[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Texas

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Texas pozri Texas (rozlišovacia stránka).
Texas
Vlajka Pečať

Ostatné štáty USA
Prezývka štátuThe Lone Star State
(Štát osamelej hviezdy)
Hlavné mestoAustin
Najväčšie mestoHouston
GuvernérGreg Abbott (R)
Rozloha
Poradie2. miesto
Celková696 241 km²
Súš678 907 km²
Voda17 333 km²
% vody2,5 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie2. miesto
Obyvateľov28 304 596
Rok sčítania2017 (odhad)
Hustota obyvateľov
Poradie26. miesto
Hustota40,6 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie28. v poradí
Dátum29. december 1845
Geografické údaje
Zemepisná šírka25°50' až 36°30' s. š.
Zemepisná dĺžka93°31' až 106°39' z. d.
Šírka1 065 km
Dĺžka1 270 km
Nadmorská výška
Najvyššia2 667 m n. m.
Stredná520 m n. m.
Najnižšia0 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaCST: UTC-6/-5
MST: UTC-7/-6
Časť západného Texasu
ISO 3166-2US-TX

Texas je štát v juhostrednej časti Spojených štátov. S rozlohou 695 660 km² a viac ako 30 miliónmi obyvateľov v roku 2023[1] je druhým najväčším štátom USA podľa rozlohy (po Aljaške) aj počtu obyvateľov (po Kalifornii). Hraničí so štátmi Louisiana na východe, Arkansas na severovýchode, Oklahoma na severe, Nové Mexiko na západe a mexickými štátmi Chihuahua, Coahuila, Nuevo León a Tamaulipas na juhu a juhozápade; na juhovýchode má pobrežie s Mexickým zálivom.

Houston je najľudnatejším mestom Texasu a štvrtým najväčším v USA, zatiaľ čo San Antonio je druhým najľudnatejším mestom štátu a siedmym najväčším v krajine. Dallas-Fort Worth a Greater Houston sú štvrtou, resp. piatou najväčšou metropolitnou štatistickou oblasťou v krajine. Medzi ďalšie veľké mestá patrí Austin, druhé najľudnatejšie hlavné mesto štátu USA, a El Paso. Texas má prezývku Štát osamelých hviezd pre svoj bývalý štatút nezávislej republiky a ako pripomienku boja štátu za nezávislosť od Mexika. Osamelá hviezda sa nachádza na vlajke štátu Texas a na štátnej pečati Texasu.[2] Pôvod názvu Texasu pochádza z kaddošského slova táyshaʼ, čo znamená "priatelia".

Vzhľadom na svoju rozlohu a geologické vlastnosti, ako je napríklad Balconeský zlom, sa v Texase nachádzajú rozmanité krajiny, ktoré sú spoločné pre južné aj juhozápadné regióny USA.[3] Hoci sa Texas všeobecne spája s juhozápadnými púšťami USA, menej ako desať percent jeho územia tvoria púšte.[4] Väčšina populačných centier sa nachádza v oblastiach bývalých prérií, trávnatých plôch, lesov a pobrežia. Pri cestovaní z východu na západ sa terén pohybuje od pobrežných močiarov a borovicových lesov cez zvlnené roviny a členité kopce až po púšť a hory Big Bend.

Výraz "šesť vlajok nad Texasom" je hovorový výraz používaný v súvislosti s národmi, ktoré vládli nad týmto územím. Španielsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá si nárokovala a kontrolovala územie Texasu. Po krátko trvajúcej kolónii kontrolovanej Francúzskom kontrolovalo územie Mexiko až do roku 1836, keď Texas získal nezávislosť a stal sa Texaskou republikou. V roku 1845 sa Texas pripojil k Spojeným štátom ako 28. štát.[5] Anexia štátu spustila reťazec udalostí, ktoré viedli k mexicko-americkej vojne v roku 1846. Po víťazstve Spojených štátov zostal Texas otrokárskym štátom až do americkej občianskej vojny, keď začiatkom roka 1861 vyhlásil odtrhnutie od Únie a 2. marca sa oficiálne pripojil ku Konfederovaným štátom americkým. Po občianskej vojne a obnovení zastúpenia vo federálnej vláde vstúpil Texas do dlhého obdobia hospodárskej stagnácie.

Pred druhou svetovou vojnou formovali hospodárstvo Texasu štyri hlavné odvetvia: chov dobytka a bizónov, bavlna, drevo a ropa. Pred občianskou vojnou a po nej bol dobytkársky priemysel, ktorému Texas dominoval, hlavnou hnacou silou hospodárstva štátu a vytvoril tradičný obraz texaského kovboja. V neskoršom 19. storočí sa hlavnými priemyselnými odvetviami stali bavlnárstvo a drevospracujúci priemysel, keďže dobytkárstvo prestalo byť lukratívne. Nakoniec objav veľkých ložísk ropy (najmä Spindletop) inicioval hospodársky rozmach, ktorý sa stal hnacou silou hospodárstva po väčšinu 20. storočia. V polovici 20. storočia sa v Texase rozvinulo diverzifikované hospodárstvo a priemysel špičkových technológií. Od roku 2022 má najviac sídiel spoločností z rebríčka Fortune 500 (53) v Spojených štátoch.[6][7] Vďaka rastúcej priemyselnej základni má štát vedúce postavenie v mnohých odvetviach vrátane cestovného ruchu, poľnohospodárstva, petrochémie, energetiky, počítačov a elektroniky, letectva a biomedicínskych vied. Texas je od roku 2002 na čele USA v príjmoch zo štátneho exportu a má druhý najvyšší hrubý štátny produkt. Ak by bol Texas samostatným štátom, mal by 10. najväčšiu ekonomiku na svete.

Vláda a politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Ústava Texasu bola prijatá v roku 1876. Rovnako ako iné ústavy amerických štátov, explicitne rozdeľuje výkonné právomoci jednotlivých inštitúcií. Zákon o právach /Bill of Rights/ je rozsiahlejší, ako jeho federálny náprotivok a obsahuje články, ktoré sú jedinečné pre Texas.[8]

Dvojkomorová zákonodarná moc sa skladá z Texaskej Snemovne reprezentantov (Texas House of Representatives) so 150 členmi, a zo Senátu Texasu (Texas Senate) s 31 členmi. Predseda snemovne sa nazýva Hovorca parlamentu (Speaker of the House) a zástupca guvernéra (Lieutenant Governor) je predsedom Senátu.[9]

Výsledky prezidentských volieb v Texase
Rok Republikáni Demokrati
2020 52.06% 5,890,347 46.48% 5,259,126
2016 52.23% 4,685,047 43.24% 3,877,868
2012 57.17% 4,569,843 41.38% 3,308,124
2008 55.48% 4,467,748 43.72% 3,521,164
2004 61.09% 4,526,917 38.30% 2,832,704
2000 59.30% 3,799,639 38.11% 2,433,746
1996 48.80% 2,736,166 43.81% 2,459,683
1992 40.61% 2,496,071 37.11% 2,281,815
1988 56.01% 3,036,829 43.41% 2,352,748
1984 63.58% 3,433,428 36.18% 1,949,276
1980 55.30% 2,510,705 41.51% 1,881,148

Významné mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčším mestom je Houston, nasledovaný San Antoniom a Dallasom. Všetky tri mestá majú viac ako jeden milión obyvateľov.

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Letiská v Texase

[upraviť | upraviť zdroj]

V Texase sa nachádza 730 letísk, čo ho ako štát zaraďuje na druhé miesto v počtu letísk v U.S.A. Najväčšie z hľadiska veľkosti a počtu prepravených cestujúcich je Dallas-Fort Worth International Airport (DFW), ktoré je s rozlohou 73,15 km2 najväčšie letisko v Spojených štátoch a štvrté najväčšie letisko sveta.[10] Korporácia American Airlines/American Eagle, tretia najväčšia letecká spoločnosť sveta, používa Dallas ako svoj hlavný uzol.[11] Nízkonákladové Southwest Airlines majú hlavný uzol na druhom dallaskom letisku Dallas Love Field. V počet prepravených cestujúcich sú najväčšou leteckou spoločnosťou na svete.[12]

Druhým najväčším letiskom Texasu je houstonské George Bush Intercontinental Airport (IAH). Je to najväčší uzol Continental Airlines, ktoré v Houstone majú sídlo. Letisko ponúka najviac letov do destinácií v Mexiku z celých Spojených štátov.[13] Ďalšie štyri najdôležitejšie letiská. z ktorých každé prepraví viac ako 4 milióny cestujúcich za rok sú: Austin-Bergstrom International Airport, William P. Hobby Airport, San Antonio International Airport, a Dallas Love Field. Najmenším letiskom štátu, ktoré je označené ako medzinárodné, je Del Rio International Airport.

Železnice Texasu

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou tradície Texasu je štátna tradícia vznikajúca z poháňania hovädzieho dobytka k železniciam v Kansase. Prvou železnicou v Texase bola Buffalo Bayou, Brazos and Colorado Railway, sprevádzkovaná v roku 1853.[14] Prvou železnicou, ktorá prepojila Texas na sever, bola v roku 1872 otvorená Missouri–Kansas–Texas Railroad.[15] V dĺžke železničnej siete bol Texas od roku 1911 na prvom mieste v U.S.A. Dĺžka železníc v Texase bola najväčšia v roku 1932 s 27 484 kilometrami, do roku 2000 ale poklesla na 22 540 km.

Ako Dallas, tak aj Houston disponujú systémom ľahkého metra. Rýchlodráha Trinity Railway Express (TRE) spája Fort Worth s Dallasom. V Austine rýchlodráha Capital MetroRail prepája mesto so severozápadnými predmestiami.

Amtrak prevádzkuje tri významné pravidelné linky, denne premáva Texas Eagle (Chicago – San Antonio) a Heartland Flyer (Fort Worth – Oklahoma City; trikrát týždenne premáva Sunset Limited (New Orleans – Los Angeles) so zastávkami v Texase.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ More than 30 million people now call Texas home as state leads US population gains [online]. Austin American-Statesman, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ The State of Texas - An Introduction from NETSTATE.COM [online]. www.netstate.com, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
  3. ↑ SANSOM, Andrew. Water in Texas: An Introduction. [s.l.] : University of Texas Press, 2008-08-01. Google-Books-ID: LEHH7ovVVDgC. Dostupné online. ISBN 978-0-292-71809-8. (po anglicky)
  4. ↑ DINGUS, Anne. The dictionary of Texas misinformation. [s.l.] : Austin, Tex. : Texas Monthly Press, 1987. Dostupné online. ISBN 978-0-87719-089-9.
  5. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. Archivované 2017-05-25 z originálu.
  6. ↑ Texas leads nation as home to the most Fortune 500 companies [online]. FOX 7 Austin, 2022-05-24, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Texas houses the most Fortune 500 companies in the nation [online]. 2022-05-25, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. Archivované 2023-03-26 z originálu. (po anglicky)
  8. ↑ Bill of Rights (Article 1) [online]. University of Texas, [cit. 2008-10-13]. Dostupné online. Archivované 2009-02-06 z originálu.
  9. ↑ Membership [online]. University of Texas, 2005, [cit. 2008-06-17]. Dostupné online. Archivované 2009-03-02 z originálu.
  10. ↑ Facts about DFW [online]. [Cit. 2008-10-14]. Dostupné online. Archivované 2008-09-12 z originálu.
  11. ↑ American airlines information pictures and facts [online]. aviationexplorer.com, April 11, 2008, [cit. 2008-04-28]. Dostupné online.
  12. ↑ International Air Transport Association. Scheduled Passengers Carried [online]. [Cit. 2007-06-10]. Dostupné online. Archivované 2007-09-28 z originálu.
  13. ↑ About George Bush Intercontinental Airport [online]. Houston Airport System, [cit. 2008-06-28]. Dostupné online.
  14. ↑ George C. Werner. Handbook of Texas Online – Buffalo Bayou, Brazos and Colorado Railway [online]. Tshaonline.org, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online.
  15. ↑ Donovan L. Hofsommer. Handbook of Texas Online – Missouri-Kansas-Texas railroad [online]. Tshaonline.org, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Texas

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Texas na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa geografie USA je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Texas&oldid=7885914“