Spojené štáty

Spojené štáty americké
Vlajka Znak
Národné motto: In God We Trust (angl.) (Veríme v Boha) E pluribus unum (lat.) (Z mnohých jeden)
Štátna hymna: The Star-Spangled Banner (Hviezdami posiata vlajka)
Miestny názov
• dlhý	United States of America
• krátky	United States
Hlavné mesto	Washington, D. C. 38°53′ s.š. 77°01′ z.d.
Najväčšie mesto	New York
Úradné jazyky	žiaden na federálnej úrovni, de facto angličtina
Regionálne jazyky	angličtina, havajčina, španielčina, samojčina a ďalšie
Demonym	Američan, Američanka[1]
Štátne zriadenie prezident viceprezident	federatívna prezidentská republika Joe Biden Kamala Harrisová
Vznik	4. júl 1776
Susedia	Kanada, Mexiko, Rusko
Rozloha  • celková  • voda (%)	9 833 520 km² (3.)    km² (6,97 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2021)  • sčítanie (2020)  • hustota (2021)	331 893 745 (3.) 331 449 281 33,6/km² (185.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2022 25,35 bilióna $ (2.) 76 027 $ (9.)
Index ľudského rozvoja (2019)	0,926 (17.) – veľmi vysoký
Mena	americký dolár (USD)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC-4 až -12, +10, +11) (UTC-4 až -10)
Medzinárodný kód	USA/US
Medzinárodná poznávacia značka	USA
Internetová doména	.us, .gov, .edu, .mil
Smerové telefónne číslo	+1

Súradnice: 39°49′41″S 98°34′46″Z / 39,828175°S 98,5795°Z / 39.828175; -98.5795

Spojené štáty americké (anglicky United States of America), skráteným názvom Spojené štáty^[2][3], skrátene USA alebo len US, je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe. Na severe susedí s Kanadou a na juhu s Mexikom. Vďaka štáte Aljaška siaha územie Spojených štátov amerických aj k brehom Severného ľadového oceánu (Beringova úžina ich delí od ázijského územia Ruska), zahrňuje tiež aj niektoré tichomorské ostrovy (hlavne Havaj). Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, jedného federálneho územia s hlavným mestom a sídlom prezidenta, Kongresu a Najvyššieho súdu (District of Columbia), šiestich závislých území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a atol Palmyra) a desiatich malých ostrovov či útesov.^[3]

S rozlohou 9,8^[4] milióna kilometrov štvorcových sú Spojené štáty treťou najväčšou krajinou na svete (po Rusku a Kanade).^[5] S takmer 340 miliónmi obyvateľov sú treťou najľudnatejšou krajinou planéty (po Číne a Indii).^[6] Populácia je tradične koncentrovaná na oboch pobrežiach, na východnom leží najväčšie mesto Spojených štátov New York, na západnom pobreží druhé najväčšie mesto Los Angeles. Hlavným mestom je Washington. Východná časť krajiny je hustejšie osídlená než západná. Stredná časť krajiny má najviac plochy ale nie moc ľudí.

Podľa nominálneho HDP sú Spojené štáty najväčšou svetovou ekonomikou^[7], podľa HDP v parite kúpnej sily druhou najväčšou (po Číne).^[8] Ich ekonomický výkon predstavuje približne štvrtinu celosvetového HDP. Sú najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom. Stali sa symbolom a priekopníkom ekonomiky založenej na voľnom trhu, v mnohom v tom inšpirovali Európu alebo Čínu. Oproti Európe avšak vykazujú menšiu mieru prerozdeľovania bohatstva a väčšie ekonomické rozdiely medzi ľuďmi.^[9] V nominálnom HDP na obyvateľa sú na ôsmom mieste na svete^[10], v HDP v parite kúpnej sily na hlavu na dvanástom^[11], v indexe ľudského rozvoja na trinástom.^[12] Americká mena, dolár, je hlavnou rezervnou menou sveta.^[13] Americký priemysel a obchod dosiahol vynikajúcich výsledkov a dobyl trhy po celom svete (Ford, Coca-Cola, Boeing, JP Morgan, Exxon, Johnson & Johnson, Walmart, Amazon, Apple, Microsoft, Google, Facebook).^[14]

Podľa väčšiny kritérií sú vojensky najmocnejšou krajinou sveta. Štyridsať percent vojenských výdajov na svete pripadá práve na USA.^[15] Sú jadrovou veľmocou a jedinou krajinou, ktorá jadrovú zbraň použila vo vojenskej operácii. Sú jednou z piatich stálych členov Rady bezpečnosti OSN. Geopoliticky sú hodnotené ako superveľmoc, pričom tento štatút získali predovšetkým po roku 1945, po víťazstve v druhej svetovej vojne. Po konci studenej vojny (1989) sa dokonca hovorilo o tom, že sú jedinou superveľmocou, čo sa dnes snažia zmeniť hlavne Čína a Rusko. Vzťahy Spojených štátov a Európy sú špecifické a hlavne so Spojeným kráľovstvom, pretože to bola európska veľmoc, ktorá kolonizovala severnú Ameriku, aby tak neskôr čelili vzbure miestnych kolonistov a hnutí za nezávislosť, pričom stret s Britmi bol rozhodujúci (nezávislosť od Británie Američania vyhlásili v roku 1776). Vzhľadom k presadeniu sa angličtiny ako hlavného a úradného jazyka v USA však špecifická väzba medzi Spojenými štátmi a Britániou (a rovnako aj s ďalšími anglicky hovoriacimi krajinami Commonwealthu, ako je Kanada či Austrália) pretrváva. Väzba so západnou kontinentálnou Európou bola daná imigračnými vlnami v 19. storočí (hlavne z Nemecka a Talianska), posilnené boli po americkom oslobodení tejto časti Európy od nacizmu v roku 1945. Spojené štáty sa tak, oi. prostredníctvom vojenskej organizácie NATO, stali garantom bezpečnosti tejto časti Európy. Po páde komunizmu v strednej a východnej Európe sa vytvorili podobne úzke spojenecké väzby aj tu, kľúčovým spojencom je pre Američanov hlavne Poľsko. Ako superveľmoc sa však USA snaží budovať spojenecké väzby vo všetkých regiónoch sveta, na Blízkom východe patrí ku kľúčovým spojencom Izrael a Saudská Arábia, v Ázii Japonsko a Južná Kórea, v južnej Amerike Kolumbia.

Americká kultúra, hlavne pop-kultúra, získala globálny vplyv (Hollywood, Disney, jazz, rock n roll, rap, televízne seriály), rovnako ako americký životný štýl (automobilizmus, fast food), a to až taký, že sa mimo USA začalo hovoriť o americkom kultúrnom imperializme^[16] či amerikanizácii života.^[17] Výborných výsledkov dosahuje americká veda a školstvo (systém univerzít na čele Harvardom, vynález atómovej bomby, internetu, pristátie na Mesiaci).

Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie Spojené štáty alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) USA (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie United States. Anglická skratka tvaru „United States“ znie U.S. alebo US (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare US vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky Union; občas sa používa aj v slovenčine a znie Únia. Ďalší neoficiálny krátky tvar je Amerika, po anglicky America.^[18][19][20]

Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.^{[21][22][23][24][25]} V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie.

Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie Spojené štáty americké. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu Spojené štáty severoamerické a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom Anglicko-slovenskom slovníku z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom Slovníku slovenského jazyka (Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“). Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je Severoamerická únia; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie United States of America (v rokoch 1776 – 1778 aj United States of North America). Skratka tvaru „United States of America“ znie USA (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo U.S.A. (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).^{[18][26][27][28][19][29][30][31][32][33][34][35]}

Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: Spojené štáty americké (t.j. rovnako ako dnes)^[36], Spojené štáty (t.j. rovnako ako dnes)^[37], Spojené Štáty Amerikánske^[38], Spojené državy^[39], Sjednotené štáty^[40], Spojené državy severo-americké^[41], Sjednotené Štáty Severo-amerikánske^[42], Unia^[41] a koncom 18. storočia Republika Amerykanská^[43].

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Spojených štátov

Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov (Indiánov a Eskimákov) cez Beringiu, zaniknutú pevninu v oblasti dnešného Beringovho prielivu, približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách Európanov v 15. a 16. storočí sem v 17. storočí začali prichádzať európski, predovšetkým anglickí kolonisti. Okrem Angličanov na severovýchode sem prichádzali Španieli, budujúci malé osady na Floride a juhozápade, a Francúzi, ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky Mississippi a na pobreží Mexického zálivu.

Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine na Floride, založená roku 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown vo Virgínii sa datuje do roku 1609. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu zlato (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem od roku 1619 privážali na prácu ako otrokov.^[44] Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v trinástich britských kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí.

Po skončení francúzsko-indiánskej vojny v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä Bostonské pitie čaju v roku 1773, viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí Patrioti (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej republikánstvo, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii.

Ozbrojený konflikt začal v roku 1775, keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku 1776 vyhlásil Druhý kontinentálny kongres nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála Georgea Washingtona zvíťazili americkí Patrioti vo vojne za nezávislosť. Parížska zmluva z roku 1783 prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a Kanady. Centrálna vláda zriadená článkami Konfederácie nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku 1787 Kongres zvolal Ústavodarné zhromaždenie vo Philadelphii. Výsledkom zhromaždenia bol vznik novej ústavy, ktorá bola ratifikovaná v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnená Listina práv, zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako prvým prezidentom a Alexandrom Hamiltonom, jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom Thomas Jefferson, zakúpil od Francúzska rozsiahle územie Louisiany, čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. Druhá a posledná vojna s Britániou bola vybojovaná v rokoch 1812 – 1815.

Pod vplyvom presvedčenia o zjavnom predurčení (Manifest Destiny) sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k Tichému oceánu. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového HDP bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku druhej svetovej vojny. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a otrokárov. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od Mason-Dixonovej línie, ale Juh pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu bavlny do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán Abraham Lincoln, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii.

Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo konfederáciu, ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku 1861 vojnu so Severom útokom na pevnosť Sumter. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej ére rekonštrukcie (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v 70. rokoch 19. storočia bieli Demokrati znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. Zákonov Jima Crowa, zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu Afroameričanov a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku hnutia občianskych práv v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv.

Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na severovýchode a stredozápade a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť progresívnemu hnutiu, ktoré počas 90. rokov 19. storočia až 20. rokov 20. storočia iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú daň z príjmov a priamu voľbu amerických senátorov do Kongresu. V roku 1920 devätnásty dodatok ústavy zaručil volebné právo žien. Hoci boli Spojené štáty počas prvej svetovej vojny spočiatku neutrálne, v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a prispeli k víťazstvu Dohody v nasledujúcom roku.

Éra prosperity 20. rokov skončila krachom na newyorskej burze v októbri 1929 a následným nástupom celosvetovej hospodárskej krízy trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident Franklin D. Roosevelt ukončil obdobie republikánskej dominancie v Bielom dome a realizoval svoje programy nazývané „Nový údel“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký liberalizmus, zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém sociálneho zabezpečenia a minimálnu mzdu. Po japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny po boku Veľkej Británie, Sovietskeho zväzu, Číny a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť nacistické Nemecko na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, čo prispelo k porážke Japonského cisárstva.

Spojené štáty a Sovietsky zväz vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace superveľmoci. Počas studenej vojny sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v pretekoch v zbrojení, vo vesmírnych pretekoch, rôznych zástupných vojnách a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore západnej Európy a Japonska spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu komunizmu. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do kórejskej vojny a vojny vo Vietname. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia, z veľkej časti vďaka sile hnutia za občianske práva, bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou.

Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na Blízkom východe v reakcii na vojnu v Zálive na začiatku 90. rokov. Začiatok 21. storočia poznačili útoky z 11. septembra 2001, po ktorých nasledovali vojny vedené USA v Iraku a Afganistane. V roku 2008 postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu 10. rokov 21. storočia.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia USA

Spojené štáty americké sa nachádzajú v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.

Základom severoamerického kontinentu je Kanadský štít, ktorého vek sa datuje od archaika. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Je tvorený premenenými a vyvretými horninami.

V súčasnosti sa pod Severoamerickú platňu podsúva tichooceánska, presnejšie sa podsúva pod jej západný okraj. Zároveň sa Juhoamerická platňa pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku týchto pohybov vznikla vysoká horská hradba sopečného pôvodu, ktorá sa tiahne od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po Ohňovú zem.

Kordillery začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod Denali, 6 190 m n. m.) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to Pobrežné vrchy a vo vnútrozemí Skalnaté vrchy. Medzi jednotlivými pásmi Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva.

Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Dolina smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C).

Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie.

• 
  Denali, najvyšší bod USA (6 190 m n. m.)
• 
  Typická krajina v oblasti Veľkej panvy
• 
  Bezodtoková panva Badwater Basin v Doline smrti, najnižšie položené miesto USA (-86 m)
• 
  Vrchy Maroon Peak a North Maroon Peak v pohorí Elk Mountains, ktoré je súčasťou južnej časti Skalnatých vrchov
• 
  Veľké prérie neďaleko mesta Lincoln v štáte Nebraska
• 
  Typická krajina v oblasti od Veľkých jazier po severovýchod USA
• 
  Krajina v Apalačských vrchoch
• 
  Atlantická pobrežná nížina v Marylande

Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v miernom pásme, pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený Labradorský prúd, ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V Centrálnych rovinách a Veľkých prériách padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt Veľkých jazier, spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v Skalnatých vrchoch a Sierra Nevade, kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike.

V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri Mexickom zálive panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom subtropickom pásme a Mexický záliv s polostrovom Florida v tropickom pásme. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v subpolárnom pásme a Havajské ostrovy v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka tornádam, ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra.

• 
  Tropické pásmo na Havajských ostrovoch
• 
  Aljašská krajina v subpolárnom pásme
• 
  Snehom pokrytá oblasť pohoria Sierra Nevada, kde panujú najchladnejšie zimy v USA
• 
  Vysoko do vzduchu rozvírený piesok v Nevadskej púšti
• 
  Snehová kalamita v Chicagu v dôsledku snehového efektu Veľkých jazier
• 
  Silné tornádo v Texase
• 
  Zaplavené mesto New Orleans následkom hurikánu Katrina

Väčšia časť územia USA patrí do úmoria Atlantického oceánu. Vlievajú sa doňho veľtoky ako Mississippi, s prítokom Missouri (najdlhšia riečna sústava USA – 6 212 km), Rieka svätého Vavrinca a Rio Grande. Tichý oceán prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky Columbia a Colorado. Do Severného ľadového oceánu sa vlieva rieka Yukon.

V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú Veľké kanadské jazerá (Horné jazero, Michiganské jazero, Hurónske jazero a Ontárijské jazero), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. Veľké soľné jazero sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi Skalnatými vrchmi a Pobrežnými vrchmi. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú Niagarské vodopády, ktoré ležia medzi Erijským a Ontárijským jazerom.

• 
  Rieka Mississippi
• 
  Rieka Missouri neďaleko mesta Rocheport v štáte Missouri
• 
  Rieka Rio Grande vo White Rock v Novom Mexiku
• 
  Odľahlý úsek rieky Colorado v Grand Canyon
• 
  Hurónske jazero pri pohľade z lokality Arch Rock na ostrove Mackinac
• 
  Pobrežie Michiganského jazera v prístavnom meste Escanaba v štáte Michigan
• 
  Strmé pobrežie Erijského jazera v Erie County v Pensylvánii

Zmiešané a listnaté lesy mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti Veľkých kanadských jazier, Pobrežnej nížiny a Apalačských vrchov. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné.

Centrálnu časť tvoria stepi, nazývané tiež prérie, ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo.

Tropické dažďové lesy pokrývajú oblasti polostrova Florida (Národný park Everglades) a pobrežie Mexického zálivu. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty Kalifornia, Nevada, Arizona, Nové Mexiko, Texas), kde sa vytvorili púšte, napr. Mohavská púšť a Sonorská púšť.

Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako národné parky. Je ich viac ako 350. Yellowstonský národný park bol vyhlásený v roku 1872 ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život bizónov, losov, grizlyov a jeleňov. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v Národnom parku Sequoia a v Yosemitskom národnom parku. Pozoruhodná je tiež Mamutia jaskyňa (Mammoth Cave), ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na svete (651,8 km), i ostrov Kodiak, podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci.

• 
  Jozueho strom (Yucca brevifolia) v Národnom parku Joshua Tree v Kalifornii
• 
  Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum) v Národnom parku Sequoia
• 
  Na juhovýchode USA sú rozšírené hlavne bujné listnaté opadavé lesy
• 
  Puma floridská (Puma concolor coryi) v Národnom parku Everglades na Floride
• 
  Zubor americký (Bison bison)
• 
  Pár losov aljašských (Alces alces gigas)
• 
  Rieka Merced tečie cez Yosemitské údolie, ktoré je hlavnou súčasťou Yosemitského národného parku a patrí medzi jeho hlavné turistické atraktivity
• 
  Turisti v Mamutej jaskyni (Mammoth Cave)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia USA

Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne imigrantmi, ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko kolonizačných vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu.

Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli slobodu a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli zlaté horúčky a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne Európania, dnes sú to Ázijčania a imigranti z Latinskej Ameriky. V roku 2006 prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s Európskou úniou, kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou prvého sveta, je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14 ppm) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).^[45]

USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z Mexika, Kuby a Portorika, a z Ázie. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.^[46]

Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva belosi, 12,1% černosi, resp. Afroameričania, 4,3% Aziati, Indiáni a Eskimáci potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá.

Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V Kalifornii, Arizone, Novom Mexiku a v Texase sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci Floridu. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.^[47][48] Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.^[49] V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.^[50][51]

Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%.

Angličtina je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov, španielčina pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný úradný jazyk, ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre naturalizáciu). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú Havaj (angličtina a havajčina), Nové Mexiko (angličtina a španielčina) a Louisiana (angličtina a francúzština). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov.

V Spojených štátoch amerických majú náboženstvá oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej sekularizácii spoločnosti v mnohých krajinách (napr. Švédsko, Česko, Estónsko a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu sčítanie obyvateľstva (americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov bez vyznania, ateistov a agnostikov je len asi 14%.

Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je kresťanstvo, ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú protestanti, ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je rímskokatolícka cirkev, ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví (arménski katolíci, sýrski katolíci, sýrsko-malankarskí katolíci z Indie, sýrsko-malabarskí katolíci z Indie, chaldejskí katolíci z Iraku, maroniti, melchitskí gréckokatolíci, ukrajinskí gréckokatolíci, rusínski gréckokatolíci a rumunskí gréckokatolíci). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalých episkopálov), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach.

Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní evanjelikáli, tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „biblický pás“ (Bible Belt), keďže protestanti kladú na Bibliu a jej text enormný dôraz.

V roku 1830 vznikla Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (t.j. mormóni), ktorej stúpenci v prvej polovici 19. storočia osídlili územie budúceho štátu Utah, kde sú aj dnes väčšinovou cirkvou.

Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú judaizmus, islam, budhizmus a hinduizmus. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie.

Od začiatku kolonizácie v 17. storočí až do 20. storočia medzi imigrantmi prevládali Európania, predovšetkým Angličania, ale aj Íri, ktorí utekali pred hladomorom v Írsku, a Nemci, ktorí sa do USA začali vo väčších počtoch sťahovať po potlačení revolúcie v roku 1848. Veľká časť imigrantov v 19. storočí prešla imigračným strediskom na Ellis Island v New Yorku. V druhej polovici 19. storočia sa do Spojených štátov sťahovalo aj mnoho Čechov a Slovákov. Česi sa usadzovali predovšetkým v Texase a v štátoch stredozápadu (napr. v Nebraske tvoria Čechoameričania okolo 5% obyvateľov), ale aj vo veľkých mestách ako Chicago, kde bol v 30. rokoch 20. storočia starostom český rodák Antonín Čermák. Slováci sa usadzovali hlavne v štátoch Illinois, Ohio, Pensylvánia, Connecticut, New Jersey a New York.^[52]

Imigračný zákon z roku 1921 (Emergency Quota Act), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z južnej a východnej Európy, ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.^[53] V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu Židov, ktorí utekali pred nacistickým režimom v Nemecku.^[54] Zákon bol zmenený až v roku 1952.^[55] V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.^[56]

V roku 1965 podpísal prezident Lyndon B. Johnson zákon Immigration and Nationality Act of 1965, ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z Latinskej Ameriky, Karibiku a Ázie, ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.^[57]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Školstvo v USA

Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, učebných osnov, použitia učebníc rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych daní. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo štátneho rozpočtu a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.^[58]

Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami domáceho vzdelávania. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (elementary school; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (middle school, niekedy junior high school) a „vysoká“ (high school, niekedy secondary education), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (grade) od škôlky (kindergarden) pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len student) v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta.

Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako college univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve.

Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na zdravotníctvo v pomere k HDP. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov (WHO, The BMJ) však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa OECD pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií.

V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty Minnesota a Massachusetts. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (Medicare), chudobných (Medicaid), pre deti z rodín s nízkym príjmom (Children’s Health Insurance Program), ako aj pre vojenských veteránov (Veterans Health Administration) a ľudí v aktívnej vojenskej službe (Tricare). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu hospicov starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa.

V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum.

Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.^[59]

Zdravotné poistenie je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky National Center for Health Statistics z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami.

Reforma zvaná Obamacare (Patient Protection and Affordable Care Act), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov.

Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention) uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.^[60]

Štúdia OSN z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach tretieho sveta.^[61][62] Podľa údajov americkej národnej koalície proti bezdomovectvu z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.^[63]

V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä getá obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je Detroit, kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru.

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2020). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.

Poradie	Mesto	Štát	Počet obyvateľov	Región
1	New York	New York	8 804 190	Severovýchod
2	Los Angeles	Kalifornia	3 898 747	Západ
3	Chicago	Illinois	2 746 388	Stredozápad
4	Houston	Texas	2 304 580	Juh
5	Phoenix	Arizona	1 608 139	Západ
6	Philadelphia	Pensylvánia	1 603 797	Severovýchod
7	San Antonio	Texas	1 434 625	Juh
8	San Diego	Kalifornia	1 386 932	Západ
9	Dallas	Texas	1 304 379	Juh
10	San José	Kalifornia	1 013 240	Západ
11	Austin	Texas	961 855	Juh
12	Jacksonville	Florida	949 611	Juh
13	Fort Worth	Texas	918 915	Juh
14	Columbus	Ohio	905 748	Stredozápad
15	Indianapolis	Indiana	887 642	Stredozápad
16	Charlotte	Severná Karolína	874 579	Juh
17	San Francisco	Kalifornia	873 965	Západ
18	Seattle	Washington	737 015	Západ
19	Denver	Colorado	715 522	Západ
20	Washington, D. C.	Federálny dištrikt Kolumbia	689 545	Juh

Spojené štáty sú najstaršou federáciou sveta. Ide o prezidentskú republiku a zastupiteľskú demokraciu, fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného ústavou nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv. Články Konfederácie (Articles of Confederation) platné medzi rokmi 1781 – 1788. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi.

Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek:

• zákonodarné: Kongres (Congress) skladajúci sa zo Senátu (Senate) a Snemovne reprezentantov (House of Representatives) určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet.
• výkonné: prezident so schválením senátu poverujúci vládu a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci ozbrojeným silám.
• súdne: Najvyšší súd a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy.

Kongres Spojených štátov je dvojkomorovým parlamentom. Snemovňa reprezentantov má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát, Kalifornia, ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo Snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou systému prvého v cieli (First-past-the-post voting).

Ústava Spojených štátov je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je spoločenskou zmluvou upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku 1992.

Ústava zahŕňa ustanovenie „zachovať slobodu“, základné práva podľa Listiny práv (Bill of Rights) a dodatky ústavy, medzi ktoré patrí sloboda slova, sloboda vyznania a sloboda tlače, právo na spravodlivý proces, právo držať a nosiť zbraň, všeobecné volebné právo, a vlastnícke právo. Zároveň všetkým štátom zaručuje republikánske zriadenie.

Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike.

Americkej politike dominujú dve najväčšie strany – Republikánska strana a Demokratická strana. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v Senáte. V americkej politickej kultúre je Republikánska strana vnímaná ako „stredopravicová“ alebo konzervatívna, Demokratická strana ako „stredoľavicová“ alebo liberálna. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán.

Od roku 2021 je prezidentom Spojených štátov demokrat Joe Biden.

• Demokratická strana (Democratic Party) – väčšinovou ideológiou strany je liberalizmus^[64], pričom frakcie sa hlásia aj ku centrizmu^[65] a progresivizmu. V politickom spektre má pozíciu stredoľavice. Strana je najsilnejšia medzi mestskými voličmi,^[66][67] odborármi, absolventmi vysokých škôl,^[68][69] ženami, Afroameričanmi,^[70][71][72] ľuďmi LGBT+ a slobodnými. V sociálnych otázkach sa zasadzuje za právo na interrupciu,^[73] volebné právo,^[74] práva LGBT,^[75] opatrenia proti zmene klímy^[76] a legalizáciu marihuany.^[77] V ekonomických otázkach strana podporuje reformu zdravotníctva, všeobecnú starostlivosť o deti, platenú nemocenskú dovolenku a podporu odborov.^[78][79] V zahraničnej politike strana podporuje liberálny internacionalizmus, ako aj tvrdé postoje voči Číne a Rusku.^[80][81][82]
• Republikánska strana (Republican Party) – strana sa hlási prevažne ku konzervativizmu. Frakcie strany sa tiež hlásia ku centrizmu,^[83] kresťanskej pravici,^[84] libertarianizmu a uchyľujú sa aj ku pravicovému populizmu. Pozícia strany je v stredopravicovom až pravicovom spektre. Najväčšiu podporu má od vidieckych voličov, evanjelických kresťanov, mužov, starších občanov a bielych voličov bez vysokoškolského vzdelania. V ekonomických otázkach si strana od svojho vzniku zachováva propodnikateľský postoj. Podporuje nízke dane a dereguláciu a zároveň je proti socializmu, odborom a jednotnej zdravotnej starostlivosti.^[85] Populistická frakcia podporuje hospodársky protekcionizmus vrátane ciel.^[86][87] V sociálnych otázkach sa zasadzuje za obmedzenie legálnosti potratov, odrádzanie od rekreačného užívania drog a často aj ich zákaz, podporu vlastníctva zbraní a zmiernenie obmedzení týkajúcich sa zbraní a vystupuje proti hnutiu za práva transsexuálov. V zahraničnej politike je stranícky establišment intervencionistický, zatiaľ čo populistická frakcia podporuje izolacionizmus a v niektorých prípadoch neintervencionizmus.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Spojených štátov

Samotné Spojené štáty sa skladajú z:

• 50 štátov (state/pl. states)
• jedného federálneho dištriktu (Dištrikt Kolumbia, v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu Kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný)
• indiánskych rezervácií (postavenie sporné) a
• atolu Palmyra

Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia.

• CIA (Central Intelligence Agency) – ústredná civilná spravodajská služba, ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách.
• FBI (Federal Bureau of Investigation) – vyšetrovací orgán amerického ministerstva spravodlivosti, ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné.
• NASA (National Aeronautics and Space Administration) – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva.
• NSA (National Security Agency) – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov.
• NCIS (Naval Criminal Investigative Service) – civilná federálna agentúra, orgán činný v trestnom konaní (s prvkami spravodajskej služby) patriaci pod Department of the Navy (súčasť Ministerstva obrany Spojených štátov). Do jej kompetencie patrí vyšetrovanie trestných činov proti Vojenskému námorníctvu Spojených štátov (United States Navy) alebo Zboru Námornej pechoty Spojených štátov (United States Marine Corps), ochrana pred cudzími spravodajskými službami, terorizmom a kyberkriminalitou namierenou proti Department of the Navy.

• NRA (National Rifle Association) – nezisková organizácia na ochranu občianskych práv, ktorá má za cieľ podporu civilného držania strelných zbraní na základe Druhého dodatku Ústavy Spojených štátov.

Dve americké univerzity, Northwestern University a Princeton University, vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii oligarchie a neexistencii demokracie v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.^[88][89]

Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (Economist Intelligence Unit), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.^[90]

Ozbrojené sily Spojených štátov (United States Armed Forces) tvorí šesť zložiek: armáda, vzdušné sily, vojenské námorníctvo, námorná pechota, vesmírne sily a pobrežná stráž. V súčasnosti sú najsilnejšou a technologicky najpokročilejšou bojovou silou, čo Spojeným štátom zabezpečuje postavenie superveľmoci. K výzbroji amerických ozbrojených síl patria okrem iného tanky Abrams, stealth lietadlá, lietadlové lode či jadrové ponorky. Pokročilými technológiami disponujú aj výstroje a vybavenia peších i špeciálnych jednotiek.

Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných vojenských konfliktov 20. storočia. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi NATO je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad stealth alebo mikrovlnné, sonické a ULF (Ultra low frequency) zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z ochudobneného uránu. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.^[91]

V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od druhej svetovej vojny v Nemecku a Japonsku, od kórejskej vojny v Kórejskej republike a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom NATO. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou ropy (podľa CIA World Factbook je to 320 000 barelov denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).^[92] Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.^[93]

Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo Washingtone, D. C. svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak Irán, Severná Kórea, Bhután a Sudán neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky.

Spojené štáty sú zakladajúcim členom Organizácie Spojených národov (OSN) so stálym zastúpením v Bezpečnostnej rade OSN a právom veta. Sú členom mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Súčasnými spojencami USA sú Austrália, Izrael, Japonsko, Nový Zéland a štáty NATO, z ktorých Spojené kráľovstvo má s USA ďalšie nadštandardné vzťahy. USA majú navyše úzke diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy so štátmi, s ktorými susedia na súši, teda s Kanadou a Mexikom.

Ako celok prešla zahraničná politika USA predovšetkým v 20. storočí rozmanitým vývojom. Monroeova doktrína z roku 1823 definovala celú západnú pologuľu za sféru vplyvu Spojených štátov. Po víťaznej španielsko-americkej vojne v roku 1898 Spojené štáty anektovali Havaj, Portoriko a Filipíny. Počas tzv. banánových vojen v prvej polovici 20. storočia Spojené štáty intervenovali v niekoľkých krajinách Karibiku a Strednej Ameriky. Na začiatku storočia bola snaha o izolacionizmus a neangažovanie sa mimo západnú pologuľu. Tento trend bol na čas prerušený počas prvej svetovej vojny, do ktorej sa USA zapojili v roku 1917 po potopení britského parníku Lusitania s Američanmi na palube. Po vojne sa odmietli zapojiť do Spoločnosti národov (predchodkyňa OSN) a pokračovali vo svojej politike z predvojnového obdobia, ktorú definitívne opustili po japonskom útoku na Pearl Harbor a vstupom USA do druhej svetovej vojny.

Po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách Spojené štáty pomáhali obnoviť západnú Európu prostredníctvom tzv. Marshallovho plánu a snažili sa zabrániť celosvetovému rozmachu komunizmu. V rámci tohto boja USA podporovali aj rôzne nedemokratické vlády (Pinochet, Suharto, Ferdinard Marcos, Perón, Husajn, Duvalier, podpora operácie Condor) či sa nepriamo podieľali na zvrhnutí vlád, ktoré odporovali ich záujmom (Mosaddek v Iráne, Arbenz v Guatemale), alebo sa o ich zvrhnutie snažili (podpora contras v Nikarague).

Po víťazstve v studenej vojne sa USA stali v podstate jedinou superveľmocou na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na Blízkom východe a v neposlednom rade s mocenským vzostupom Číny, podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.^[94]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Antiamerikanizmus

Vlády USA čelili po svete antipatiám mnohých občanov i štátov, ale aj protestom v samotných USA,^[95] kvôli metódam boja proti teroristom, medzi ktoré patrí zaobchádzanie s väzňami vo väzniciach Guantánamo a Abú Ghrajb, prevádzkovanie tajných väzníc CIA mimo americké územie, v ktorých bolo povolené mučenie väzňov (Egypt, Pakistan, Poľsko, Litva alebo Rumunsko),^[96] masové odpočúvanie svojich občanov aj spojencov (Patriot Act, Echelon a odhalenie Edwarda Snowdena o činnosti NSA),^[97] kvôli vojne v Iraku, ktorá destabilizovala región a vyžiadala si veľké množstvo obetí (odhady sa pohybujú zhruba od 115 000 až do 461 000 mŕtvych od roku 2003),^[98] alebo z dôvodu vojenskej intervencie v Líbyi, ktorá sa po zvrhnutí líbyjského režimu prepadla do chaosu.^[99] Kritizovaná je tiež úzka spolupráca s nedemokratickými režimami ako je Saudská Arábia a podpora vojenskej intervencie v Jemene.^[100][101]

Stav vzťahov medzi USA a Čínou je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania Richarda Nixona, ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v Pekingu ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a Taiwan bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku 1996 sa Čína pokúšala ovplyvniť americké prezidentské voľby zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane Billa Clintona.^[102][103]

V roku 2016 bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna dolárov najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.^[104]

V čase vlády prezidentov Georgea W. Busha a Baracka Obamu sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v juhovýchodnej Ázii. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad hakerské útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,^[105] alebo budovanie umelých ostrovov v Juhočínskom mori.^[106] Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.^[107]

Po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári 2017 sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa 2. mája 2018 priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií Steven Mnuchin, minister obchodu Wilbur Ross a poverenec pre obchodné záležitosti Robert Lighthizer. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hospodárstvo USA

Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast.

Spojené štáty majú zmiešanú ekonomiku. K súčasným problémom americkej ekonomiky patrí štátny a verejný dlh, korporátne dlhopisy, hypotekárna kríza vyvolaná pádom cien nehnuteľností, nízke úroky, výrazne negatívne saldo zahraničného obchodu a vzrastajúca inflácia. Najpoužívanejšou menou pre medzinárodné transakcie je americký dolár. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú Čína, Kanada, Mexiko, Japonsko, Nemecko, Kórejská republika, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, India a Taliansko.^[108]

Poľnohospodárstvo tvorí len 1% hrubého národného produktu, ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí obilnicu krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov bavlny, kukurice, zemiakov, tabaku a sóje. V Spojených štátoch sa pestujú aj geneticky modifikované plodiny (GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a rybolov.

Priemysel sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka ropy, zemného plynu, elektriny a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel, kozmický priemysel, ako aj výroba zbraní a iné.

V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú bankovníctvo, obchod. Celosvetový dosah má tvorba filmov, reklám, hudobná produkcia a telekomunikácie. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby softvéru, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako Microsoft, IBM, Coca-Cola, Pepsi, McDonald’s, General Motors, Ford a ďalších. V oblasti Silicon Valley v Kalifornii sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí Google, Amazon.com, Facebook, Apple a ďalšie.

Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí maloobchodný a veľkoobchodný predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom New York Stock Exchange je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie.

Za praotca americkej vedy sa považuje všestranný učenec Benjamin Franklin. Americká veda bola dlhé obdobie v tieni európskej, ale od konca 19. storočia sa začala prudko rozvíjať. Symbolom tejto éry boli vynálezcovia ako Samuel Morse (elektrický telegraf) a Thomas Alva Edison (fonograf), alebo bratia Wrightovci, projektanti a stavitelia prvého motorového lietadla a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v letectve. Značnou posilou pre americkú vedu bola vlna vedeckých emigrantov v 30. rokoch 20. storočia, ktorí utekali z Európy pred nacizmom. Patrili k nim aj ľudia ako Albert Einstein, Albert Abraham Michelson, Enrico Fermi alebo John von Neumann, ktorí americkú vedu rýchlo vytiahli na špičkovú úroveň, podporovaní ekonomickou silou Ameriky. Symbolom tejto novej sily sa stal projekt Manhattan (riadený Robertom Oppenheimerom), ktorý dal Spojeným štátom ako prvej krajine na svete atómovú bombu, program Apollo, ktorý Američanov v roku 1969 priviedol ako prvých na Mesiac (v osobe Neila Armstronga a Edwina „Buzza“ Aldrina počas misie Apollo 11), či masívny rozvoj elektroniky, počítačov a digitálnych technológií, ktorého symbolom sa stalo Silicon Valley, preslávené kalifornské centrum inovácií, či ARPANET, predchodca internetu, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre americké ozbrojené sily. Väčšina pilierov internetu – vyhľadávač Google, najväčšia sociálna sieť Facebook, alebo internetová encyklopédia Wikipédia – vznikla v Spojených štátoch. Pýchou americkej vedy je tiež sieť univerzít, z ktorých niektoré patria k najprestížnejším na svete. Napríklad podľa rebríčkov kvality univerzít QS World University Ranking 2019 bolo medzi prvými dvadsiatimi najlepšími univerzitami sveta jedenásť amerických: Massachusetts Institute of Technology, Stanford University, Harvard University, California Institute of Technology, University of Chicago, Princeton University, Cornell University, Yale University, Columbia University in the City of New York, University of Pennsylvania a University of Michigan.^[109] Harvard drží rekord v počte laureátov Nobelových cien, s veľkým náskokom pred britskou University of Cambridge. Prvým rodeným Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu, bol chemik Theodore William Richards v roku 1914. Linus Pauling získal Nobelovu cenu za chémiu aj Nobelovu cenu mieru. John Bardeen je jediným vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu vo svojom odbore dvakrát. Jedna z nich bola za prielomový objav tranzistora. Jeden z významných objavov fyziky 20. storočia, že elektromagnetické žiarenie má vlnovú aj časticovú povahu, má na svojom konte Arthur Holly Compton. K ikonám americkej vedy patrí tiež vynálezca cyklotrónu Ernest Lawrence, objaviteľ vakcíny proti detskej obrne Jonas Salk, známy popularizátor vedy Richard Feynman, spoluobjaviteľ DNA James Dewey Watson, vynálezca počítačovej myši Douglas Engelbart či astronómovia Edwin Hubble a Carl Sagan. Matematik Norbert Wiener založil kybernetiku. K najslávnejším americkým informatikom patrí Donald Knuth, tvorcovia programovacieho jazyka C Ken Thompson a Dennis Ritchie, alebo „otec internetu“ Vinton Cerf, ktorý vytvoril komunikačný protokol TCP/IP, na ktorom je postavená celosvetová sieť.

Piliere americkej filozofie a sociálnych vied stavali Henry David Thoreau či William James, Charles Sanders Peirce a John Dewey, najvýznamnejší predstavitelia amerického pragmatizmu, prvého rýdzo amerického filozofického smeru, ktorý hlboko ovplyvnil celú americkú spoločnosť. Veľmi vplyvnými autormi 20. storočia sa stali psychológovia Erich Fromm, Abraham Maslow, Carl Rogers, John Watson, Edward Thorndike či najcitovanejší psychológ 20. storočia Burrhus Frederic Skinner, sociológovia Erving Goffman a Talcott Parsons, filozof vedy Thomas Kuhn, rodová teoretička Judith Butler, politickí filozofi John Rawls, Samuel Huntington (autor slávneho Stretu civilizácií) a Francis Fukuyama (autor nemenej slávnej eseje Koniec dejín a posledný človek), filozof jazyka Hilary Putnam, zakladateľ sexuológie Alfred Kinsey, antropológovia Margaret Meadová a Clifford Geertz či lingvista Noam Chomsky. Mimoriadne postavenie majú Američania v ekonómii. Od začiatku udeľovania Nobelových cien za ekonómiu v roku 1969 bolo do roku 2018 len trinásť ročníkov, kedy cenu nepreberal niektorý z Američanov. Najväčší vplyv na spoločnosť mali z mnohých laureátov otec neoliberalizmu Milton Friedman, významní predstavitelia neokeynesiánskeho smeru Joseph Stiglitz a Paul Krugman, predstaviteľ teórie hier John Forbes Nash, ktorého preslávil film Čistá duša, a ktorý niesol pri bádaní bremeno paranoidnej psychózy, alebo Paul Samuelson, z ktorého učebnice sa už mnoho rokov učia tisíce študentov ekonómie po celom svete. O obohatenie ekonómie analýzou netrhového správania usiloval Gary Becker. Herbert Simon sa snažil prepojiť ekonómiu s psychológiou. Tiež jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, je Američanka Elinor Ostromová.

Medzi najvýznamnejšie centrá cestovného ruchu patria veľkomestá (New York, Los Angeles). Množstvo turistov navštevuje národné parky (Yellowstonský, Yosemitský, Sequoia, Grand Canyon, Everglades, Redwood, Mamutia jaskyňa, Olympic, Great Smoky Mountains, Glacier, Carlsbadske jaskyne, Skalnaté hory). Najnavštevovanejšiu prírodnou pamiatkou sú Niagarské vodopády, ktoré ležia na hraniciach s Kanadou.^[110] v blízkosti amerického mesta Keyston v Južnej Dakote sa nachádza národný pamätník Mount Rushmore, súsošie štyroch amerických prezidentov vytesané do skaly. Každoročne ho navštíví okolo dvoch miliónov turistov.^[111] Mnohé atrakcie ponúka preslávený zábavný park Disneyland. Mnoho turistov chce vidieť aj centrum filmového priemyslu Hollywood. K najcennejším pamiatkám z predkolumbovskej histórie patrí Národný park Mesa Verde, ktorý bol zapísaný aj na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Z neprírodných pamiatok sa na zoznam dostala aj budova Independence Hall vo Philadelphii, kde bola prijatá Deklarácia nezávislosti Spojených štátov, a Socha slobody, ktorá sa stala nielen symbolov New Yorku, ale aj celých USA. K ďalším známym, ba ikonickým, stavbám patria Gateway Arch v St. Louis, Golden Gate Bridge v San Franciscu, Empire State Building a nádražie Grand Central Terminal v New Yorku, Lincolnov pamätník, Biely dom a Kapitol vo Washingtone, Millennium Park v Chicagu. Metropolitné múzeum či Carnegie Hall v New Yorku patria k najnavštevovanejším kultúrnym inštitúciam. Mnoho turistov láka aj mesto hazardu Las Vegas (hlavne slávna Fontána Bellagio), prínirské letoviská na Floride (napr. Miami Beach) alebo v Kalifornii (např´r. Santa Monica so slávnym mólom, v minulosti centrom americkej tanečnej kultúry).

Pre cestovanie do USA je potreba si zaobstarať víza. Občan cudzieho štátu, ktorý chce vstúpiť na územie USA musí spravidla najprv získať americké vízum. Víza sú umiestnené v pase žiadateľa. Pas je cestovný doklad vydaný krajinou ktorým je žiadateľ občanom. Existuje niekoľko druhov víz. To, aký typ víz bude potrebný na cestu do USA určuje ciel návštevy a ostatné skutočnosti. Žiadateľ o víza bude musiet dokázať, že spľňa všetky stanovené kritéria pre vybraný typ víz.

Základné a najbežnejšie úradné doklady, ktoré potvrdzujú totožnosť v USA sú cestovný pas a vodičský preukaz, pretože v USA neexistuje občiansky preukaz tak ako v krajinách Európy. Okrem vodičského preukazu a pasu môže byť vaša totožnosť potvrdená aj rodným listom, povolením k pobytu, vízami alebo zbrojným preukazom.

• 
  Socha slobody v New Yorku je jedným zo symbolov USA a tiež ideálov slobody, demokracie a príležitosti
• 
  Times Square je najpopulárnejším námestím v New Yorku
• 
  Ulica Rodeo Drive v Beverly Hills
• 
  Nápis Welcome to Fabulous Las Vegas vítajúci návštevníkov mesta
• 
  Miami Beach, Florida
• 
  Pikes Peak, Skalnaté vrchy
• 
  Grand Canyon, najznámejšia a najväčšia úžina (kaňon) tvorená riekou Colorado v severnej Arizone
• 
  Landscape Arch, najdlhší z mnohých prírodných skalných oblúkov v Národnom parku Arches v Utahu
• 
  Magic Kingdom v zábavnom parku Walt Disney World Resort na Floride, ktorý je najväčšou a najnavštevovanejšou rekreačnou oblasťou na svete

Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný automobil je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov.

Cez jazero Pontchartrain, ležiace na juhovýchode štátu Louisiana (severne od New Orleans), vedie najdlhší most sveta – Lake Pontchartrain Causeway.

Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku 1930. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť Amtrak. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti Union Pacific Railroad a BNSF Railway, ktoré medzi sebou neustále konkurujú.

Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekonáva všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravených cestujúcich sú Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta, Medzinárodné letisko Los Angeles, O’Hareovo medzinárodné letisko v Chicagu, Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth, Medzinárodné letisko Denver a Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho v New Yorku.

Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke Mississippi a Veľkých kanadských jazerách. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav South Louisiana.

Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete. Rýchle občerstvenie ako napr. hamburgery, hotdogy, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí amerikanizácia a je jednou z príčin antiamerikanizmu.

Miestnu spoločnosť charakterizuje americký spôsob života (American way of life). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od puritánstva.^[112] Dokazuje to napríklad prudérny filmový rating MPAA či citlivosť na sexizmus. Vlastný pohľad na seba charakterizuje americká výnimočnosť (American exceptionalism). V krajine je rozšírená predstava tzv. amerického sna (American Dream).

Americkú kultúru ovplyvňuje silný individualizmus, ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom rodiny alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).^[113] Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v Texase, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste New York je to naopak zakázané.

Podľa známej Inglehartovej mapy hodnôt patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi tradičnými hodnotami (oproti sekulárno-racionálnym hodnotám). Pre porovnanie, Slovensko a celá východná Európa sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.^[114]

Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),^[115] uprednostňujú osobnú slobodu a osobnú zodpovednosť pred sociálnymi istotami (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)^[116] a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).^[117] Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.^[118]

V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a trhového hospodárstva sú dnes univerzálne.^[119] Občiansky aktivizmus je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.^[120]

V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám.

Na severovýchode USA, v regióne Nové Anglicko, sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (Brunswické dusené, Yankee pečené, bostonské fazuľky). Napríklad v štáte Maine je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (Cornish pasty), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre stredozápad sú typické hovädzie steaky, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká južanská kuchyňa je bohatá na cholesterol a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (Southern fried chicken), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (deep-fried steak), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (home-style gravy). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (pecan pie), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (peach cobbler), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu Cajun v oblasti mesta New Orleans, ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na juhozápade USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva Tex-Mex (z anglických slov Texan a Mexican). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i bravčové mäso, fazule, čili papričky, kukuričné lupienky (corn flakes) a pod. Typickým pokrmom je chili con carne. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako nachos, taco, burrito a salsa. Kalifornská kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.^[121][122] Havajská kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z východnej Ázie (Číny, Japonska, Kórey, Filipín) alebo Európy (Portugalska) a Ameriky, pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva plate lunch – tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad ryže, amerického cestovinového šalátu, tradičného bravčového mäsa kalua, ktoré sa pripravuje v zemnej peci (imu), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr. haupia (dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko), lomi losos (šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo laulau (bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci imu).

• 
  Typické jedlá z regiónu Nové Anglicko – dusený homár, morské plody, kukurica
• 
  Mäsový závin (Cornish pasty), typický pre strednú časť USA
• 
  Hovädzí steak T-bone
• 
  Vyprážaný kurací steak (chicken fried steak) s hustou omáčkou (chipotle cream gravy), typický pre južanskú kuchyňu USA
• 
  Peach cobbler so zmrzlinou
• 
  Cajunské jedlo z morských plodov, typické pre oblasť mesta New Orleans
• 
  Niektoré jedlá a ingrediencie z kuchyne Tex-Mex (kukurica, tortilla čipsy, syr, taco, salsa, čili a jedlá z hovädzieho mäsa) na juhozápade USA
• 
  Havajský plate lunch s ryžou, rezancami, cestovinovým šalátom a steakom s volským okom (loko moko)

Pri zvláštnych príležitostiach, napr. Deň vďakyvzdania a Vianoce, sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená morka s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (eggnog).^[123][121]

Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach rýchleho občerstvenia (fast food). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne hamburgery, zemiakové hranolčeky (french fries), vyprážané kuracie mäso (fried chicken), rôzne sendviče (sandwiches), hotdogy, pizza, mäsové guľôčky, šišky (donuts), vafle (waffles) i rôzne zmrzliny (ice creams). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria McDonald’s (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), Burger King (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), KFC (kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky), Subway (sendviče, šaláty), Hooters (hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá), A&W Restaurants (hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky), Pizza Hut (pizza, cestoviny), Taco Bell (mexické jedlá), Arby’s (hamburgery, sendviče, šaláty), Wendy’s (hamburgery, kuracie sendviče, šaláty), Chick-fil-A (sendviče, kuracie mäso), Five Guys (hamburgery, hranolky), Dunkin’ Donuts (šišky, káva), Krispy Kreme (šišky), Shoney’s (all-you-can-eat), Waffle House (vafle, steaky), Baskin-Robbins (zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.^[123][122]

Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne čínske, japonské, kórejské, indické, vietnamské, talianske, grécke i francúzske reštaurácie.^[122]

• 
  Big Mac z McDonald’s
• 
  Vyprážané kuracie krídla s hranolkami z KFC
• 
  Sendvič zo Subway
• 
  Hotdog s horčicou
• 
  Newyorská pizza
• 
  Nachos z Taco Bell
• 
  Šiška s čokoládovou polevou z Dunkin’ Donuts
• 
  Vafle z Waffle House
• 
  Zmrzlina z Baskin-Robbins

U nealkoholických nápojov je najobľúbenejšia jednoznačne Coca-Cola, Pepsi Cola a rôzne druhy ďalších sladkých nápojov ako Sprite, Mountain Dew, 7 Up, ľadové čaje, čaje a ovocné džúsy Snapple, limonády Dr Pepper, Hawaiian Sun, džúsy z hroznového vína, predávané pod značkou Welch’s, root beer – limonáda vyrábaná z koreňa rastliny s názvom Sasafras belavý, čo je typický severoamerický strom.^[123]

Z alkoholických nápojov Američania konzumujú prevažne pivo, whiskey, víno a rôzne koktaily. Z pív sú najznámejšie Budweiser, Coors, Michelob, Miller, Pabst Blue Ribbon a ďalšie. Najviac predávanými whiskey v USA sú bourbon a Tennessee whiskey, pričom i celosvetovo najznámejšie sú Jack Daniel’s a Jim Beam. Najvýznamnejšou americkou vinohradníckou oblasťou je Kalifornia. Najkvalitnejšie kalifornské vína možno nájsť v celosvetovo známom údolí Napa (Napa Valley), Central Coast či Central Valley. Často pestovaným červeným kalifornským vínom ​​je Cabernet Sauvignon, Syrah, Merlot, Pinot noir, typický Zinfandel a ďalšie. Z bielych kalifornských vín prevažuje odroda Chardonnay.^[124] Vinohradnícke oblasti sa v USA nachádzajú aj v štátoch Oregon, New York a Washington. Z koktailov sú obľúbené cosmopolitan, Long Island Iced Tea, margarita, Martini, mint julep, Planter’s Punch i Bloody Mary.

• 
  Coca-Cola
• 
  Mountain Dew
• 
  Dr Pepper
• 
  Welch’s
• 
  Root beer
• 
  Budweiser
• 
  Jack Daniel’s Tennessee whiskey
• 
  Cabernet Sauvignon z Napa Valley v Kalifornii
• 
  Cosmopolitan

K známym americkým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru patria Ernest Hemingway, John Steinbeck, Thomas Stearns Eliot, William Faulkner, Pearl S. Bucková, Toni Morrison, Saul Bellow, Isaac Bashevis Singer, Sinclair Lewis a Eugene O’Neill.

Ku klasikom americkej literatúry patrí tiež Mark Twain, Arthur Miller, Jerome David Salinger, Vladimir Nabokov, Francis Scott Fitzgerald, Ayn Rand, Truman Capote, Henry James, John Updike, Norman Mailer, Philip Roth, O. Henry, Gore Vidal, Charles Bukowski, Henry Miller či Thomas Pynchon v próze, Walt Whitman, Emily Dickinsonová, Ralph Waldo Emerson, Jack Kerouac, Allen Ginsberg, Ezra Pound, Robert Frost, Sylvia Plathová, Langston Hughes či Henry Wadsworth Longfellow v poézii a Tennessee Williams v dráme.

V USA možno dosiahnuť veľkej popularity aj vďaka jedinej knihe, ako sa to stalo Harper Leeovej (Ako zabiť vtáčika), Margaret Mitchellovej (Juh proti severu), Harriet Beecher Stoweovej (Chalúpka strýčka Toma) alebo Maye Angelou (I Know Why the Caged Bird Sings).

Spojené štáty boli vždy predovšetkým veľmocou v oblasti žánrovej literatúry. Kráľom žánrov bol už Edgar Allan Poe. Dobrodružný román priviedol k dokonalosti Jack London, Herman Melville doň vniesol slávnu postavu a symbol túžby Moby-Dicka, Edgar Rice Burroughs Tarzana, James Fenimore Cooper svojho Posledného mohykána. Isaac Asimov, Ray Bradbury, Robert A. Heinlein a Philip K. Dick patria ku klasikom sci-fi. Na jej pomedzí sa vždy rafinovane pohyboval aj Kurt Vonnegut. Stephen King sa stal kráľom literárneho hororu a trileru, keď tak nadviazal na svojho veľkého predchodcu Howarda Phillipsa Lovecrafta. Známym autorom trilerov je tiež John Grisham. Mario Puzo sa preslávil svojím mafiánskym eposom Krstný otec. Drsnú detektívnu školu zakladal Dashiell Hammett. Revolúciu v žánri fantasy svoju Hrou o tróny spôsobil George R. R. Martin. Medzeru na trhu objavila aj Stephenie Meyerová so svojou ságou Twilight, rovnako ako Ursula K. Le Guinová. K priekopníkom americkej fantasy patril už „temný romantik“ Nathaniel Hawthorne. Špiónske romány preslávili Toma Clancyho. Kúzlo konšpiračných teórií bezo zvyšku zužitkoval Dan Brown. V humoristickom žánre sa presadil Washington Irving. Biografie preslávili Carla Sandburga. Viacero klasických komiksových postáv vytvoril Stan Lee.

V dejinách amerického divadla zohrali veľkú rolu „ľahšie“ žánre ako burleska, vaudeville či minstrel show, ktoré sa stali predpokladom rozvoja muzikálu, v ktorom sa Američania stali veľmocou.^[125] Preslávenými sa stala hlavne štyridsiatka scén na newyorskej ulici Broadway, kde mali premiéru jedny z najslávnejších muzikálov 20. storočia, hlavne z pera Brita Andrew Lloyd Webbera (Fantóm opery, Cats, Evita, Jesus Christ Superstar), ale aj mnoho ďalších autorov (West Side Story, Oklahoma!, Chicago, My Fair Lady).^[126] Od roku 1947 je udeľovaná prestížna divadelná cena Tony.

Americké výtvarné umenie bolo dlhý čas v tieni európskeho, ale v 19. storočí sa emancipovalo a stalo svojbytným. Mary Cassattová bola najvýznamnejšou reprezentantkou impresionizmu v Severnej Amerike. Blízko k nemu mal aj James Abbott McNeill Whistler. Na realistickú maľbu stavil Edward Hopper, regionalizmus zakladal Grant Wood. Priekopníčkou moderného umenia v USA bola Georgia O'Keeffová. Modernizmus došiel k svojmu vrcholu v diele Jacksona Pollocka, ktorý je jedným z hlavných svetových predstaviteľov abstraktného expresionizmu. V USA vznikol v 60. rokoch 20. storočia aj úplne osobitý výtvarný smer zvaný popart. Jeho hlavným predstaviteľom bol Andy Warhol a k ďalším reprezentantom patril Roy Lichtenstein. Jean-Michel Basquiat založil pouličné grafity. Umeleckú fotografiu obzvlášť formoval Man Ray.

K najvýznamnejším galériám a múzeám špecializovaným na zbieranie umenia patrí Metropolitné múzeum umenia v New Yorku, najstaršie a najväčšie múzeum umenia v USA, nachádzajúce sa na Piatej avenue, s významnou zbierkou starého európskeho umenia. Na moderné umenie sa naopak špecializuje newyorské Múzeum moderného umenia (nazývané aj MoMA), k jeho pokladom patria diela ako Spiaca cigánka Henri Rousseaua, Hviezdna noc Vincenta van Gogha, Avignonské slečny Pabla Picassa, alebo slávna Campbellova polievka Andy Warhola. V New Yorku sa nachádza aj Guggenheimovo múzeum známe priekopníckou architektúrou svojho sídla z dielne Franka Llloyda Wrighta. Unikátnou architektúrou sa môže pochváliť aj Denverské umelecké múzeum, ktorého budovu navrhol Daniel Libeskind, Milwaukeeske umelecké múzeum, losangeleské múzeum The Broad alebo Sanfranciské múzeum moderného umenia, jeho sídlo vytvoril švajčiarsky architekt Mario Botta. Významné zbierky môžeme nájsť aj v Múzeu J. Paula Gettyho v Los Angeles, v Múzeu výtvarného umenia v Bostone, Múzeu umenia vo Philadelphii, Inštitúte umenia v Chicagu alebo v Losangeleskom múzeu umenia. Dôležitou organizáciou zbierajúcou umenie je Smithsonov inštitút. Vo Washingtone sa nachádza Národná galéria, jedna z mála významných štátnych umeleckých inštitúcií v USA.

Silná je aj americká architektúra. Frank Lloyd Wright zaviedol koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol Buckminster Fuller, tvorce geodetických kopulí. Louis Sullivan je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priamo ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista Richard Meier. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál Philip Johnson. Klasikom postmodernizmu je Robert Venturi. V Číne narodený I. M. Pei sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie Louvre v Paríži.

V architektúre zaviedol Frank Lloyd Wright koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol Buckminster Fuller, tvorca geodetických kupol. Louis Sullivan je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priam ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista Richard Meier. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál Philip Johnson. Klasikom postmodernizmu je Robert Venturi. V Číne narodený Ieoh Ming Pei sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie Louvre v Paríži.

• 
  Kupola Kapitolu vo Washingtone, D. C. v štýle amerického neoklasicizmu
• 
  Mrakodrap Woolworth Building v New Yorku postavený v neogotickom štýle
• 
  Empire State Building v New Yorku v štýle art deco
• 
  Willis Tower v Chicagu v internacionálnom štýle
• 
  Bacardi Building v Miami v štýle miamskej modernistickej architektúry
• 
  U.S. Bank Tower v Los Angeles v postmodernistickom štýle
• 
  Transamerica Pyramid v San Franciscu
• 
  Rodinné domy na predmestí San José v Kalifornii

K najslávnejším americkým skladateľom vážnej hudby patria George Gershwin, Leonard Bernstein, Aaron Copland a Philip Glass. V čele avantgardných pokusov stál John Cage. Legendou filmovej hudby je John Williams. V rovnakom žánri sa preslávili tiež James Horner, Henry Mancini či Quincy Jones. Kráľom muzikálov bol Cole Porter. Scott Joplin založil hudobný štýl ragtime. Jazzovými legendami sú Louis Armstrong, Ella Fitzgeraldová, Miles Davis, Glenn Miller, Nat King Cole, Charlie Parker, John Coltrane.

Najslávnejší sóloví umelci populárnej a rockovej hudby pochádzajú často práve z USA. Klasici 40. až 70. rokov, otcovia zakladateľovia žánru, sú Elvis Presley, Bob Dylan, Johnny Cash, Jimi Hendrix, Frank Sinatra, Pete Seeger, B. B. King, Ray Charles, Bruce Springsteen, James Brown, Janis Joplinová, Tina Turner, Aretha Franklinová, Frank Zappa, Stevie Wonder, Bing Crosby, Chuck Berry, Eartha Kittová, Liza Minnelliová, Duke Ellington, Joan Baezová, Buddy Holly, Lou Reed, Billie Holiday, Diana Rossová, Donna Summer, Nina Simone, Gene Kelly, Etta James, Alice Cooper či Iggy Pop.

Ďalšia silná vlna prišla v 80. rokoch: Michael Jackson, Madonna, Whitney Houstonová, Cher, Prince, Mariah Careyová, Janet Jacksonová.

V 90. rokoch nastal mohutný nástup rapu a hip-hopu, pričom najslávnejšími rapermi sa stali Eminem, Tupac Shakur, 50 Cent, Kanye West, Akon, Jay-Z, Snoop Dogg, Dr. Dre, Lil Wayne. Kráľom latin popu je Ricky Martin, americkej country potom Dolly Partonová.

Zo Spojených štátov pochádza mnoho z najslávnejších rockových skupín. Po väčšinou z Kalifornie: The Doors (Jim Morrison), Metallica (James Hetfield), Linkin Park (Chester Bennington), Red Hot Chili Peppers (Anthony Kiedis), The Eagles, Beach Boys, 30 Seconds to Mars (Jared Leto), Green Day (Billie Joe Armstrong), Guns N’ Roses (Axl Rose), Megadeth (Dave Mustaine), Korn, blink-182, Slayer, The Black Eyed Peas. Najväčším narušením kalifornskej kultúrnej hegemónie bola vlna grunge z 90. rokov, ktorá sa zdvihla v Seattli: Nirvana (Kurt Cobain, Dave Grohl), Alice in Chains, Pearl Jam či Soundgarden. Silná hudobná scéna je tiež na východnom pobreží: Bon Jovi (Jon Bon Jovi), Kiss, Aerosmith (Steven Tyler), R.E.M., The Ramones, My Chemical Romance, The Velvet Underground, Simon & Garfunkel (Paul Simon, Art Garfunkel), Pixies, Backstreet Boys. Z amerického vnútrozemia je cesta k svetovej sláve o dosť ťažšia, ale našli sa aj také prípady: skupina Evanescence vznikla v Arkansase, metaloví Nine Inch Nails v Ohiu, Slipknot v Iowe či Pantera v Texase.

Najslávnejšou americkou tanečnicou bola Isadora Duncanová.

Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je Hollywood, komplex filmových koncernov v Kalifornii – hoci štúdiá existujú aj inde.

Úplne zvláštnu pozíciu v americkej i globálnej kultúre si vydobyl Walt Disney, ktorý spôsobil revolúciu v detskom a kreslenom filme a vytvoril aj vlastné obchodné impérium. Režisérmi najslávnejších hollywoodskych trhákov boli Steven Spielberg (E.T. – Mimozemšťan, Čeľuste) a George Lucas (Hviezdne vojny). Ron Howard sa preslávil trhákmi podľa kníh Dana Browna, ale aj ceneným životopisným filmom ​​Čistá duša. Westerny preslávil John Ford. Špecialistom na sci-fi bol Robert Zemeckis, ale na svojom konte má aj cenenú „kroniku Ameriky 2. polovice 20. storočia“ i film Forrest Gump. Komédie boli doménou Georgea Cukora (Adamovo rebro) alebo Billyho Wildera (Niekto to rád horúce). Komediálne klasiky majú na svojom konte aj Woody Allen (Annie Hallová), Sydney Pollack (Tootsie) či William Wyler (Prázdniny v Ríme). Veľké mafiánske filmy preslávili Martina Scorseseho (Gangy New Yorku) a Francisa Forda Coppolu (Krstný otec). Akčný film sa pokúsil povýšiť na umenie Quentin Tarantino (Pulp Fiction: Historky z podsvetia). Surrealistické inšpirácie nezaprel ani v komerčnej produkcii originálny Tim Burton (Batman, Charlie a továreň na čokoládu).

Symbolom umeleckého filmu sú naopak tvorcovia ako Orson Welles (Občan Kane), Stanley Kubrick (Mechanický pomaranč) alebo David Lynch (Modrý zamat). Umelecké ambície mal aj Elia Kazan (Na východ od raja) či Sidney Lumet (Dvanásť rozhnevaných mužov). Politický aktivizmus je hlavným motívom Olivera Stonea (Čata, JFK) alebo dokumentaristu Michaela Moorea (Fahrenheit 9/11, Sicko). Silný politický akcent niesli už filmy priekopníka amerického filmu Davida Warka Griffitha (Zrodenie národa).

Hollywood produkuje aj nespočetné množstvo hereckých filmových hviezd, ktoré sa stávajú globálnymi celebritami. V ére klasického hollywoodu (20. až 50. roky 20. storočia) to boli medzi ženami Mary Pickford, Lillian Gish, Nemka Marlene Dietrichová, Joan Crawford, Grace Kellyová, Judy Garland, Marilyn Monroe, Elizabeth Taylorová, Katharine Hepburnová, Rita Hayworth, Lauren Bacall, belgicko-britská herečka Audrey Hepburnová či detská hviezda Shirley Templová. Z mužov potom Buster Keaton, Angličan Charlie Chaplin, Harold Lloyd, John Wayne, Henry Fonda, Gregory Peck, Fred Astaire, Cary Grant, Humphrey Bogart, James Dean, Marlon Brando, Clark Gable, bratia Marxovci, Gary Cooper, Spencer Tracy, James Stewart alebo Charlton Heston.

Neskôr to boli hviezdy ako Julia Robertsová, Sandra Bullocková, Meryl Streepová, Barbra Streisandová, Sigourney Weaverová, Gwyneth Paltrowová, Julianne Moore, Whoopi Goldberg, Cameron Diazová, Jennifer Anistonová, Jodie Fosterová, Angelina Jolie, Jennifer Lopezová, Robin Williams, Brad Pitt, Leonardo DiCaprio, Arnold Schwarzenegger, Bruce Lee, Johnny Depp, Robert Redford, Robert De Niro, Jim Carrey, Tom Cruise, Sylvester Stallone, Bruce Willis, Kevin Costner, Tom Hanks, Jack Nicholson, Clint Eastwood, Morgan Freeman, Will Smith, George Clooney, Eddie Murphy, Mel Gibson, Nicolas Cage, Harrison Ford, Paul Newman, John Travolta, Michael Douglas, Patrick Swayze, Richard Gere a mnohí ďalší. Ako iluzionista sa celosvetovo preslávil David Copperfield.

Americká Akadémia filmových umení a vied (Academy of Motion Picture Arts and Sciences) každoročne udeľuje cenu, ktorej sa všeobecne hovorí Oscar (oficiálne: Ceny Akadémie – Academy Awards). Veľkú prestíž má tiež Zlatý glóbus (Golden Globe Award) každoročne udeľovaný Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov (Hollywood Foreign Press Association).

Najobľúbenejšie športy v Spojených štátoch sú americký futbal, bejzbal, basketbal, ľadový hokej, futbal, tenis, golf a wrestling.^[127] Štyri hlavné profesionálne športové ligy v Spojených štátoch sú Major League Baseball (MLB), National Basketball Association (NBA), National Football League (NFL) a National Hockey League (NHL). Všetky štyri patria medzi najlukratívnejšie športové ligy na svete. Profesionálna futbalová liga Major League Soccer (MLS) zatiaľ nedosahuje úroveň popularity štyroch najvyšších súťaží alebo ich medzinárodných náprotivkov, hoci jej priemerná návštevnosť rastie. Americký pôvod má basketbal, volejbal, skejtbording a snoubording. Lakros vymysleli v 12. storočí severoamerickí indiáni.

K americkým športovým legendám patria boxeri Muhammad Ali, Joe Frazier a Mike Tyson, basketbalisti Michael Jordan, Kobe Bryant, LeBron James, Magic Johnson, Shaquille O’Neal, Kareem Abdul-Jabbar, Wilt Chamberlain, Tim Duncan a Larry Bird, bejzbalisti Babe Ruth, Jackie Robinson a Joe DiMaggio, tenistky Serena Williamsová, Chris Evertová a Billie Jean Kingová, tenisti Andre Agassi, John McEnroe, Jimmy Connors a Pete Sampras, golfista Tiger Woods, cyklista Lance Armstrong, plavci Michael Phelps, Mark Spitz, Matt Biondi a Jenny Thompsonová, atléti Jesse Owens, Carl Lewis, Florence Griffithová-Joynerová, Michael Johnson a Raymond Clarence Ewry. K najväčším hviezdam amerického futbalu patrí Jerry Rice. K najväčším „zimným hviezdam“ amerického športu patrí zjazdárka Lindsey Vonnová.

Spojené štáty osemkrát organizovali olympijské hry. Štyrikrát išlo o letné olympijské hry (v St. Louis v roku 1904, v Los Angeles v rokoch 1932 a 1984, v Atlante v roku 1996) a štyrikrát o zimné olympijské hry (v Lake Placid v rokoch 1932 a 1980, v Squaw Valley v roku 1960 a v Salt Lake City v roku 2002). V roku 2028 sa budú konať letné hry už tretíkrát v Los Angeles. V roku 1994 boli Spojené štáty usporiadateľskou krajinou majstrovstiev sveta vo futbale. Trikrát organizovali majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji (Lake Placid v roku 1932 v rámci ZOH, Squaw Valley v roku 1960 v rámci ZOH a Colorado Springs v roku 1962).

Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností – NBC, ABC a CBS, ktorú dopĺňa televízna sieť FOX. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť CNN a televízna stanica Bloomberg, ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo.

K najvýznamnejším novinám, i v celosvetovom meradle, patrí denník The New York Times mediálneho konglomerátu WarnerMedia a tiež The Wall Street Journal, takisto vydávaný v New Yorku. Ďalej možno menovať aj The Washington Post, Chicago Tribune a Los Angeles Times. Značný význam majú aj internetové noviny HuffPost.

Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky Time a Newsweek. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza Time Europe.^[128] Time Asia má sídlo v Hongkongu. Časopis Newsweek vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad National Geographic.

• 1. január – Nový rok (New Year’s Day)
• 3. pondelok v januári – Narodeniny Martina Luthera Kinga (Birthday of Martin Luther King, Jr.)
• 3. pondelok vo februári – Washingtonove narodeniny (Washington’s Birthday)
• posledný pondelok v máji – Deň obetí vojny (Memorial Day)
• 19. jún – Deň nezávislosti černochov (Juneteenth National Independence Day)
• 4. júl – Deň nezávislosti (Independence Day)
• 1. pondelok v septembri – Deň práce (Labor Day)
• 2. pondelok v októbri – Deň Krištofa Kolumba (Columbus Day)
• 11. november – Deň vojnových veteránov (Veterans Day)
• 4. štvrtok v novembri – Deň vďakyvzdania (Thanksgiving Day)
• 25. december – Vianoce (Christmas)

• KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce. Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 255 s. ISBN 80-8085-103-4.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Spojené štáty
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spojené štáty

• United States Archivované 2007-06-12 na Wayback Machine CIA World Factbook (po anglicky)
• Oficiálna stránka Federálnej vlády Spojených štátov (po anglicky)
• Oficiálna stránka Snemovne reprezentantov Spojených štátov (po anglicky)
• Oficiálna stránka Senátu Spojených štátov (po anglicky)
• Oficiálna stránka Bieleho domu (po anglicky)
• Oficiálna stránka Najvyššieho súdu Spojených štátov (po anglicky)