Váh

Váh
maď. Súly, nem. Gewicht, poľ. Waga
rieka
Váh pretekajúci cez mesto Sereď.
Štát	Slovensko
Prítoky
- ľavostranné	Revúca, Ľubochnianka, Turiec, Rajčanka, Nitra
- pravostranné	Belá, Orava, Kysuca, Malý Dunaj
Hlavná zdrojnica	Čierny Váh
- poloha	Kráľova hoľa, Nízke Tatry
- výška	664 m
- súradnice	49°01′08″S 19°48′29″V / 49,019°S 19,808°V / 49.019; 19.808
Sekundárna zdrojnica	Biely Váh
- poloha	Važecká dolina, Vysoké Tatry
Ústie	Dunaj
- poloha	Komárno
- výška	106,5 m
- súradnice	47°45′00″S 18°08′46″V / 47,75°S 18,146°V / 47.75; 18.146
Dĺžka	403 km
Povodie	10 640 km² (1 064 000 ha)
Prietok	v ústí
- priemerný	196 m³/s
- maximálny	1 825 m³/s
- minimálny	22,3 m³/s
Povodie Váhu
Wikimedia Commons: Váh
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Váh je najdlhšia slovenská rieka. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Pri Komárne sa vlieva do Dunaja.

Váh vzniká pri Kráľovej Lehote (664 m n. m.) sútokom dvoch menších riek – Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách.

Od sútoku zdrojníc Čierny Váh a Biely Váh pri Kráľovej Lehote tečie rieka takmer 150 km západným smerom. Krátko po svojom vzniku sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu Liptovskú kotlinu. V Liptovskom Hrádku priberá pravostranný prítok Belá, podteká diaľnicu D1 a za Liptovským Mikulášom sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere Liptovskej Mary. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje vyrovnávacia nádrž Bešeňová a rieka putuje k Ružomberku, kde zľava priberá Revúcu a úzkym údolím opúšťa Liptov. Ďalej priberá Ľubochnianku. Pri Kraľovanoch priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú Oravu a následne vteká do vodnej nádrže Krpeľany a regiónu Turiec. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky – staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez Sučany a Vrútky a Krpeliansky kanál, ktorý severným okrajom Turian privádza vodu k vodným dielam Sučany a Lipovec. Pred sútokom oboch ramien pri Dubnej Skale sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava Turiec a rieka pokračuje Strečnianskou úžinou do regiónu Považie.

Pri Strečne sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere vodného diela Žilina a pokračuje severným okrajom Žiliny, kde priberá pravostrannú Kysucu a následne ľavostrannú Rajčanku. Nasleduje vodná nádrž Hričov a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom Bytče pokračuje do Považskej Bystrice, severnejší Hričovský kanál privádza vodu k vodnému dielu Mikšová a Považská Bystrica. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere vodnej nádrže Nosice, pod ktorou nasleduje Púchov a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa Považského podolia. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom Nemšovej, až do Trenčína. Nosický kanál sa spája pred Púchovom, kde rieka priberá Bielu vodu, Kočkovský kanál privádza vodu k vodným dielam Dolné Kočkovce, Ladce, Tunežice, Ilava, Dubnica a Trenčín. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji Trenčína opäť odvádza Biskupický kanál, ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, Nové Mesto nad Váhom, Horná Streda a vodnej nádrži Sĺňava. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri Beckove, Novom Meste nad Váhom až do Piešťan, kde sa už naplno prejavuje ráz Podunajskej nížiny.

Pod vodnou nádržou Sĺňava sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k vodnému dielu Drahovce-Madunice. Posledný z vážskych derivačných kanálov derivačných kanálov sa spája pred Hlohovcom, odkiaľ tečie rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi lužného lesa. Priberá pravostranný prítok Horný Dudváh, preteká Sereďou a napája vodná nádrž Kráľová. Na poslednom úseku dolného toku prechádza Šaľou, vodným dielom Selice a pred Kolárovom priberá dva významné prítoky – zľava Nitru a sprava Malý Dunaj. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je Stará Nitra, pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto Komárno a zaniká ústím do Dunaja v nadmorskej výške 106,5 m n. m..

Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda – systém 22 priehrad a vodných elektrární. Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární, ktoré v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie.^[1] Najnovšie postavenou je Vodné dielo Žilina.

Prehľad vodných nádrží:

Čierny Váh

• Vodná nádrž Čierny Váh (horná a dolná nádrž)

Váh

• Liptovská Mara
• Vodná nádrž Bešeňová
• Krpeľany
• Vodné dielo Žilina
• Vodná nádrž Hričov
• Nosice (Priehrada mládeže)
• Sĺňava
• Vodné dielo Kráľová

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných tokov v povodí Váhu

Pravostranné Belá Jalovčanka Orava Varínka Kysuca Petrovička Papradnianka Biela voda Lednica Vlára Klanečnica Dubová Horný Dudváh Malý Dunaj

Ľavostranné Boca Štiavnica Demänovka Ľupčianka Revúca Ľubochnianka Turiec Rosinka Rajčanka Domanižanka Pružinka Teplička Jarčie Nitra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam sídiel na rieke Váh

Rieka preteká cez 21 slovenských miest:

Liptovský Hrádok Liptovský Mikuláš Ružomberok Turany Vrútky Žilina Bytča Považská Bystrica Púchov Ilava Dubnica nad Váhom

Nemšová Trenčín Nové Mesto nad Váhom Piešťany Leopoldov Hlohovec Sereď Šaľa Kolárovo Komárno

Z hydrografického hľadiska by zdanlivo názov rieky mal byť Orava, pretože na sútoku s Váhom má väčšiu šírku. V skutočnosti je však pri sútoku priemerný prietok Oravy 35,55 m³/s a Váhu 40,94 m³/s.

Historicky najväčšou zaznamenanou povodňou na Váhu bola tá z 20. – 27. augusta 1813, ktorá spustošila Považie medzi Žilinou a Sereďou. Povodeň značne zdevastovala 50 obcí, kde zničila väčšinu domov a počet obetí dosiahol 243 (iné zdroje uvádzajú ešte vyšší počet). Kulminačný prietok v Trenčíne dosiahol cca 4 100 m³/s, čím sa vyrovnal úrovni tzv. 1000 ročnej vody. Významné boli aj povodne v rokoch 1602, 1625, 1652, 1662, 1683, 1710, 1714, 1736, 1784, 1794, 1854, 1864, 1876, 1880, 1889, 1894, 1903, 1925, 1950 a 1958.^[2][3] V novodobých dejinách bola významnou veľká voda na prelome júna a júla 1958, kedy po výdatných zrážkach na severnom Slovensku rieka presahovala úrovne 100 ročnej vody. Kulminačný prietok v Liptovskom Mikuláši dosiahol 600 m³/s, pričom sa preliali hrádze a bolo zaplavených 21 okolitých obcí. Výraznou mierou situácii pomohla Oravská priehrada, ktorá zadržala povodeň z Hornej Oravy a zabránila stretu povodňových vĺn. Napriek tomu bola prekročená maximálna hladina krátko predtým dokončenej Krpelianskej priehrady. Kulminácia Váhu v Žiline dosiahla 30. júna 2 330 m³/s, rieka Kysuca mala prietok ďalších 850 m³/s. Hrozivú situáciu na strednom a dolnom Váhu odvrátila Nosická priehrada, ktorá znížila kulminačný prietok na 2 000 m³/s.^[4] Podobná situácia nastala aj v roku 1960, kedy znížením povodňovej vlny Váhu o 1000 m³/s rovnako významne pomohla práve táto priehrada. Po dobudovaní veľkých priehrad Vážskej kaskády (najmä Liptovskej Mary a Vodného diela Žilina) sa riziko veľkých povodní na Považí výrazne znížilo.

Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad, sa využívajú aj na vodné športy a tiež sú zaradené do zoznamu rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, najmä Liptovská Mara, Nosice, Sĺňava a Kráľová.

V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami.

Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.

• 
  Čierny Váh nad PVE
• 
  Sútok Oravy a Váhu pri obci Kraľovany
• 
  Staré koryto pri Sučanoch
• 
  Rieka pod Strečnianskym hradom
• 
  Priehrada mládeže
• 
  Sĺňava
• 
  Ústie do Dunaja

• Vážska vodná cesta
• Povodie Váhu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Váh

• Vážska kaskáda