Revúcka vrchovina
| Revúcka vrchovina | |
| geomorfologický celok | |
 Vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Košický |
| Okresy | Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava |
| Nadradená jednotka |
Slovenské rudohorie |
| Susedné jednotky |
Stolické vrchy Veporské vrchy Juhoslovenská kotlina Ostrôžky Volovské vrchy Rožňavská kotlina Slovenský kras |
| Podradené jednotky |
Cinobanské predhorie Železnícke predhorie Hrádok Turecká Dobšinské predhorie |
| Najvyšší bod | Veľký Radzim |
| - výška | 990,5 m n. m. |
| - súradnice | 48°46′38″S 20°20′20″V / 48,7773°S 20,339°V |
 Poloha pohoria v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Revúcka vrchovina | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Revúcka vrchovina je geomorfologický celok Slovenského rudohoria na Slovensku. Predstavuje pás územia od Lučenca po Rožňavu, vtiesneného medzi Stolickými vrchmi na severe a mierne zvlnenou Juhoslovenskou kotlinou. Najvyšší vrch Veľký Radzim dosahuje 990,5 m n. m.[1]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Rozsiahle územie vrchoviny sa tiahne v páse od juhozápadu na severovýchod a obkolesujú ju Veporské vrchy (severozápad), Stolické vrchy (sever), Volovské vrchy (severovýchod a východ), Rožňavská kotlina a Slovenský kras (juhovýchod), Juhoslovenská kotlina (juh) a Ostrôžky (západ).[2]
Geomorfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Revúcka vrchovina patrí do geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsystému Karpaty a Alpsko-himalájskej sústavy.
Revúcka vrchovina sa delí na 5 podcelkov, ktoré zahŕňajú 9 časti:[2]
Vrchy a sedlá
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyššie vrchy Revúckej vrchoviny ležia v jej severovýchodnej časti:[3]
- Veľký Radzim (990,5 m n. m.) – najvyšší vrchol
- Malý Radzim (961,1 m n. m.)
- Turecká (953 m n. m.)
- Magura (883 m n. m.)
- Spúšťadlo (860 m n. m.)
- Železník (814 m n. m.)
- Hrádok 809 m n. m.[4]
Sedlá sú zväčša plytké a nevýrazné, najvýznamnejšie sú:
- Brezina (cesta Hnúšťa - Ratková)
- Hrádok (Jelšava - Štítnik)
- Hora (masív Veľkého Radzima)
- Filipka (Nižná Slaná)
Doliny
[upraviť | upraviť zdroj]Doliny prebiehajú prevažne od severu na juh, zo Stolických hôr do Juhoslovenskej kotliny a tým smerom pretekajú aj potoky a rieky. Západná časť pohoria patrí do povodia rieky Ipeľ, stredná a východná časť je súčasťou povodia Slanej. Údoliami tiež vedú komunikácie a niekoľko lokálnych železničných tratí.
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Revúcku vrchovinu križuje množstvo lokálnych a viacero regionálnych turistických trás. Medzi významné trasy patrí chodník Márie Széchy, spájajúci Muránsky hrad a Fiľakovský hrad a dôležitou križovatkou turistických chodníkov je lokalita Hrádok nad Ochtinou. Veľmi vyhľadávanou lokalitou je národná prírodná pamiatka Ochtinská aragonitová jaskyňa, zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Raritou je aj nedokončený tunel pod Homôľkou.
Panoráma
[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Revúcka vrchovina
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BRANDOS, Otakar. Revúcka vrchovina [online]. treking.cz, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.