Grečov
| Grečov | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Hačava |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Zádielska planina |
| Povodie | Bodva |
| Nadmorská výška | 891,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′54″S 20°48′40″V / 48,665°S 20,8112°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Hačavy
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Grečov[1] (891,3 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží pri obci Hačava, približne 13 km západne od Moldavy nad Bodvou.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zádielska planina.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a na katastrálnom území obce Hačava.[1] Najbližším sídlom je východne situovaná Hačava, juhozápadne leží Bôrka, Lúčka a Kováčová, severne Štós, severovýchodne Medzev a južne Háj, Zádiel a Dvorníky-Včeláre.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Grečov leží na severnom okraji planiny, nad hornou (severnou) časťou Zádielskej doliny. Severne sa nachádza Tupý vrch (1 041 m n. m.), Lastovičí vrch (1 061 m n. m.), Zbojnícka skala (1 147 m n. m.) a Kloptaň (1 153 m n. m.), východne Jelení vrch (947 m n. m.), Bujačí vrch (835 m n. m.) a Ďurkova skala (765 m n. m.), južne Ploština (825 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.), Havrania skala (770 m n. m.) a Vysoký vrch (832 m n. m.) a západne Vŕšok (917 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Chvost (851 m n. m.) a Osadník (1 186 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Bodvy, kde vodu zo severných svahov odvádzajú krátke prítoky, z juhozápadných častí voda odteká Blatným (Chotárnym) potokom. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, blízke Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severne vedie po hrebeni 
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 86.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.