát	Slovensko
Región	Košický
Okres	Rožňava
Obec	Silica
Súradnice	48°34′15″S 20°29′40″V / 48,570933°S 20,49435°V / 48.570933; 20.49435
Vznik	1982
- posledná novelizácia	1996
Správa	Správa slovenských jaskýň
Kód	508
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Brázda (lokálny názov: Barázdálási I-zsomboly; synonymika a číslovanie: Barázdálás, Barazdaláš, Barasdaláš^[1], Brázdovisko, Brázdna priepasť, Brázdnica; C6-1, SP-50) je geologicky, geomorfologicky, speleogeneticky i historicky významná priepasť a jaskyňa v Slovenskom krase. Nachádza sa v nadmorskej výške 611 m na plošine Silickej planiny v katastrálnom území obce Silica, v okrese Rožňava. Je štvrtou najhlbšou priepasťou v Slovenskom krase a v poradí 16. v rámci Slovenska.^[2]

Táto rozsiahla vertikálna jaskyňa je hlboká 181 metrov. Komisionálne meranie (J. Jedlička, 1977) stanovilo hĺbku na 178 m. V priebehu roka 2019 by malo moderné meranie laserovým diaľkomerom s vysokou presnosťou stanoviť konečnú hĺbku doteraz známych jaskynných priestorov. Celková dĺžka jaskyne presahuje 1200 m (odhad meračov jaskyne na základe poznatkov z prieskumu v období 2016-2019). Jaskyňu skúmajú, zameriavajú a dokumentujú členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti. Mohutné ústie kruhovitého tvaru s priemerom cca 10 m je situované takmer na temene mohutného krasového vrchu (Kohútí štít) v severnej časti Silickej planiny, ZSZ od Silice, v lesnom poraste s lokálnym pomenovaním Barázdálás, čo možno z maďarčiny voľne do slovenčiny preložiť ako Zbrázdený. V západnej stene pod okrajom ústia sú nainštalované kotviace body pre zostup do priepasti. 1. šachta so sutinovým, príkro ukloneným pseudodnom v hĺbke 20 m, je výrazne tektonicky predisponovaná, a jej sutinové dno leží v úrovni -47,2 m (tzv. I. horizont)^[3]. Z vrcholu sutinového kužeľa možno zostúpiť k cca 3 m vysokému skalnému stupňu, kde sa v kompaktnej a výrazne skorodovanej stene otvára hrdlo do 2. šachty, ktorú moravskí jaskyniari pomenovali Studna. Na jaskynnej stene v jej ústí možno vidieť karbidovou lampou vyčmudený nápis uvádzajúci letopočet 1944 a iniciály jedného z prvých prieskumníkov jaskyne, maďarského jaskyniara Istvána Venkovitsa VŠ. Šachta má v dolnej časti studňovitý charakter a pôsobí mohutným dojmom. Sutinovo-hlinité dno (tzv. II. horizont) leží v úrovni -80 m. Z dna možno náročnou plazivkou v mohutnom závale preniknúť do cca -5 m hlbokej šachtičky, ktorá je už súčasťou priestorov 3. šachty. Traverzom ponad menší z otvorov do 3. šachty možno preniknúť úžinou v podobe otvoreného zlomu do obrovského a mimoriadne morfologicky členitého Dómu priepastí. Úroveň dolnej časti jeho blokovito-balvanovitého dna leží v úrovni -80 m. V spojovacej úžine možno nájsť karbidovou lampou vytvorený nápis s letopočtom 5.2.1969 a iniciálami Júd T. Iniciály patria dodnes žijúcemu 84-ročnému horárovi Tiborovi Júdovi z horárne Závozná na Silickej planine, ktorý je žijúcou legendou na tejto planine, a ktorý svojou nezištnou pomocou viac ráz pomohol moravským prieskumníkom tejto významnej jaskyne. Ešte v roku 1961 sa pri horárni zvykol zdraviť s objaviteľom jaskyne Domica Jánom Majkom, ktorý v tom čase vykonával objaviteľské a prieskumné práce v Priepasti nad Červeným kameňom na Silickej planine. Do priepasti Brázda horára v roku 1969 spustili na drevenej sedačke moravskí jaskyniari pod vedením J. Přibyla, ktorí do Dómu priepastí prenikli už 9.7.1968 (tento dátum je vytesaný v ústi vyššie zmienenej úžiny). Horár Júd ako laik prežíval v komplikovanom a psychicky náročnom, studenom a vlhkom podzemí intenzívne emócie, a po vytiahnutí z jaskyne sa - podľa vlastných slov - modlil k všetkým svätým, že prežil (6.4.2019). Po T. Júdovi bola pomenovaná nedávno jaskyniarmi Slovenskej speleologickej spoločnosti objavená priepasť na Silickej planine Júdova priepasť (70 m/-35 m). V Dóme priepastí sa v jeho stenách otvára viacero okien, komínov a šiacht. Niektoré okná skúmali moravskí jaskyniari pomocou do seba zasúvateľných 4-metrových oceľových tyčí, na konci ktorej bolo fixované lano, po ktorom vyliezli do inak neprístupných zvislých priestorov. V dóme sú tieto tyče dodnes. Časť šiacht patrí do sústavy tzv. Novej studne, ktorá predstavuje systém mohutných zvislých priestorov s dnom v hĺbke 118 m, t. j. tesne nad úrovňou tzv. III. horizontu v -122 m. V roku 2016 jaskyniar Slovenskej speleologickej spoločnosti Ing. Jozef Hetesi v spolupráci s Jozefom Ondíkom (istenie) zdolal špeciálnou jaskyniarskou technikou zameranou na zdolávanie komínov cca 20 m vysoký jaskynný komín v Dóme priepastí, pričom v úrovni cca -60 m objavili komplikovanú sústavu chodieb, šiacht a komínov v dĺžke cca 150 m. Ide o najvýznamnejší objav v jaskyni od čias moravských prieskumníkov v 60-tych rokoch min. storočia. Súčasťou priestorov s bohatou sintrovou výzdobou je napr. sieň s jazierkom. Jaskyňa/priepasť Brázda vznikla v druhohorných strednotriasových wettersteinských vápencoch rífovej fácie, ktoré sú súčasťou silického príkrovu.^[4]. Prekonala polyfázový vývoj a nie je vylúčené, že jej vznik súvisí so starším, už predkvartérnym krasovatením (pliocén?). Za hlavný modelačný činiteľ možno považovať korózne pôsobenie vertikálne cirkulujúcich vôd pozdĺž významných nespojitostí (zlomy, pukliny, puklinové systémy). Jaskyňa predstavuje veľmi zložitý komplex podzemných priestorov odlišných morfologických typov. Dominujú zvislé šachty a studne, dómy, subhorizontálne pseudoúrovne, komíny a pseudodná. V spodnej časti priepasti sa nachádza stupňovitá chodba dlhá asi 150 m, ktorá nahor vedie do dómu so sintrovou výzdobou. Vo všeobecnosti možno Brázdu označiť za jaskyňu s bohatou sintrovou výplňou, ktorá je tu zastúpená v pestrých typoch i formách. Dominuje tu predovšetkým hráškovitá výzdoba v červenohnedom farebnom odtieni, pripomínajúca vzhľadom karfiol. V okolí Brázdy sa nachádzajú aj ďalšie priepasti: Priepasť v údolí Szalayovho jazera, Medvedia jaskyňa, Priepasť pri Márnej, Klen-Szalayova jaskyňa, Gombasecká planá jama, Pustá priepasť a Závozné priepasti. Od 1982 roku je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.^[5]

Prvý známy zostup sa uskutočnil v roku 1911, o čom svedčí aj letopočet s krátkym nápisom (FMK) na jednej zo stien v útrobách jaskyne. Nie je známe, kto vtedy do priepasti zostúpil a akým spôsobom. Práve v roku 1911 vyšiel prvý zoznam jaskýň z dnešného územia Slovenského krasu, ktorý zostavil maďarský geológ, geograf a speleológ Gábor Strömpl, nijaká súvislosť však nie je preukázaná. V období druhej svetovej vojny (1944) do jaskyne zostúpil maďarský speleológ a hydrogeológ István Venkovits^[6]; dosiahol tu úroveň -80 m. V roku 1952 zostúpili do priepasti jaskyniari združení okolo silického financa a dobrovoľného jaskyniara Ondreja Majdu-Hraška. V lete roku 1953 sa do priepasti uskutočnila jedna z najväčších jaskyniarskych výprav v rámci niekdajšieho Česko-Slovenska. Expedíciu zorganizoval Turista, n. p.. Vedením bol poverený známy organizátor jaskyniarskeho prieskumu prof. Leonard Blaha. Základné informácie poskytol Ondrej Majda-Hraško, ktorý viedol miestnu jaskyniarsku skupinu, a do priepasti zostúpil už prv. Akcia bola široko medializovaná, priamo od ústia jaskyne horúcou linkou (telefonicky) prúdili do celého Česko-Slovenska informácie o najnovších udalostiach. Akcie sa zúčastnil aj objaviteľ Domice a mnohých iných významných jaskýň na Slovensku Ján Majko, niekdajší silický financ, neskôr profesionálny jaskyniar z n. p. Turista. Meračský tím viedol speleológ, geológ a paleontológ svetového mena Ján Seneš, asistovali mu významný jaskyniar Svätopluk Kámen z Tisovca a Rudo Lipták. Zostup do jednotlivých jaskynných (pseudo)úrovní sa konal vďaka vybudovaným plošinám s inšatlovanými vrátkami a sedačkami na lanách. Zostupujúcich prieskumníkov sužovali nepríjemné otáčavé pohyby drevených sedačiek, ktoré pomocou vrátkov spúšťala, resp. vyťahovala obsluha týchto zariadení. Ako posledný spomedzi zúčastnených prieskumníkov vystúpil z jaskyne po 48-ich hodinách Ján Majko. Významnej akcie sa zúčastnila vtedajšia slovensko-česká jaskyniarska elita. Z významných slovenských účastníkov hodno spomenúť O. Majdu-Hraška, S. Šrola, P. Droppu, P. Revaja a ďalších. Viacerí zúčastnení prispeli do vtedajších periodík a odborných periodík článkami o priebehu a výsledkoch expedície. Geológiu a mapu Brázdy predstavil dr. Ján Seneš v Geografickom časopise, z pohľadu potenciálu a praktického jaskyniarstva zhodnotil Brázdu Ján Majko v Krásach Slovenska. Zameranie Brázdy a prácu meračského tímu predstavil Svätopluk Kámen. Expedíciu dokumentovali pracovníci Česko-slovenského rozhlasu, nasnímali ju tiež filmári z Krátkeho filmu; dokumentárny film dodnes jestvuje, dokonca bol zdigitalizovaný (archív SMOPaJ). Svojho času figurovala jaskyňa na 1. mieste medzi najhlbšími jaskyňami Česko-Slovenska. Jaskyňu po slávnej expedícii skúmali predovšetkým brnianski jaskyniari pod vedením J. Himmela a J. Přibyla, ktorí vyhotovili aj viacero verzií plánu jaskyne. Merania uskutočňovali rôznymi metódami, najhlbšie miesto uvádzali v rel. hĺbke až 211 m. Keďže vznikali disproporcie medzi jednotlivými meraniami od rôznych meračských tímov, bola priepasť revízne zameraná ing. J. Jedličkom, ktorý stanovil jej hĺbku na -177 m. Meranie sa uskutočnilo v predvečer 6. Medzinárodného speleologického kongresu v Olomouci v roku 1973. Kompetentné inštitúcie (Správa slovenských jaskýň) po dohode so Slovenskou kartografiou, n. p., Bratislava túto hĺbku odporúčali od marca r. 1976 uvádzať ako oficiálnu (tento údaj sa zoširoka udával hlavne v mapách). Zoznam jaskýň (2007)^[7] uvádza hĺbku 181 m. Tento údaj vyplýva z výsledkov expedície TJ DK KSB Brno, ktorá ju zamerala v dňoch 12.-16.7.1977 čím vyvrátila nesprávne zameranú, resp. vypočítanú hĺbku 205 m. Brázda bola v istej dobe oprávnene uvádzaná ako najhlbšia priepasť v Česko-Slovensku. Je verejnosti neprístupná. V médiách bola zverejnená interpretácia o strate prvenstva Brázdy v rebríčku najhlbších jaskýň Česko-Slovenska,^[8] ktorá obsahuje množstvo faktických chýb a nepresností.