Kresadlo (vrch v Slovenskom krase)
| Kresadlo | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Bôrka, Hrhov |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodia | Slaná, Bodva |
| Nadmorská výška | 801,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′12″S 20°45′54″V / 48,62°S 20,7651°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Bôrka |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kresadlo[1] (801,3 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Bôrka, približne 15 km západne od Moldavy nad Bodvou.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Bôrka a Hrhov.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Bôrka a južne ležiaci Hrhov, západným smerom sa nachádza Lúčka a Jablonov nad Turňou a východne Dvorníky-Včeláre, Turňa nad Bodvou, Háj a Hačava.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kresadlo leží v strednej časti planiny Horný vrch. Severne sa nachádza Žľab (894 m n. m.), Orlia studňa (1 103 m n. m.), Osadník (1 186 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.) a Chvost (851 m n. m.), východne Havrania skala (770 m n. m.), Ďurkova skala (765 m n. m.), Vysoký vrch (832 m n. m.) a Hlinná (738 m n. m.), južne Okrúhle (424 m n. m.), Nižný vrch (533 m n. m.) a Žmeň (579 m n. m.) a západne Pavlovský vrch (611 m n. m.), Holubia skala (741 m n. m.), Zajačia brána (734 m n. m.), Luhota (817 m n. m.), Tegart (758 m n. m.) a Drieňovec (804 m n. m.).[2] Voda zo severne sa zvažujúcich častí odteká do Čremošnej v povodí Slanej, južne sa zvažujúce svahy odvodňuje riečka Turňa v povodí Bodvy. Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu a blízke Volovské vrchy, nezriedka tiež Stolické vrchy, Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol traverzuje 
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 86.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.