Diaľnica D1 (Slovensko)

Diaľnica D1
■ v prevádzke   ■ vo výstavbe   ■ v pláne
Základné údaje
Správca	Národná diaľničná spoločnosť a. s. (štát)
Výstavba	1972 - 2031/2035
Celková dĺžka	512 km
v prevádzke	395,9 km
vo výstavbe	28,4 km
v pláne	87,7 km
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj, Prešovský kraj, Košický kraj
Rozšírenia	3+3: 36 km
Výjazdy	65 (v prevádzke)
Tunely	7 (v prevádzke)
Diaľnica D1 pri obci Klčov na Spiši
Objekty na trase
Bratislava-Petržalka-Pečňa Pokračuje ako smer Rusovce/Kúty (65)  Bratislava-Kapitulské pole (vetvenie smer Maďarsko) (0)  Bratislava-Pečňa (vetvenie smer Česko) (1)  Bratislava-Incheba Ovsište 567 m (4)  Bratislava-Petržalka-Ovsište Prístavný most (Dunaj) 1080 m (6)  Bratislava-Nivy (7)  SSÚD Bratislava (8)  Bratislava-Ružinov Prievoz 1756 m (10)  Bratislava-Trnávka (vjazd len smer D2) (11)  Bratislava-Letisko Zlaté Piesky (13)  Bratislava-Zlaté Piesky (výjazd len smer Žilina, vjazd len smer D2) Zlaté Piesky (14)  Bratislava-Vajnory Bratislava-Pri mlyne (len vjazd smer D2) Začiatok spoplatneného úseku (15)  Bratislava-východ Triblavina (18)  Bernolákovo (27)  Senec (31)  Blatné Čataj (44)  Voderady 1286 Zeleneč (50)  Trnava (66)  Hlohovec Červeník (68)  Madunice (len výjazd) Červeník Piešťany (83)  Piešťany (91)  Horná Streda Horná Streda 772 m (Váh) (95)  Lúka Hrádok (vážnica) (106)  Nové Mesto nad Váhom Beckov Beckov 336 m (Váh) (119)  Trenčín-juh (119)  Trenčín-juh Kostolná Drietoma 238 m (124)  Trenčín-západ (126)  SSÚD Trenčín Zamarovce Súčanka 404 m/486 m Újazd 486 m/490 m (Váh) (138)  Dubnica nad Váhom Dubnica Prejta (145)  Ilava Kočkovský kanál 187 m Nosický kanál 227 m (Váh) (153)  Ladce Ladce 186 m/189 m Beluša (157)  Púchov-juh Pružinka 902 m Sverepec Sverepec I 443 m/480 m Sverepec II 315 m/310 m (165)  Považská Bystrica-juh Kunovec Galanovec Matúška Považská Bystrica Považská Bystrica 1444 m (169)  Považská Bystrica-centrum Hričovský kanál 1695 m Vrtižer (Váh) (174)  Považská Bystrica-sever Plevník-Drienové 680 m (Váh) Predmier 300 m (Váh) Predmier (183)  Bytča (188)  Žilina (Hričovské Podhradie) Dolný Hričov 1804 m Tunel Ovčiarsko 2275 m Tunel Žilina 1375 m Lietavská Lúčka 1091 m (199)  Žilina-juh Prechod z/na Turie Turie Višňové 1 Višňové 2 Tunel Višňové 7520 m Prechod z/na (212)  Dubná Skala, Vrútky Dubná Skala (Váh) Turčianske Kľačany 442 m (Váh) (218)  Martin Sučany Kantorský potok Turčianska Štiavnička Turany (Váh) Krpelianský kanál (229)  Turany 2 (229)  Turany Prechod z/na Most ponad štrkovisko Bôr Krpeľany (Váh) Tunel Korbeľka 5868 m Stankovany 451 m Tunel Havran 2813 m/2838 m Hubová 1 - 428 m (Váh) (242)  Ružomberok-západ (242)  Likavka Hubová 2 - 438 m (Váh) Hrboltová 1 - 138 m Hrboltová 2 - 324 m Hrboltová 3 - 485 m Tunel Čebrať 3650 m (249)  Ružomberok-sever Likavka 1 - 571 m Likavka 2 - 186 m Likavka 3 - 754 m (251)  Ivachnová Martinček 684 m Lisková 228 m Ivachnová 601 m (Váh) (257)  Prechod na/z I/18 (258)  Ivachnová (ČS smer Žilina v pláne) (259)  Ivachnová Dechtáre Čemice (272)  Liptovský Mikuláš (277)  Závažná Poruba 2337 (279)  Liptovský Ján 2340 (bez výjazdu smer Žilina) Podtureň (Váh) 1038 m Velínok (v zime uzavreté) Jamníček 179 m (284)  Liptovský Hrádok Belá 308 m Dovalovec 504 m Hybe Hybica 571 m/565 m (292)  Hybe Východná 380 m (297)  Východná Východná Jánošíková studnička 381 m Beliansky potok 347 m Čierny jarok 184 m (303)  Važec Važec 638 m Štrba Štrba (310)  Štrba 3060 nadmorská výška 902 m n. m. Tunel Lučivná 250 m (315)  Mengusovce (Svit) Tunel Bôrik 999 m Batizovce (Poprad) Batizovce (322)  Poprad-západ Velický potok (325)  Vysoké Tatry Matejovce (329)  Poprad-východ Ekodukt 100 m (341)  Spišský Štvrtok Spišský Štvrtok 170 m Iliašovce 431 m Kurimany 180 m Bicír 100 m (350)  Levoča MÚK Levoča 400 m Levoča 632 m Levoča Tunel Šibenik 591 m Šibenik 200 m Spišský Hrhov 488 m Doľany 430 m Klčov 230 m Nemešany 330 m (360)  Spišské Podhradie Spišské Podhradie 700 m (368)  Beharovce prechod na polovičný profil spoplatnený polovičný profil Beharovce 225 m Pongrácovce 102 m Korytné 343 m Tunel Branisko 4975 m prechod na plný profil (379)  Široké Fričovce 407 m (382)  Fričovce Hendrichovce 1 - 194 m Hendrichovce 2 - 276 m Bertotovce 1 - 328 m Bertotovce 2 - 296 m Bertotovce 3 - 205 m Bertotovce 4 - 368 m Veľká Svinka 104 m Chmiňany 288 m Chminianska Nová Ves 71 m/257 m Svinia 303 m (393)  Svinia Malá Svinka 255 m Malý Šariš 494 m Malý Šariš (400)  Prešov-západ Tunel Prešov 2224 m Torysa (407)  Prešov-juh 3445 3446 Petrovany (vážnica) (418)  Lemešany 3445 Janovík (422)  Nová polhora 3325 (427)  Košice-sever 3325 3339 Vajkovce 541 m Beniakovce Beniakovce 132 m Rozhanovce (433)  Košické Oľšany Košické Oľšany 245 m Ďurďošík 1 - 264 m Ďurďošík 2 - 175 m Olšavský potok 315 m (441)  Bidovce Prechod z/na Svinica Tunel Dargov 1050 m (454)  Dargov Bačkov (462)  Dvorianky (472)  Pozdišovce Pozdišovce (475)  Michalovce-západ (483)  Michalovce-východ Veľké Revištia (496)  Sobrance Jenkovce (510)  Záhor (511)  Záhor - Storožnica Pokračuje ako М-06М-08E 50 smer Užhorod/Čop/Veľké Berezné  Vo výstavbe  V pláne  Úseky označené ako bez úhrady (polovičný profil je bez úhrady, ak nie je označené inak)

Diaľnica D1 (D1) je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu so Záhorom v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou. Súčasťou diaľnice bude aj nový diaľničný hraničný priechod, v blízkosti súčasného cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké - Užhorod na štátnej hranici s Ukrajinou. Trasa diaľnice D1 začína v Bratislave a pokračuje cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Martin, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce do Záhoru. Diaľnica D1 je súčasťou vetvy „A“, 5. paneurópskeho koridoru s trasou Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod – Ľvov a európskych ciest E50 (Trenčín - Bidovce - hranica s Ukrajinou), E58 (Bratislava - Trnava), E75 (Bratislava - Hričovské Podhradie), E442 (Bytča - Hričovské Podhradie) a E571 (Bratislava - Trnava). Na financovaní výstavby diaľnice sa významnou mierou podieľa aj Európska únia, samotná organizácia výstavby však leží na Slovenských orgánoch verejnej správy a NDS a.s. ^[1]

Výstavba diaľnice D1 začala v roku 1972, pričom medzi Bratislavou a Trenčínom sa do roku 1999 formálne jednalo o diaľnicu D61. Trasa diaľnice D1 je dlhá 512 kilometrov a od roku 1999 začína v diaľničnej križovatke Bratislava - Pečňa, kde sa nachádza aj nultý kilometer diaľnice. V zmysle dlhodobých plánov má diaľnica D1 končiť napojením na ukrajinskú diaľnicu M6 v priestore nového hraničného priechodu na štátnej hranici s Ukrajinou, neďaleko obce Záhor. Trasa diaľnice vedie cez Trnavu, Piešťany, Trenčín, Žilinu, Vrútky, Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Levoču, Prešov, Košice, Michalovce a Sobrance. V súčasnosti je sprevádzkovaných 395,9 kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je aktuálne 28,4 kilometrov diaľnice D1 a to v úsekoch medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou a medzi Hubovou a Ivachnovou. V príprave je na trase z Bratislavy do Košíc už iba úsek medzi Turanmi a Hubovou v dĺžke 13,5 kilometra, všetky ostatné úseky medzi týmito dvoma mestami sú aktuálne už buď v prevádzke alebo vo výstavbe. Hlavná časť zostávajúcich úsekov v príprave v celkovej dĺžke 74,2 kilometra tak leží východne od Košíc, v úseku od Bidoviec až po Záhor na hraniciach s Ukrajinou. Napriek rôznym plánovaným termínom dokončenia diaľnice D1 z minulosti, (roky 2000, 2010, 2017, 2027 či 2030) bude táto diaľnica prejazdná medzi Bratislavou a Košicami najskôr v roku 2029, v celej svojej dĺžke z Bratislavy až po Záhor najskôr v roku 2040.

Na západnom Slovensku začína trasa diaľnice D1 v diaľničnej križovatke Bratislava - Pečňa a pokračuje z Bratislavy cez Trnavu, Piešťany, Trenčín a Považskú Bystricu až do Lietavskej Lúčky pri Žiline, čo predstavuje 198 kilometrov diaľnice. V tejto západnej časti diaľnice bola technicky mimoriadne náročná výstavba úseku Ladce - Sverepec a úseku Považská Bystrica Juh - Považská Bystrica Sever. V Hričovskom Podhradí sa nachádza križovatka diaľnic D1 a D3. Diaľnica D1 je na západnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy, z Bratislavy až po Lietavskú Lúčku.

Na severnom Slovensku je v úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Prešovom, zatiaľ sprevádzkovaných 148,9 kilometrov diaľnice. Ďalej je v tomto úseku vo výstavbe vyše 28 kilometrov a v príprave 13,5 kilometra diaľnice D1. Technicky mimoriadne náročná je prebiehajúca výstavba diaľnice v úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala. Tento 13,5 kilometrov dlhý úsek diaľnice prepojí už existujúci úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Lietavskou Lúčkou a úsek medzi Dubnou Skalou a Turanmi. Technickú náročnosť tohto úseku zvýrazňuje množstvo mostov ale aj najdlhší tunel vo výstavbe; tunel Višňové. Predpoklad dokončenia tohto úseku diaľnice je rok 2024. Výstavba diaľnice D1 v súčasnosti prebieha aj v úseku Hubová - Ivachnová. Tento 15,2 kilometra dhý úsek tvorí severný obchvat Ružomberku. Súčasťou tohto úseku je aj tunel Čebrať. Výstavba v tomto úseku bola zahájená ešte v roku 2014, v priebehu výstavby však došlo k výskytu neočakávaných geologických porúch, čo si vyžiadalo prerušenie výstavby a prepracovanie projektu výstavby. Výstavba tohto úseku bola obnovená v zmysle nového technického projektu v roku 2018, s predpokladom dokončenia po roku 2023. Technicky a stavebne najnáročnejší, 13,5 kilometra dlhý úsek Turany - Hubová je aktuálne iba v príprave s predpokladom zahájenia výstavby v roku 2025 a predpokladom dokončenia v roku 2029. Mimo menovaných úsekov je diaľnica D1 na severnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy z Hričovského Podhradia až po výjazd Prešov - západ, kde sa nachádza aj križovatka diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R4.

Na východnom Slovensku je sprevádzkovaný 27,5 kilometrový úsek diaľnice medzi krajskými mestami Prešov a Košice. Súčasne je od roku 2019 na východnom Slovensku v prevádzke aj 14,4 kilometra dlhý úsek Budimír - Bidovce, ktorý plynule nadväzuje na už existujúci úsek D1 medzi Prešovom a Košicami a ktorý je súčasne aj celkovo prvým úsekom diaľnice D1 s trasou ležiacou prevažne východne od Košíc. Ďalšie plánované úseky diaľnice D1 pokračujú ďalej smerom na východ až do Záhoru na hraniciach s Ukrajinou. Tieto úseky nateraz nemajú stanovený termín zahájenia výstavby.

Výstavba diaľnice D1 je mimoriadne technicky náročná najmä v hornatom teréne severného Slovenska, obzvlášť v úseku medzi Hričovským Podhradím a Ivachnovou. Na diaľnici D1 sa po jej úplnom dokončení bude nachádzať až dvanásť tunelov, s celkovou dĺžkou takmer 36 kilometrov. V súčasnosti je z týchto dvanástich tunelov v prevádzke sedem; tunel Branisko (4 975 ), tunel Lučivná (250 m), tunel Bôrik (999 m), tunel Šibenik (591 m), tunel Ovčiarsko (2 360 m), tunel Žilina (655 m) a tunel Prešov (2 244 m).Vo výstavbe je momentálne tunel Čebrať (3 600 m) a tunel Višňové (7 445 m). V príprave je výstavba tunelov Korbeľka (5 868 m), Havran (2 820 m) a Dargov (4 008 m)^[2]. Okrem tunelov sú na diaľnici D1 aj mnohé mosty, viadukty a estakády, z ktorých najdlhšou je estakáda Hričovský kanál, ktorá je so svojou dĺžkou 2 081 metrov jedným z najdlhších cestných mostov na Slovensku.

V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, s výnimkou prvej časti obchvatu Košíc, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky diaľnice D1 východne od Košíc, ani druhá rúra tunela Branisko. Sprevádzkovanie diaľnice v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2040.^[3][4]

Poradie úseku	Označenie úseku	Dĺžka úseku v km	Zahájenie výstavby úseku	Uvedenie úseku do prevádzky	Výjazdy a križovatky
1.	Bratislava, Viedenská - Bratislava, Prístavný most	3,2	2003	2005	1. Križovatka D1xD2, Bratislava - Pečňa 2. Bratislava - Viedenská 3. Bratislava - Panónska
2.	Bratislava, Prístavný most - Bratislava, Prievoz	3,0	1977	1983, ľavá polovica 1985, pravá polovica	4. Bratislava - Ovsište 5. Bratislava - Prievoz (Od roku 2021 križovatka D1xR7, premenované na Bratislava - Nivy I)
3.	Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová	2,6	1984	1990	6. Bratislava - Mierová
4.	Bratislava, Mierová - Bratislava, Senecká cesta	5,5	1999	2002	7. Bratislava - Galvaniho 8. Bratislava - Letisko 9. Bratislava - Zlaté piesky
5.	Bratislava, Senecká cesta - Senec	13,0	1972	1975	10. Bratislava - Vajnory 12. Triblavina 13. Senec
5.	Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - I.etapa (Úsek Bratislava, Vajnory - Triblavina)	3,6	2022	12/2024	10. Bratislava - Vajnory, prestavba 11. Bratislava, východ II, križovatka D1xD4 12. Triblavina, otvorená 29. októbra 2021[5]
5.	Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - II.etapa (Úsek Triblavina - Senec, východ)	10,5	2024	2027	13. Senec, prestavba
6.	Senec - Trnava	23,1	1975	1978	14. Senec - východ (Blatné) 15. Voderady 16. Križovatka D1xR1, Trnava
6.	Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Senec, východ - Trnava, križovatka D1xR1	19,9	2025	2030	14. Senec - východ (Blatné) prestavba dokončená v 2017 15. Voderady, prestavba 16. Križovatka D1xR1, Trnava, prestavba
7.	Trnava - Hlohovec	15,9	1978	1982	17. Hlohovec
8.	Hlohovec - Piešťany	17,7	1980	1985	18. Červeník 19. Piešťany
9.	Piešťany - Horná Streda	8,1	1984	1988	20. Horná Streda
10.	Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom	14,4	1997	1998, ľavá polovica 2000, pravá polovica	21. Lúka
11.	Nové Mesto nad Váhom - Chocholná	13,1	1996	1998, ľavá polovica 2000, pravá polovica	22. Nové Mesto nad Váhom
12.	Chocholná - Skala	10,3	1991	1996	23. Trenčín - juh (Chocholná) 24. Trenčín - západ 25. Výjazd pre potreby správy a údržby diaľnice
13.	Skala - Nemšová	7,6	1994	1996	26. Dubnica nad Váhom
14.	Nemšová - Ladce	15,5	1996	1998, ľavá polovica 2000, pravá polovica	27. Ilava 28. Ladce
15.	Ladce - Sverepec	11,3	1998	2004, úsek Ladce - Beluša 2005, zbytok úseku	29. Beluša (Púchov) Križovatka D1xR6
16.	Sverepec - Vrtižer	9,8	2007, II.úsek 2008, I. úsek	2010, I. úsek 2010, II. úsek	30. Považská Bystrica - juh 31. Považská Bystrica - centrum
17.	Vrtižer - Hričovské Podhradie	12,9	1998	2007	32. Považská Bystrica - sever 33. Bytča
18.	Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka	11,3	2014	2021	34. Križovatka D1xD3 Žilina
19.	Lietavská Lúčka - Dubná Skala	13,5	2014	01/2021 - Výjazd Lietavská Lúčka, iba v nevyhnutnom rozsahu 02/2026	35. Lietavská Lúčka
20.	Dubná Skala - Turany	13,5 + 3,3 privádzač	2011	2015	36. Dubná Skala Križovatka D1xR3 37. Martin 38. Turany 2
21.	Turany - Hubová	13,5	2025	2030
22.	Hubová - Ivachnová	14,9	2013	12/2025	39. Hubová 40. Likavka
23.	Ivachnová - Liptovský Mikuláš	15	1973	1977	901. Provizórne napojenie na cestu I/18 41. Ivachnová
24.	Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján	6,4	1972	1976	42. Liptovský Mikuláš 43. Liptovský Ján
25.	Liptovský Ján - Liptovský Hrádok	5,1	1975	1983	44. Liptovský Hrádok
26.	Liptovský Hrádok - Hybe	8,2	1983, ľavá polovica 1987, pravá polovica	1986, ľavá polovica 1990, pravá polovica	45. Hybe
27.	Hybe - Važec	10,4	1996	1998, pravá polovica 2000, ľavá polovica	46. Východná 47. Važec
28.	Važec - Mengusovce	12	1998	2007, ľavá polovica 2008, pravá polovica	48. Štrba 49. Mengusovce
29.	Mengusovce - Jánovce	26,4	2005, II.úsek 2005, III. úsek - ľavá polovica 2006, I.úsek 2007, III. úsek - pravá polovica	2008, II. úsek 2008, III. úsek - ľavá polovica 2009, I. úsek 2009, III. úsek - pravá polovica	50. Poprad - západ 51. Vysoké Tatry 52. Poprad - východ 53. Jánovce
30.	Jánovce - Jablonov	19,2	2011, I. úsek 2012, II. úsek	2015, I. úsek 2015, II. úsek	54. Levoča
31.	Jablonov - Studenec	4,7	2009, pravá polovica 2010, ľavá polovica	2010, pravá polovica 2012, ľavá polovica	55. Jablonov
32.	Studenec - Beharovce	3,4	2009	2010	Úsek bez výjazdov
33.	Beharovce - Fričovce	13,7	1996, Široké obchvat 1996, tunel Branisko, pravá tunelová rúra 1997, Beharovce obchvat, pravá polovica 1997, Fričovce obchvat	2001, Široké obchvat 2003, tunel Branisko, pravá tunelová rúra 2003, Beharovce obchvat, pravá polovica 2003, Fričovce obchvat	56. Behárovce 57. Široké 58. Fričovce
33.	Beharovce obchvat, ľavá polovica Tunel Branisko, ľavá tunelová rúra	7,6	Nezaradené do plánu pred rokom 2028	?	Úsek bez výjazdov
34.	Fričovce - Svinia	10,9	2011	2015	Úsek bez výjazdov
35.	Svinia - Prešov, západ	6,8	2005	2010	59. Svinia 60. Križovatka D1xR4, Prešov - západ
36.	Prešov, Západ - Prešov, juh	7,8	2017	2021	Úsek bez výjazdov
37.	Prešov, juh - Ličartovce	10,6	1978	1982	61. Prešov - juh 62. Lemešany
38.	Ličartovce - Budimír	9,1	1983	1988	63. Nová Polhora 64. Košice - sever
39.	Budimír - Bidovce	14,4	2016	2019	65. Križovatka D1xR2,R4 Rozhanovce 66. Bidovce
40.	Bidovce - Dargov	12,6	Nezaradené do plánu pred rokom 2028	?	67. Dargov
41.	Dargov - Pozdišovce	18,2	Nezaradené do plánu pred rokom 2028	?	68. Hriadky 69. Pozdišovce
42.	Pozdišovce - Michalovce	12,1	Nezaradené do plánu pred rokom 2028	?	70. Michalovce
43.	Michalovce - Sobrance	15,8	Nezaradené do plánu pred rokom 2028	?	71. Sobrance
44.	Sobrance - Záhor, štátna hranica Slovensko/Ukrajina	15,5	Nezaradené do plánu pred rokom 2028	?	72. Záhor

Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, I.etapa (úsek Bratislava,Vajnory - Triblavina), vo výstavbe

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku	3,6 km	Zmluvný začiatok výstavby	December 2022	Stavebné náklady spolu bez DPH (Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)	127 miliónov EUR
Zhotoviteľ	BUDIMEX S.A.	Zmluvný koniec výstavby	December 2025	Stavebné náklady spolu bez DPH (Čiastka v zmysle zmluvy )	133 021 077 EUR
Stavebný dozor	NDS a.s.	Predpoklad sprejazdnenia úseku	December 2025	Poradie víťaznej cenovej ponuky vo verejnom obstarávania	2. najnižšia
				Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH	85 miliónov EUR
Komentár: Prestavba krátkeho úseku D1 v mieste križovatky s diaľnicou D4 je nutná, aby mohla v tomto mieste vyrásť križovatka oboch diaľnic. Bez funkčnej križovatky diaľnic D1 a D4 zostane nový diaľničný obchvat hlavného mesta nedostupný pre rozhodujúcu ťažkú tranzitnú dopravu z D1. Žiaľ, križovatka D1 a D4 až trestuhodne mešká. Tento problém by nevznikol, keby v roku 2015 štátny tajomník Stromček a vtedajší minister dopravy Počiatek zahrnuli aj práce na D1 v križovatke do PPP projektu D4R7. Dôsledky ich veľmi zlého rozhodnutia, vyňať križovatku D1 a D4 z projektu výstavby D4 a nechať výstavbu križovatky na NDS, v ďalšom období ešte zhoršilo niekoľkoročné vajatanie ministerstva a NDS s riešením zdvíhania nivelety a rozšírenia D1. Tým sa o mnoho rokov odsunul termín, kedy bude D4 prístupná z diaľnice D1 pre rozhodujúcu časť tranzitnej dopravy. Pre mimoriadne zlé riadenie rezortu dopravy tak budú tisícky tranzitujúcich kamiónov zbytočne jazdiť cez preťažený Prístavný most i nadväzujúce úseky D1 cez mesto najmenej do konca roku 2025, teda celých 5 rokov po otvorení diaľnice D4. NDS vyhlásila tender na rozšírenie diaľnice D1 v úseku Bratislava – Triblavina spolu s výstavbou križovatky diaľnic D1 a D4 v septembri 2021. Predpokladaná cena stavebných prác, plánovaných podľa verejného obstarávania na tri a pol roka, bola určená na 127 miliónov EUR bez dane z pridanej hodnoty. Ponuky predložili štyria uchádzači, spoločnosť Doprastav, a. s., navrhla pôvodne najnižšiu cenu 85 mil. eur bez DPH, ale zo súťaže ju vylúčili. Viac než tretinu celej stavby D1 Bratislava – Triblavina, rozšírenie na 3+3 jazdné pruhy budú tvoriť mosty, ich súhrnná dĺžka bude 1,35 km a celkovo ich bude osemnásť. Súčasťou stavby je aj zmienená križovatka D1 a D4. Počas prestavby diaľnice D1 bude doprava dočasne vedená po obchádzkových trasách na vetvách križovatky D1 a D4. Kľúčové pre odľahčenie dopravy sú vetvy z D4 na D1 (Jarovce – Trnava) a opačne z D1 na D4 (Trnava – Jarovce) a tieto budú sprístupnené motoristom skôr.[6][7][8][9]
Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná zo štátneho rozpočtu. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku	10,5 km	Predpoklad začiatku verejného obstarávania	2023
		Predpoklad začiatku výstavby	2024
		Predpoklad uvedenia do prevádzky	2028
Komentár: Prestavba tohto úseku D1 od križovatky Triblavina až po Senec je potrebná, napriek tomu ale mešká. Rast osobnej a nákladnej dopravy zaznamenal v poslednom desaťročí nebývalý rozvoj, pričom boli prekonané všetky prognózy rozvoja automobilovej dopravy, čo má za následok zvýšené požiadavky na kapacitu komunikácií. Úsek diaľnice D1 Bratislava – Senec bol uvedený do prevádzky v roku 1975. Výsledkom rýchleho rozvoja rastu automobilizácie je naplnenie kapacity týchto úsekov diaľnice 32 rokov po jej uvedení do prevádzky. Napriek deklarovaným termínom, je prakticky isté, že tieto nebudú dodržané a skutočný začiatok výstavby sa odsúva až na koniec tohto desaťročia.[10][11] [12] [13]

Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, v príprave

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku	19,9 km	Predpoklad začiatku verejného obstarávania	2024
		Predpoklad začiatku výstavby	2025
		Predpoklad uvedenia do prevádzky	2030
Komentár: Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotné usporiadanie 3+3 pruhy + odstavné pruhy, je potrebné, ale menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec. Mohlo byť k realizácii bližšie, lenže od roku 2008 sa projektovalo rozšírenie na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu. Hoci by to bolo prehnane veľkorysé a nákladné, NDS upustila od kolektorov až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila milióny eur a mnoho rokov času prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov sa tiež rozhodlo už pred rokmi, no príprava rozšírenia D1 od roku 2013 doteraz reálne nepokračuje. Výnimkou boli len krátke úseky v križovatkách Triblavina a Blatné. Realizácia rozšírenia najdlhšieho z úsekov D1 po Trnavu v dĺžke 20 km sa podľa termínov NDS posúva až na roky 2025 až 2030. Konečne sa má projektovať bez "kolektorov", a tiež s dobudovaním križovatky pri Trnave o priamu vetvu z R1 od Nitry na D1 do Bratislavy. Výrazný posun prípravy súvisí s opakovanými veľkými zmenami projektu, ktoré je nutné zapracúvať do dokumentácie a ktoré idú vysoko nad rámec pôvodne objednanej dokumentácie. To si vyžaduje opätovné obstarávanie rozsiahlych dodatočných prác projektantov. To ukazuje výrazné nedostatky v plánovaní a riadení rezortu dopravy a NDS. [11][12]

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku	13,5 km	Zmluvný začiatok výstavby	Jún 2014	Stavebné náklady spolu bez DPH (Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)	424 miliónov EUR + 345,9 miliónov EUR v novej súťaži
Zhotoviteľ	Prvý zhotoviteľ (do roku 2019): Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. Druhý zhotoviteľ (od roku 2021): Skanska	Zmluvný koniec výstavby	Prvý zhotoviteľ: December 2019 Tento termín nebol dodržaný Druhý zhotoviteľ: December 2023 Tento termín taktiež nebude dodržaný	Stavebné náklady spolu bez DPH (Čiastka v zmysle zmluvy )	410 miliónov EUR Cena bude navýšená v súvislosti s výberom nového zhotoviteľa o 255 miliónov EUR
Stavebný dozor	ESP Consult, s.r.o., INFRAPROJEKT s.r.o., SGS Czech republic s.r.o.	Predpoklad sprejazdnenia úseku	12/2023 / 12/2024 / 12/2025 02/2026	Poradie víťaznej cenovej ponuky vo verejnom obstarávania	1. Najlacnejšia, ponuka spoločnosti Skanska po skončení opakovaného výberu zhotoviteľa v roku 2021 3. najdrahšia (Ponuka pôvodného zhotoviteľa Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. v roku 2014)
				Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH	338 miliónov EUR (ponuka konzorcia Skanska a Strabag, pri prvom výbere zhotoviteľa v roku 2014) 255 miliónov EUR (ponuka spoločnosti Skanska pri opakovanom výbere zhotoviteľa v roku 2021)
Komentár:Zhrnutie Úsek diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly tvorí druhú časť južného obchvatu Žiliny a jeho súčasťou je tunel Višňové. Pôvodným víťazom tendra pre výstavbu tohto úseku bolo v závere roku 2012 konzorcium spoločností Skanska s Strabag, ktorého najlacnejšia ponuka s hodnotou 338 miliónov EUR bola podložená výrazne optimalizovaným technickým riešením stavby. Toto konzorcium malo veľmi dobré predpoklady stavbu zvládnuť v zmluvnom termíne 5,5 roka, teda do konca roku 2018. Námietka v tendri druhého Doprastavu a následne aj aktívna snaha zainteresovaných v NDS a.s. a na ministerstve dopravy pod vedením Jána Počiatka dodatočne vylúčiť najnižšiu ponuku spôsobila v rokoch 2013 až 2014, premrhanie 1,5 roka. Nakoniec NDS a.s. v júni 2014 podpísala zmluvu so spoločnosťami s podstatne horšou reputáciou a to Dúha a.s. a Salini Impregilo S.p.A., ktorých cenová ponuka bola s hodnotou 410 miliónov EUR v tendri tretia najdrahšia. Výsledkom tak bola nielen výrazne vyššia cena, ale aj veľmi zlé riadenie stavby, výrazne narastajúce meškanie a drastické odsunutie termínu dokončenia tohto akútne potrebného úseku. V marci 2019 uzatvorila NDS a.s. dohodu so združením Dúha - Salini o ukončení zmluvy na výstavbu tohto úseku. Hľadanie nového zhotoviteľa stavebných prác trvalo až do apríla 2021, ked prebehlo spustenie stavebných prác na úseku v réžií spoločnosti Skanska. Termín dokončenia stavebnej časti bol zmluvne stanovený na december 2023. Keďže po predchádzajúcom zhotoviteľovi bolo odhalené značné množstvo chýb pri zhotovení stavby, ich odstránenie bude mať negatívny dopad na plnenie termínov zo strany Skansky. V máji 2022 minister dopravy priznal, že termín sprejazdnenia diaľnice sa nateraz odsúva na koniec roku 2024 a tento termín NDS spoločne s ministerstvom aktuálne ešte stále prezentujú ako platný. Realisticky je tento termín nedodržateľný a taký bol už v momente jeho ohlásenia ministrom v roku 2022. K tomu všetkému sú technológie tunela na tomto úseku neštandardne súťažené separátne. Súťaž na dodávku technológií v tuneli bola vyhlásená 28. júla 2022, viac než rok po podpise zmluvy na stavebné práce so Skanskou. NDS a.s. pritom súťaže tohto typu nie je schopná vyhodnotiť a podpísať zmluvu s víťazom za menej než rok. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v tomto prípade, kedy k vyhodnoteniu súťaže na dodávku technologií došlo až v auguste 2023. Vyhodnotenie súťaže však neznamená podpis zmluvy, neúspešný uchádzač má právo na odvolanie, podanie ktorého podpis zmluvy odloží o ďalšie mesiace. Pritom samotná inštalácia technológií a ich odskúšanie potrvá podľa súťažných podkladov až 550 dní. I keď stavebná časť realizovaná Skanskou bude dokončená do konca roku 2024, technologická časť bude dokončená až v priebehu roku 2025. Tunel pritom nie je možné sprejazdniť bez technologií. Naviac, vzhľadom na prekročenie doby výstavby vinou neschopnosti slovenských úradníkov, sa Európska Únia nebude ďalej podielať na financovaní tejto stavby, ktorej dokončenie tak v plnej miere zaplatí štátny rozpočet. Výstavba úseku diaľnice tohto typu v období presahujúcom 10 rokov je absolútne nehorázna, napríklad výstavba dĺžkou porovnateľného tunelu Karawanke na rakúskej diaľnici A11 trvala necelých 5 rokov. Aktuálny predpoklad sprejazdnenia sa podľa stanoviska ministra dopravy zo septembra 2023 odsúva na december 2025. Úvod Mimoriadne zlé riadenie stavby zo strany združenia Dúha a.s. a Salini Impregilo S.p.A. a jeho dlhoročné problémy s platením resp. neplatením prác subdodávateľov, vyvolali na prelome rokov 2018 a 2019 odchod subdodávateľov zo stavby a tým celkový kolaps výstavby. V januári 2019 vtedajší predseda vlády Peter Pellegrini, ministerstvo dopravy a NDS a.s. oficiálne oznámili, že združenie Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. nie je schopné stavbu dokončiť. V marci 2019 uzatvorila NDS a.s. dohodu so združením o ukončení zmluvy na výstavbu tohto úseku. Uvedené združenie tak toto rozostavané dielo nebude ďalej realizovať. I keď došlo k uzatvoreniu tejto dohody o ukončení pôvodnej zmluvy, uvedené združenie NDS zažalovalo a domáhalo sa v dvoch sporoch úhrady škody vo výške viac než 50 miliónov EUR. Oba spory NDS prehrala, pritom iba za právne zastúpenie zaplatila dvamilióny EUR. Jedna stavba, štyri tendre Do konca roku 2019 mala NDS a.s. previesť jednak komplexnú inventarizáciu stavby za účelom zistenia ktoré objekty a v akom rozsahu a kvalite sú postavené a súčasne mala vyhlásiť a vyhodnotiť súťaž na nového zhotoviteľa diela. V tomto období došlo taktiež k neštandardnému rozhodnutiu NDS o rozdelení stavby na štyri okruhy, stavebné práce na tuneli a diaľnici, technológie tunela, stredisko správy a údržby diaľnice a napokon diaľničné odpočívadlo Turie, s tým že pre každý okruh bude zvlášť súťažený dodávateľ. Oficiálne NDS tvrdí, že týmto rozdelením chcela ušetriť čas. V praxi toto rozdelenie vyvolalo presne opačný efekt. Štandardne pritom NDS súťaží zhotoviteľa diaľnice s tunelom vrátane technológií tunela a priľahlých objektov ako sú odpočívadlá a tým má zaisteného jedného dodávateľa pre celú stavbu, ktorý následne jednotlivé časti realizuje formou subdodávok. I. tender - stavebná časť Prvé problémy sa ukázali, keď NDS nedodržala svoj vlastný termín a súťaž na nového zhotoviteľa stavebnej časti nevyhlásila v auguste 2019 ale až 31. januára 2020. 11. mája 2020 NDS oznámila, že začína hodnotiť ponuky záujemcov. Záujem prejavili celkom štyri subjekty, spoločnosť Metrostav, konzorcium Strabag, Doprastav, Váhostav a TuCon, spoločnosť Skanska a konzorcium Ferrovial Agromán a Budimex. 18. augusta 2020 NDS oznámila, že k súťažnému dialógu prizvala prvých troch menovaných uchádzačov, vylúčený uchádzač konzorcium Ferrovial Agromán a Budimex proti vylúčeniu nepodal námietku. 21. decembra NDS oznámila, že najnižšiu cenovú ponuku na dostavbu tunela a priľahlej diaľnice dala spoločnosť Skanska, hodnota ponuky je 255 milionov EUR. Táto ponuka však nezahŕňa technológie v tuneli ani stredisko správy a údržby diaľnice a ani odpočívadlo Turie, ktoré ani neboli predmetom súťažného dialógu. Proti tomuto vyhodnoteniu súťažného dialógu nepodal žiadny účastník odvolanie. K podpisu zmluvy došlo 23. apríla 2021. Spustenie stavebných prác na úseku v réžií spoločnosti Skanska prebehlo koncom apríla 2021 a termín dokončenia stavebnej časti bol zmluvne stanovený na december 2023. V stavebnej časti bolo po predchádzajúcom zhotoviteľovi odhalené značné množstvo chýb pri zhotovení stavby, ktorých odstránenie bude mať negatívny dopad na plnenie termínov zo strany Skansky. Zmluvný termín nebude dodržaný. II. tender - technológie tunela Technológie tunela sú neštandardne súťažené separátne a ich dodávka teda nebola súčasťou zmluvy na stavebnú časť medzi NDS a Skanskou. Súťaž na dodávku technológií v tuneli bola napokon vyhlásená 28. júla 2022, viac než rok po podpise zmluvy na stavebné práce so Skanskou. NDS a.s. pritom súťaže tohto typu nie je schopná vyhodnotiť a podpísať zmluvu s víťazom za menej než rok. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v tomto prípade, kedy k vyhodnoteniu súťaže na dodávku technologií došlo až v auguste 2023. Vyhodnotenie súťaže však neznamená podpis zmluvy, neúspešný uchádzač má právo na odvolanie, podanie ktorého podpis zmluvy odloží o ďalšie mesiace. Pritom samotná inštalácia technológií a ich odskúšanie potrvá podľa súťažných podkladov až 550 dní. I keď stavebná časť bude dokončená do konca roku 2024, technologická časť bude dokončená až v priebehu roku 2025. Tunel pritom nie je možné sprejazdniť bez technologií. III. tender - stredisko správy a údržby diaľnice Táto súťaž zatiaľ nebola vyhlásená. Neexistencia strediska správy a údržby ale nebude mať negatívny vplyv na sprejazdnenie diaľnice, nakoľko NDS v roku 2019 zrealizovala vysunuté pracovisko SSÚD Žilina na úseku Dubná Skala - Turany. IV. tender - odpočívadlo Turie Táto súťaž zatiaľ nebola vyhlásená. Neexistencia odpočívadla nebude mať negatívny vplyv na sprejazdnenie diaľnice. Odkazy Odkazy:[14][15][16] [17] [18] [19] [20][21][22][23][24][25][26][27][28] [29] [30][31][32][33][34][35][36][37][38]
Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku	13,5 km	Predpoklad začiatku verejného obstarávania	2024
		Predpoklad začiatku výstavby	2025
		Predpoklad uvedenia do prevádzky	2029
Komentár: Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, k čomu nedošlo, s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice v tomto úseku. Trasa tohto úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát v roku 2017 vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice z roku 2002, ktorý obsahuje tunel Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 - 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka pomocou zmeny trasy diaľnice viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 15 rokov. Zmenená trasa bez tunela Korbeľka, označená ako údolný variant, bola prvou Ficovou vládou preferovaná bez ohľadu na závažné stavebné, technické a enviromentálne riziká. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už na jar 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete roku 2018 sa začala projektová príprava, ktorá bola ukončená v marci 2019, čo realistický horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva až na rok 2029. K nateraz deklarovanému plánu zahájenia verejného obstarávania v roku 2024 treba totižto pristupovať s veľkou obozretnosťou. NDS stále nedisponuje ani územným rozhodnutím pre tento úsek, ani stavebným povolením. Projektová príprava úseku je síce takmer hotová, ale predbežne plánované náklady na úrovni až 70 miliónov eur za jeden kilometer diaľnice ľahko vyvolajú ďalší odklad výstavby, keďže štát túto stavbu bez pomoci Európskej únie nedokáže zaplatiť. O prípadnom zaradení tejto stavby medzi projekty financované Európskou úniou zatiaľ rozhodnuté nebolo, predovšetkým vinou chaosu na strane Ministerstva dopravy a NDS a.s. Minister dopravy v máji 2021 predpokladá výstavbu medzi rokmi 2024 až 2028.[39][40][41][42] [43][12]

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku	14,9 km	Zmluvný začiatok výstavby	December 2013	Stavebné náklady spolu bez DPH (Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)	327 miliónov EUR
Zhotoviteľ	Váhostav - SK a.s., OHL ŽS a.s.	Zmluvný koniec výstavby	06/2018 / 06/2022 / 12/2023 / 12/2024 / 12/2025	Stavebné náklady spolu bez DPH (Čiastka v zmysle zmluvy )	289 miliónov EUR plus navýšenie o 50%
Stavebný dozor	AECOM Polska sp. z.o.o.	Predpoklad sprejazdnenia úseku	December 2025	Poradie víťaznej cenovej ponuky vo verejnom obstarávania	4. najdrahšia
				Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH	207 miliónov EUR
Komentár:Zhrnutie Úsek diaľnice D1 popri Ružomberku je stavbou, kde došlo po zahájení výstavby k rozsiahlej zmene projektu a významnej zmeny trasovania časti úseku. Zmena trasy zahrňuje aj predĺženie tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Príčinou týchto zmien sú rozsiahle geologické poruchy, ktoré neboli pred výstavbou odhalené v dôsledku absolútne podcenenej prípravy stavby zo strany NDS a.s. Táto skutočnosť je úplne nepochopiteľná, zvlášť ak uvážime že NDS a.s. sa prípravou tejto stavby formálne zaoberala už od svojho založenia v roku 2005, pričom od tohto roku na prípravu aj vynakladala finančné prostriedky. Prvé štúdie tohto úseku sú pritom ešte staršie, prvé zámerové štúdie možno vysledovať do 80. rokov minulého storočia, prvá technická štúdia tohto úseku je datovaná do roku 1996. Napriek tomu, si ťažko stabilizovateľný zosuv už začiatkom roka 2015 vyžiadal zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku. Žiaľ, aj s prispením neschopnosti, liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov vtedajšej Ficovej vlády v NDS a.s., bol podrobný hydrogeologický prieskum objednaný až v závere roku 2016. Následnú správu o hodnotení vplyvu novej trasy diaľnice na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017. Záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala NDS až v lete 2018. Raziace práce v tuneli Čebrať boli síce v auguste 2018 obnovené na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní právoplatného stavebného povolenia v apríli 2021. Razenie tunela bez stavebného povolenia prebiehalo od augusta 2018 do apríla 2021 iba z východného portálu a bolo obmedzené najviac v rozsahu 3300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3600 metrov. Koncom novembra 2021 dosiahli raziace práce métu takmer 3500 metrov vyrazeného tunela. Koncom februára 2022 zostávalo k prerazeniu iba približne 40 metrov. Prerazenie tunela následne odložila nutnosť postaviť západný portál. Obe tunelové rúry boli prerazené postupne v priebehu novembra až decembra 2022. Slávnostné prerazenie tunela za účasti médií bolo zrealizované 15.11.2022. Severná rúra bola ale fakticky prerazná už 6.11.2022, južná v priebehu decembra 2022. Ani predpoklad sprejazdnenia úseku v decembri 2024 sa nepodarí naplniť. Podľa stanoviska ministra dopravy zo septembra 2023 je termín dokončenia odsunutý o celý rok, až na december 2025. Odloženie termínu sprejazdnenia za koniec roku 2023, vinou neschopnosti slovenských úradníkov, naviac znamená nemožnosť ďalšieho finanovania výstavby tohto úseku z eurofondov. Dokončenie stavby tak bude musieť zaplatiť štát. Priebeh stavby Po vyrazení necelých 150 metrov dlžky tunela z východného portálu bolo razenie zastavené vo februári 2015 zastavené. Dôvodom zastavenia výstavby bol prúdový zosuv lokalizovaný západne od pôodného konca tunela, ktorý sa šmýkal do údolia Váhu. V tejto časti mala diaľnica pôvodne viesť po priľahlom svahu. Pôvodne sa predpokladalo, že šmykové plochy zosuvu sa nachádzajú v hĺbke 10 až 14 metrov pod úrovňou terénu. Po rozbehnutí výstavby sa však v druhej polovici roku 2014 prejavil a preukázal rozsah svahových deformácií. Následne zrealizovaným doplnkovým geologickým prieskumom sa zistilo, že v oblasti rozsiahleho zosuvu sa šmykové plochy nachádzajú v úrovni až 40–50 metrov pod povrchom terénu. Všetky inžinierske konštrukcie, ktoré by v tomto území boli vybudované, by museli byť zabezpečené pomocou technicky náročných konštrukcií. V dôsledku týchto zístení bolo v roku 2015 rozhodnuté o zmene trasy diaľnice čím však NDS a.s. prišla o stavebné povolenia na viaceré dôležité objekty, vrátane tunela. Spoločne so stavebnými povoleniami NDS a.s. stratila aj územné rozhodnutie. Hľadanie novej trasy, jej naprojektovanie a získanie územného a stavebného povolenia trvalo takmer šesť rokov. Stavba sa tak prakticky medzi rokmi 2015 až 2021 nehýbala. Stavebným povolením, ktoré by umožnilo riadne spustenie prác v celom rozsahu NDS dlho nedisponovala. Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie. NDS pritom nedodržala svoj vlastný, viac krát revidovaný plán získania územného rozhodnutia, v posledonom revidovanom termíne do februára 2019. Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020 a právoplatné územné rozhodnutie má NDS k dispozícií od 30.apríla 2020. Neprávoplatné stavebné povolenie NDS získala 9. apríla 2021. Toto stavebné povolenie však obsahovalo chyby a tak bolo 28. apríla 2021 vydané opravené neprávoplatné stavebné povolenie. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2021. Napriek v minulosti deklarovaným termínom dokončenia diaľnice v lete roku 2022, v decembri roku 2022 či v decembri roku 2023, je isté že tento úsek bude v optimálnom prípade dokončený koncom roku 2024, prípadne aj neskôr. Odhad spustenia prevádzky v júli 2022 prípadne v decembri 2022, ako ho v ešte v roku 2021 prezentovala NDS je úplne nereálny a bol nereálny už začiatkom roku 2019. Dodržaný nebude ani termín sprejazdnenia v decembri 2023. Dokončenie stavby extrémne mešká, pôvodný zmluvný termín dokončenia diaľnice uplynul ešte v júli 2018. Kolaps financovania Začiatkom marca 2022 boli stavebné práce na celom úseku pozastavené, príčinou je kolaps financovania výstavby. Podstata kolapsu spočíva v skutočnosti, že odhadovaná výška nákladov potrebných na dokončenie stavby presahuje zmluvnú cenu stavby a to aj vrátane navýšenia zmluvnej ceny o nepredvídateľné náklady. Maximálna výška nepredvídateľných nákladov je stanovená zákonom a predstavuje až 50% pôvodnej zmluvnej ceny. NDS a.s. ako aj vedenie ministerstva ale akoby dlhodobo nevnímalo skutočnosť, že razantnou zmenou projektu stavby spočívajúcej v predĺžení tunela o takmer tretinu, či v bezprecedentných stabilizačných opatreniach zhotoviteľ nedokáže diaľnicu dokončiť v zmluvnej cene, ktorá je založená na ocenení stavebných prác pôvodného, nerealizovaného projektu, založeného na nesprávnych údajoch o geologických pomeroch na danom území. Tento problém riešila NDS a.s. tak, že k pôvodnej zmluve uzatvárala so zhotoviteľom dodatky k zmluve, ktorými navyšovala cenu stavby v rámci nepredvídateľných nákladov. Koncom roku 2021 ale hodnota všetkých dodatkov dosiahla 50% zmluvnej ceny, pričom je zjavné že ani takéto navýšenie ceny nepostačuje na dokončenie stavby. Platná právna úprava na Slovensku však neumožňuje dodatočne zmeniť, teda ani navýšiť, zmluvnú cenu diela. Postup riešenia problému financovania výstavby tohto úseku NDS, ministerstvo ani zhotoviteľ od marca 2022 nekomunikujú. Začiatkom apríla 2022 si NDS v súvislosti s týmto úsekom objednala právne služby hodnote 360 000 EUR, predmetom služieb je pritom okrem iného aj príprava žaloby alebo kvalifikovaného vyjadrenia k žalobe. NDS sa následne so zhotoviteľom dohodla na určení novej ceny diela do konca roku 2022, čím sa realizácia prác odblokovala. Stavebný dozor Okrem problémov zo samotnou výstavbou úseku, existujú aj pochybnosti o stavebnom dozore, keďže spoločnosť AECOM Polska sp. z.o.o. nemá vykonávanie stavebného dozoru zapísané v predmetoch činnosti v obchodnom registri. Odkazy Odkazy[44]:[45][46][47] [48][49][50][51] [52][53][54][55][56][30][29][57][58]
Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku	7,3 km	Predpoklad začiatku verejného obstarávania	2024
		Predpoklad začiatku výstavby	2025
		Predpoklad uvedenia do prevádzky	2029
Komentár: V minulosti deklarované termíny výstavby rokoch 2022 až 2027, boli v roku 2020 výrazne odsunuté. Reálne sa do konca roku 2019 projektovanie stavby tohto úseku ani len nezačalo. Horizont dokončenia druhej rúry tunela Branisko (4,9 km) posunula Národná diaľničná spoločnosť až na rok 2029. S ohľadom na zlý technický stav už sprevádzkovanej prvej tunelovej rúry, je nutné čo najrýchlejšie začať s prípravou tejto druhej rúry. V prípade ďalšieho odkladania termínov, nemožno vylúčiť vznik nutnosti uzatvorenia prvej rúry a teda nutnosť presmerovania dopravy na cestu I/18 cez priesmyk Branisko. Napriek týmto skutočnostiam, ministerstvo dostavbu tunela odložilo až za rok 2028[59].[60] [12]

Prehľad úsekov v príprave
Dĺžka úseku	Bidovce - Dargov, 12,6 km Dargov - Pozdišovce, 18,2 km Pozdišovce - Michalovce, 12,1 km Michalovce - Sobrance, 15,8 km Sobrance - Záhor, 15,5 km	Predpoklad začiatku verejného obstarávania	2027 - 2031
		Predpoklad začiatku výstavby	2030
		Predpoklad uvedenia do prevádzky	2031 - 2035
Komentár: Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále iba na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2019 neradí medzi prioritné. Trasa jednotlivých úsekov stále nie je stabilizovaná, úseky nemajú platné posúdenie vplyvov na životné prostredie, ani následnú územnú a stavebnú dokumentáciu. Dokončenie v nateraz uvádzanom roku 2031 je veľmi neisté. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia. Ďalším značným rizikom je predpoklad súčasného rozostavania všetkých nepostavených úsekov naraz. Omnoho pravdepodobnejší je scenár postupného rozostavania týchto úsekov, čo veľmi pravdepodobne povedie k posunu termínu dokončenia niektorých z týchto úsekov až za rok 2035. Ministerstvo dopravy dostavbu týchto úsekov odložilo predbežne až za rok 2028.[59][12]

Bratislava, Viedenská – Bratislava, Prístavný most

Úsek diaľnice dlhý 3,2 kilometra začína v diaľničnej križovatke s diaľnicou D2 Bratislava – Pečňa a pokračuje cez výjazd Viedenská cesta a končí vo výjazde s Dolnozemskou cestou a Panónskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred Einsteinovej ulice, od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z Pečnianskej ulice, pri obchodnom centre Aupark, od Sadu Janka Kráľa, od bývalého štadióna MFK Petržalka a od Šustekovej ulice). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok 2002^[61], ale s výstavbou sa začalo až 20. marca 2003. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania 4. decembra 2005^[62], pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do júna 2006.

Bratislava, Prístavný most – Bratislava, Prievoz

Úsek Prístavný most – Prievoz je 3 kilometre dlhý a hlavným objektom tohto úseku je Prístavný most, ktorý bol postavený ako v poradí tretie premostenie Dunaja v Bratislave. Most je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od apríla 1978 do decembra 1985. Už v decembri 1983 bol do predčasného užívania odovzdaný ľavý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs^[63].

Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová

Tento úsek je 2,6 kilometra dlhý a sprejazdnený bol v roku 1990, po šiestich rokoch výstavby.

Bratislava, Mierová – Bratislava, Senecká cesta

Na tomto úseku dlhom 5,5 kilometra sa nachádzajú tri výjazdy, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových vájazdov, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá estakáda Prievoz^[64]. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa Avion Shopping Park, Letisko M. R. Štefánika, i prírodné kúpalisko Zlaté piesky. Stavba začala 15. júna 1999. Do prevádzky bol úsek uvedený 31. augusta 2002, ale definitívne dokončený bol až v decembri 2007. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk.

Bratislava, Senecká cesta - Senec

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 13 kilometrov, jeho výstavba začala v roku 1972 a do prevádzky bol uvedený v roku 1975. Úsek sa začína vo výjazde Bratislava - Vajnory odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom k obci Chorvátsky Grob, ktorú obchádza z južnej strany a diaľnica v tomto mieste naberá orientáciu priamo na východ. Následne sa trasa znovu otáča severozápadným smerom a pokračuje k výjazdu Senec, kde tento úsek končí. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Toto voľné napojenie zaniklo postavením výjazdu Bratislava - Vajnory. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce, s výnimkou križovatky D1 a D4. Na tomto úseku je znížená maximálna povolená rýchlosť na 110km/h medzi 5. hodinou ráno až 22. hodinou večer.

Od začiatku úseku vo výjazde Bratislava - Vajnory v kilometri 13,5 až po kilometer 14,5 je úsek vybavený verejným osvetlením. Približne v kilometri 14,3 diaľnica preklenuje krátkym mostom ulicu Pri mlyne. Približne v kilometri 14,7 diaľnica ďalším krátkym mostom preklenuje železničnú trať 130. Približne v kilometri 15,6 sa nachádza krátke súmostie diaľnice a poľnej cesty ponad melioračný kanál. V kilometri 16,8 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou Triblavinskej cesty z miestnej časti Čierna Voda, obce Chorvátsky Grob do obce Ivanka pri Dunaji. Súčasne sa v danom mieste nachádza aj krátky most na diaľnici ponad miestny potok. Prinližne v kilometri 16,0 sa v budúcnosti bude nachádzať križovatka diaľnic D1 a D4, v minulosti nazývaná aj Ivanka - Sever, v súčasnosti označená ako Bratislava - Východ II. Približne v kilometri 18,5 sa nachádza výjazd Triblavina.^[65]Daný výjazd je umiestnený do priestoru bývalého malého obojstranného odpočívadla Triblavina, ktoré výstavbou zaniklo. V kilometri 20,5 sa nachádza ďalší most ponad diaľnicu a to na ceste III. triedy č. 1083. V kilometri 21,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 22,0 diaľnicu preklenuje most nesúci poľnú cestu. Ďalší most tohto typu sa nachádza aj v kilometri 24,6 kde je súčasne umiestnený ďalší obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. Medzi kilometrom 26,0 a 27,0 sa nachádza výjazd Senec, ktorý je označený ako výjazd č.27. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Podľa správ z marca 2021 boli pri výstavbe pri odpočívadle Triblavina zničené pôvodné preliezačky. Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že mala povolenie od spoluautorov diela, Viktórie Cvengrošovej a Virgila Droppu (dizajnér Alexander Bilkovič zomrel v roku 1995). Autori si na súhlas so zbúraním nespomínajú. NDS tvrdí, že autori súhlasili s demoláciou potom ako presun na odpočívadlo Zeleneč nebol kvôli zlému technickúmu stavu možný. Preliezačky boli súčasťou odpočívadla 30 rokov. Podľa Maroša Schmidta zo Slovenského centra dizajnu preliezačky tvorili „dôležitú súčasť vizuálnej kultúry a dejín dizajnu na Slovensku“.^[66]

Senec - Trnava

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 23,1 kilometra a jeho výstavba začala v roku 1975, sprejazdnený bol v roku 1978. Úsek sa začína vo výjazde Senec odkiaľ pokračuje severovýchodným až východným smerom k výjazdu Senec - Východ obchádzajúc Senec zo severu. Trasa diaľnice sa následne otáča na sever a pokračuje severovýchodným smerom, južne od obce Blatné zhruba paralelne s cestou I.triedy č.61. Diaľnica ďalej prechádza úzkym nezastavaným koridorom medzi obcami Cífer a Slovenská Nová Ves a pokračuje ďalej severovýchodným až východným smerom k výjazdu Voderady. Trasa diaľnice sa následne otáča mierne na sever a severovýchodným smerom pokračuje obchádzajúc obec Zeleneč z juhu, k diaľničnej križovatke diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce a administratívny stav diaľnice v tomto úseku nie je potrebné deklarovať vodorovným značením.

Úsek sa začína v kilometri 27,0. V kilometri 28,5 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo bez akýchkoľvek služieb, ktoré bolo v minulosti v smere z Bratislavy do Trnavy vybavené motorestom. Aktuálne je objekt bývalého motorestu uzavretý. Približne v kilometri 28,7 diaľnica preklenuje krátkym mostom miestnu komunikáciu v Červenom Majeri. Medzi kilometrom 29,0 až 30,0 je umiestnený výjazd Senec - Východ, označený ako výjazd č.30 a ktorý je niekedy nazývaný aj výjazd Blatné. V kilometri 32,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 33 sa nachádza malý most, ktorým diaľnica prekračuje poľnú cestu. V kilometri 34,0 sa v smere z Bratislavy do Trnavy nachádza malé odpočívadlo, bez akýchkoľvek služieb. Toto odpočívadlo nie je označené a platí tu zákaz vjazdu, okrem vozidiel NDS a.s. V kilometri 34,5 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou cesty III.triedy č.1047. V kilometri 35,0 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo Čataj. Odpočívadlo Čataj v smere z Bratislavy do Trnavy je netypicky a v rozpore s technickou normou a zákonom prepojené s účelovou komunikáciou, ktorá prepája odpočívadlo a obec Čataj. Prepojenie je provizórne uzatvorené rampou a nie je nijako označené. V smere z Bratislavy do Trnavy je toto odpočívadlo vybavené motorestom a sociálnym zariadením. Odpočívadlo v opačnom smere nie je vybavené službami. Súčasne s ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 35,0 až 35,5 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 35,8 diaľnica krátkym mostom preklenuje miestny potok. V kilometri 36,0 je umiestnená mýtna brána. V kilometri 36,3 diaľnicu preklenuje most na ceste III. triedy č.1334. V kilometri 38,0 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 40,5 diaľnica krátkym mostom preklenuje potok Gidra a súčasne v tomto mieste diaľnicu preklenuje most na ceste III. triedy č. 1285. V kilometri 41,2 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 42,7 diaľnica preklenuje poľnú cestu a potok Ronava. Medzi kilometrom 43,0 až 44,0 je umiestnený výjazd Voderady, ktorý označený ako výjazd č.44. Výjazd je prepojený s cestou III. triedy č.1286, ktorá v tomto mieste taktiež mostom prekračuje diaľnicu. V kilometri 45,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 47,1 diaľnica krátkym mostom preklenuje cestu III.triedy č.1287. V kilometri 47,2 a 47,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom účelovú komunikáciu. V kilometri 47,5 sa nachádza obojstranné odpočívadlo strednej veľkosti, ktoré je na oboch stranách vybavené čerpacou stanicou pohonných hmôt a motorestom. S ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 47,5 až 48,3 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 48,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom potok Trnávka. V kilometri 49,0 diaľnicu preklenuje most na poľnej ceste. Medzi kilometrom 49,0 a 50,0 je umiestnená diaľničná križovatka diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1. V tomto mieste končí trasa diaľnice vedená v troch jazdných pruhoch pre každý smer jazdy a súčasne aj rýchlostné obmedzenie 110 km/h. Ďalej na sever pokračuje diaľnica v bežnom vedení z dvoma jazdými pruhmi pre každý smer jazdy. V tejto križovatke súčasne končí aj tento úsek.

Trnava - Hlohovec

Tento stavebne nenáročný úsek je dlhý 15,9 kilometra. Výstavba prebiehala v rokoch 1978 až 1982. Začiatok úseku je v križovatke D1xR1 Trnava, odkiaľ diaľnica pokračuje severným až severovýchodným smerom. Diaľnica obchádza mestá Hlohovec a Leopoldov zo západnej strany. Pri Hlohovci sa nachádza rovnomenný výjazd v ktorom úsek končí.

Hlohovec - Piešťany

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 17,7 kilometra začala v júni 1980. Ide o technicky nenáročný úsek, ktorý vedie paralelne s cestou I/61. Začína v mieste výjazdu Hlohovec a pokračuje smerom k výjazdu Červeník, odkiaľ pokračuje západne od obcí Madunice a Drahovce a obchádza vodnú nádrž Sĺňava. Úsek končí vo výjazde Piešťany. Na úseku sa nachádza celkovo 17 mostov, veľké pravostranné odpočívadlo Červeník a malé obojstranné odpočívadlo Piešťany. Úsek uviedli do prevádzky v júli 1985.

Piešťany - Horná Streda

Úsek Piešťany – Horná Streda je dlhý 8,1 kilometra a postavený bol v rokoch 1984 až 1988. Tento stavebne jednoduchý úsek začína vo výjazde Piešťany a končí vo výjazde Horná Streda.

Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom

Úsek dlhý 14,4 kilometra vedie malebnou krajinou v okolí rieky Váh. Začína vo výjazde Horná Streda. Odtiaľ pokračuje na sever smerom k výjazdu Lúka a končí sa vo výjazde Rakoľuby napojením na cestu II/515 medzi Novým Mestom nad Váhom a Rakoľubmi. Na trase je 16 mostných objektov a odpočívadlo Hrádok. Výstavba začala v roku 1996 a polovičný profil uviedli do prevádzky 10. septembra 1998. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby diaľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený 18. októbra 2000. V 3,4 km dlhom úseku medzi výjazdom Lúka a odpočívadlom Hrádok je diaľnica postavená ako záložné vojenské letisko. Tento projekt, pochádzajúci z 80tych rokov minulého storočia, predpokladal využitie niektorých úsekov diaľnic v bývalom Československu ako záložných vojenských letísk pre prípad vojnového konfliktu. Teleso diaľnice malo slúžiť ako vzletovopristávacia dráha. V danom úseku je tak realizovaný zabetónovaný stredný deliaci pás, betónová vozovka diaľnice so zvýšenou únosnosťou a po stranách vozovky sú realizované 15 metrov široké zatrávnené pásy. Súčasné odpočívadlo Hrádok bolo, ešte v podobe bez čerpacej stanice, plánované ako odstavná plocha pre lietadlá, ďalšiu odstavnú plochu predstavujú zatrávnené pásy po stranách cesty. V prípade aktivácie mala byť automobilová doprava z daného úseku vylúčená, následne mali byť odstránené stredové betónové zvodidlá a v priestore odpočívadla Hrádok malo byť zriadené technické zázemie, vrátane bojového riadenia letovej prevádzky. Samotné bojové lietadlá by na úsek boli presunuté z bežných vojenských letísk.^[67][68]

Nové Mesto nad Váhom - Chocholná

13,1 kilometra dlhý úsek sa nachádza na južnom konci stredného Považia a spája mestá Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. V budúcnosti sa počíta s prestavbou existujúceho výjazdu Chocholná na diaľničnú križovatku D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. Na trase úseku sa nachádzajú dve obojsmerné odpočívadla Beckov a Kostolná a 20 mostov. Výstavba začala v roku 1996 a v polovičnom profile bol úsek v prevádzke od 10. septembra 1998 spolu s predchádzajúcim úsekom. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby daľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený v priebehu roku 2000.

Chocholná - Nemšová

Úsek dlhý 17,9 kilometra vytvára západný obchvat Trenčína a nachádza sa na ňom obojstranné odpočívadlo Zamarovce. Je rozdelený na dva podúseky; Chocholná – Skala a Skala – Nemšová. Výstavba úseku Chocholná – Skala začala už v septembri 1991, zbytok úseku po Nemšovú bol rozostavaný v roku 1994. Úsek uviedli do prevádzky v roku 1996. Dokončovacie práce a výstavba diaľničného privádzača Trenčín, s dĺžkou 3,5 kilometra pokračovali do 18. septembra 2002, kedy bol privádzač odovzdaný do užívania.

Nemšová - Ladce

Trasa 15,5 kilometra dlhého úseku je umiestnená medzi Nosický kanál a koryto Váhu. Na trase sú dva výjazdy, Ilava a Ladce. S výstavbou úseku sa začalo v roku 1996 a úsek uviedli do prevádzky v polovičnom profile 10. debembra 1998. Plný profil bol uvedený do prevádzky 9. novembra 2000.

Ladce - Sverepec

Výstavba tejto časti D1 začala v roku 1998, no v roku 1999 bola pozastavená pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Na trase je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer 2,8 km, na pravom dvojpruhu (smer Žilina) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše 2,5 km. Najdlhší most Pružinka má dĺžku 902 metrov. Pri areáli motokrosu vo Sverepci je vybudované pravostranové odpočívadlo. Na tomto úseku bola v minulosti maximálna povolená rýchlosť obmedzená na 100 km/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po výjazd Beluša s dĺžkou 1,9 km uviedli do prevádzky v polovičnom profile 24. júla 2004 a v plnom profile 26. augusta 2004. Zvyšok úseku bol uvedený do prevádzky 9. decembra 2005. V čase uvedenia do prevádzky bol koniec úseku provizórne napojený na cestu I/61, toto provizórne napojenie bolo zrušené po otvorení nasledujúceho úseku do Vrtižera.

Sverepec - Vrtižer

Výstavba II. podúseku bola zahájená v roku 2007, výstavba I. podúseku bola zahájená v roku 2008. Úsek začína vo výjazde Považská Bystrica - Juh (Sverepec), kde diaľnica prekračuje cestu I/61. Ďalej prechádza nad mestom Považská Bystrica estakádou s dĺžkou 1 444 m. Druhým významným mostom je estakáda pozdĺž Hričovského kanála s dĺžkou 1 694,5 m, vybudovaná z dôvodu ochrany tohto úseku diaľnice pred povodňami. Úsek končí vo výjazde Považská Bystrica, sever (Vrtižer). Na úseku boli vybudované protihlukové steny v dĺžke 2 000 m, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol sprejazdnený 31. mája 2010.

Vrtižer - Hričovské Podhradie

Diaľničný úsek D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie má dĺžku 12,9 kilometra. Z pôvodnej dĺžky 13,5 kilometra bol skrátený tak, aby končil na začiatku diaľnice D3 v križovatke D1xD3 Hričovské Podhradie. Nahradil preťaženú cestu I/61 medzi Považskou Bystricou a Žilinou. Na trase sa nachádza aj výjazd Bytča. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba bola obnovená v júli 2004 a úsek uviedli do prevádzky v plnom profile 29. júna 2007.

Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka

Úsek Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka tvorí prvú časť južného obchvatu Žiliny a jeho súčasťou sú tunely Ovčiarsko a Žilina. Stavba úseku začala razením prieskumnej štôlňe tunela Ovčiarsko, ešte v roku 1996. Po dokončení prieskumnej štôlňe bola ďalšia výstavba úseku odložená. Stavebné práce pokračovali až od roku 2014. Zmluvný termín dokončenia stavby bol január 2018. Tento termín sa nepodarilo dodržať a úsek bol odovzdaný do užívania až 29. januára 2021.

Výjazd Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala, prepája tento úsek diaľnice s diaľničným privádzačom Lietavská Lúčka, ktorý ústi na cestu prvej triedy I/64. Tento výjazd je jediným výjazdom na celej trase diaľnice z Hričovského Podhradia až po Dubnú Skalu. Výstavba úseku diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly v januári 2019 skolabovala, čo sa týkalo aj výjazdu Lietavská Lúčka. Stavebné práce na danom výjazde od januára 2019 neprebiehali a boli obnovené až v marci 2020 po zazmluvnení nového dodávateľa. Výjazd bol ale zrealizovaný iba v rozsahu nevyhnutnom pre sprejazdnenie diaľnice. Jeho úplné dokončenie prebehne až s dokončením nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu. NDS plánovala vyhlásiť súťaž na nového zhotoviteľa tohto nasledujúceho úseku v auguste 2019, no tento termín nebol dodržaný a nakoniec výstavbu výjazdu, iba v nevyhnutnom rozsahu, zabezpečil zhotoviteľ úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku. V zmysle zmluvy s dodávateľom, bol termín dokončenia výjazdu stanovený na december 2020. Podmienkou sprejazdnenia tohto výjazdu bolo však sprejazdnenie privádzača Lietavská Lúčka, ktorý prepojil výjazd Lietavská Lúčka s cestou prvej triedy I/64.

Výstavba privádzača Lietavská Lúčka, sa pre chyby v riadení rezortu dopravy, začala veľmi oneskorene až v decembri 2017. Priebeh výstavby sa oproti plánom výrazne omeškal. Ukázalo sa, že napriek dlhému času na prípravu, projekt privádzača nebol dobre pripravený na realizáciu. Privádzač tak nebol v zmluvnom termíne v júni 2019 dokončený. Termín dokončenia privádzača bol následne stanovený na jún 2020 a to na základe pokynu NDS a.s. z júna 2019. Ani tento termín ale nebol dodržaný, keďže NDS nebola viac než 5 mesiacov schopná zabezpečiť dodanie výrubu z tunela VIšňové na túto stavbu, kde mal byť použitý pre stavbu násypu. NDS následne ďalším pokynom z apríla 2020 posunula termín sprejazdnenia na 19.december 2020. Na základe požiadavky mesta Žilina, NDS posunula sprejazdnenie úseku až na koniec decembra 2020, v období po skončení vianočných sviatkov. S ohľadom na ďalšie novovzniknuté prieťahy bol privádzač sprejazdnený až 29.januára 2021. ^[69][70]

Sprejazdnenie úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku nijak nerieši dopravné problémy v Žiline, pretože jeho sprejazdnením nastalo iba presmerovanie vstupu časti tranzitnej dopravy do mesta, zo súčasnej lokality v Žiline - Strážove, na západnom okraji mesta do novej lokality Bytčica, na južnom okraji mesta. Celkové presmerovanie tranzitnej dopravy mimo intravilán mesta nastane až po sprejazdnení nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly. Úsek bude dovtedy sprejazdnený iba pre vozidlá do 7,5t. Vozidlá nad 7,5t budú do Žiliny pokračovať aj naďalej po diaľnici D3 do výjazdu Žilina - Strážov. Odstránenie obmedzení nastane podľa stanoviska ministerstva až po sprejazdnení nasledujúceho úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.^{[71] [54][72] [73][35][74][75][76]}

Lietavská Lúčka - Dubná Skala

Pôvodným víťazom tendra pre výstavbu tohto úseku do Dubnej Skaly bolo v závere roku 2012 združenie Skanska + Strabag, ktorého najnižšia ponuka bola podložená výrazne optimalizovaným technickým riešením. Toto združenie malo veľmi dobré predpoklady stavbu zvládnuť v zmluvnom termíne 5,5 roka, teda do konca roku 2018. Námietka v tendri druhého Doprastavu a následne aj aktívna snaha zainteresovaných v NDS dodatočne vylúčiť najnižšiu ponuku spôsobila v rokoch 2013 a 2014 premrhanie až 1,5 roka. Nakoniec NDS v júni 2014 podpísala zmluvu so spoločnosťami s podstatne horšou reputáciou a to Salini Impregilo a Dúha a.s., ktorých cenová ponuka bola v tendri až tretia. Výsledkom je nielen vyššia cena, ale aj veľmi zlé riadenie stavby, výrazne narastajúce meškanie a odsúvanie termínu dokončenia tohto akútne potrebného úseku z konca roku 2019 predbežne až na koniec roku 2023. Zlé riadenie stavby zo strany zhotoviteľa a jeho problémy s platením prác dodávateľov v ostatnom období zvyšujú hrozbu scenára, že NDS bude musieť na dokončenie stavby hľadať iného zhotoviteľa, čo môže zdržanie ďalej zväčšiť.^{[29] [30]}

Dubná Skala - Turany

Úsek Dubná Skala – Turany je dlhý 16,5 kilometra Súčasťou stavby sú výjazdy Dubná Skala, Ratkovo a križovatka D1xR3 s rýchlostnou cestou R3, Martin. Ďalej bol postavený krátky úsek rýchlostnej cesty R3, ktorý slúži ako diaľničný privádzač z Martina s dĺžkou 1,652 kilometra. Na úseku je 28 mostných objektov, malé a veľké obojstranné odpočívadlo Turčianska Štiavnička^[77]. Zmluva o výstavbe bola podpísaná 26. októbra 2011, samotná výstavba začala 11. novembra 2011. Po poškodení časti stavby vplyvom počasia v máji 2014 stavebný dozor súhlasil s oddialením termínu dokončenia stavby do 30. septembra 2015 s tým, že úsek bude sprejazdnený do 30. júna 2015.^[78] Celý úsek bol nakoniec slávnostne odovzdaný do užívania 10. júla 2015. Po otvorení nasledujúceho úseku Turany - Hubová, nastane skrátenie diaľnice D1 o viac než tri kilometre s ohľadom na prepojenie týchto dvoch úsekov v súčasnom kilometri 13,246 tohto úseku. Zbytok úseku Dubná Skala - Turany bude následne preklasifikovaný ako privádzač D1 od cesty I/18. Príčinou tejto zmeny je celková zmena trasy diaľnice D1, ktorá mala pokračovať od súčasného výjazdu z diaľnice D1 na cestu I/18 pri Krpeľanoch, cez kataster obcí Šútovo, Kraľovany, Stankovany a Ľubochňa až do Hubovej. Táto trasa bola pre mimoriadne nevhodné geologické podmienky a nutnosti značných zásahov do životného prostredia zavrhnutá. Do výstavby sa tak dostane trasa, ktorá začína v kilometri 13,246 už existujúceho úseku Dubná Skala - Turany, pokračuje priamo východným smerom cez tunel Korbeľka popod vrch Kopa, a ďalej tunelom Havran až do Hubovej, kde tento úsek končí.

Turany - Hubová

Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, čo je absolútne nereálne s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice. Trasa tohto 13,5 kilometra dlhého úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice tunelom Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 až 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 13 rokov. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už od jari 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete tohto roka sa začala projektová príprava, čo horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva predbežne na rok 2027. ^[29]

Hubová - Ivachnová

15,2 kilometra dlhý úsek diaľnice D1 severne od Ružomberku je stavbou, ktorá prešla bezprecedentnou zmenou časti trasy po začatí výstavby, vrátane predĺženia tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Dokončenie úseku výrazne mešká a to až o celých 5 rokov. Ťažko stabilizovateľný zosuv si vyžiadal už začiatkom roka 2015 zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku a podstatnú zmenu trasy s predĺžením tunela. Žiaľ, aj s prispením liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov Ficovej vlády v NDS sa podrobný hydrogeologický prieskum objednal až v závere roku 2016. Následne správu o hodnotení vplyvu nového riešenia na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017, záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala až v lete 2018. Práce v tuneli Čebrať z východného portálu sa síce odvtedy obnovili na základe banského povolenia, lenže plný rozbeh výstavby bude možný až po získaní stavebného povolenia, zrejme v priebehu roku 2019. Uvedenie úseku do užívania sa tak posúva na rok 2022. Prípadné ďalšie odvolania a prieťahy v procesoch územného a stavebného konania môžu ešte aj tento termín ohroziť.^[12]

Ivachnová - Liptovský Mikuláš

Úsek je 15 kilometrov dlhý a nachádza sa medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Výstavba prebiehala od januára 1973 do decembra 1977 súčasne s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá Ivachnová (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs^[63]. V rokoch 2005 až 2006 boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov^[79]. Úsek začína dočasným napojením na cestu I/18, ktoré bude po dokončení nasledujúceho úseku do Hubovej zrušené. Úsek ďalej pokračuje smerom k výjazdu Ivachnová a končí vo výjazde Liptovský Mikuláš.

Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján

Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 6,4 kilometra bol vytvorený južný obchvat Liptovského Mikuláša. Úsek bol vo výstavbe od marca 1972, pričom jeho časť sprejazdnili 1. júla 1976, zvyšok 9. decembra 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek Bratislava – Senec. Súčasťou stavby bola okrem výjazdov Liptovský Mikuláš a Liptovský Ján aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na Športovej ulici v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs^[63].

Liptovský Ján - Liptovský Hrádok

Úsek medzi Liptovským Jánom a Liptovským Hrádkom s dĺžkou 5,1 kilometra bol vo výstavbe od apríla 1975 do decembra 1983 a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na Slovensku – Viadukt Podtureň dlhý 1 035 metrov^[80]. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky Váh a obec Podtureň. Súčasťou stavby úseku sú aj dva výjazdy Liptovský Ján a Liptovský Hrádok a výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs^[63].

Liptovský Hrádok - Hybe

Úsek s dĺžkou 8,2 kilometra bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období od apríla 1983 do júna 1986, pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dostavanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli 1987 a dokončená bola až po nežnej revolúcii v októbri 1990. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs^[63]. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný Most Dovalovec s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok Dovalovec a priľahlé územie vo výške 33,06 metra^[81].

Hybe - Važec

Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri Bielom Váhu meria 10,4 kilometra. Vo výstavbe bol od augusta 1996 až do 16. novembra 2000, pričom v polovičnom profile slúži už od roku 1998^[82]. Súčasťou stavby bol jeden výjazd Východná, dostavanie ďalších dvoch Hybe a Važec, deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo, výjazd Hybe bol postavený len ako polovičný, a to v smere do Bratislavy^[63]. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a ďalšom technickom vybavení diaľnice až do októbra 2007. Celkové náklady sa vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy slovenských korún^[63].

Važec - Mengusovce

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12 kilometrov začala ešte v auguste 1998. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch výjazdov Važec, Štrba a Mengusovce^[83]. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na september 2001 a v plnom profile na september 2002. V roku 1999 bola výstavba tohto úseku pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Neskôr sa pôvodný projekt upravil tak, že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo, Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku 2003, no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je spomínaných 23 mostov a 250 metrov dlhý Tunel Lučivná. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec – Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomenným výjazdom. Úsek sprevádzkovali 11. decembra 2007, ale 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile^[84]. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až 14. septembra 2008^[85], teda po vyše 10 rokoch výstavby. Na tomto úseku sa nachádza lokalita Vlčia jama, najvyššie položené miesto diaľnice D1 a zároveň aj všetkých diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku vo výške 924 metrov nad morom.^[86]

Mengusovce - Jánovce

Tento úsek má dĺžku 26,4 kilometra a prechádza Popradskou kotlinou. Celý úsek bol budovaný od roka 2005 až do roka 2009. Začína južne od obce Mengusovce a ďalej pokračuje východným smerom cez tunel Bôrik (999 m), obchádza mesto Svit zo severu a obec Batizovce z juhu. Za Svitom sa diaľnica približuje k ceste I/18 a k železničnej trati a pokračuje s nimi paralelne až po Poprad. Pred ním sa trasa diaľnice stáča na sever, míňa popradské letisko a mestskú časť Veľká. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti Spišská Sobota a Matejovce. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa vo výjazde s napojením na cestu I/18 medzi obcami Jánovce a Spišský Štvrtok.

Jánovce - Jablonov

Tento úsek dlhý 19,2 kilometra bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva podúseky po výjazd Levoča a od výjazdu Levoča, pričom každý z podúsekov bol súťažený samostatne. Súčasťou stavby I. podúseku po výjazd Levoča je 10 mostov a výjazd Levoča. Zmluva o výstavbe bola podpísaná 17. júna 2011, stavať začali oficiálne 20. júna 2011 poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Výstavbu tohto úseku mali pod patronátom spoločnosti Váhostav – SK, a.s. a Bögl A Krýsl, K.s., ktorí sa zaviazali postaviť celý diaľničný úsek za necelých 60 miliónov € bez DPH. Na rozostavanom úseku pri obciach Iliašovce a Kurimany sa 2. novembra 2012 zrútila časť práve betónovanej mostovky východnej iliašovskej estakády. O život prišli štyria robotníci, ďalších jedenásť bolo zranených. Zrútenie mosta zrejme bolo zavinené poddimenzovanými oceľovými skružami.^[87][88] Celý úsek bol slávnostne a v plnom profile odovzdaný do definitívneho užívania 20. októbra 2015. II. podúsek od výjazdu Levoča odklonil tranzitnú dopravu z cesty I/18 prechádzajúcu cez mesto Levoča. Súčasťou stavby II. podúseku je 12 mostov, dvojrúrový tunel Šibenik a veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov. Súčasťou úseku je tiež najvyšší most na D1, 59 m vysoký most na diaľnici nad potokom Lodina. Zmluva o dielo na výstavbu II. podúseku bola uzavretá v máji 2012, samotná výstavba bola slávnostne spustená 25. júna 2012. Výstavbu tohto podúseku realizovalo konzorcium spoločností Eurovia SK, a.s., Eurovia CS, a.s., a Stavby Mostov Slovakia, a.s., ktoré celý diaľničný úsek postavili za vysúťaženú zmluvnú cenu 126,26 miliónov € bez DPH. Obchvat odľahčil cestu I/18, po ktorej prechádzalo až 15 tisíc vozidiel denne, približne pätina z nich bol nákladná doprava. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 30. novembra 2015.^[89]

Jablonov - Studenec

Ide o technický nenáročný úsek s dĺžkou 4,6 kilometra. Nachádza sa na ňom celkovo 8 mostných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby je aj výjazd Jablonov, ktorý spája diaľnicu D1 s paralelne vedúcou cestou I/18. Výstavba pravého pásu začala 17. apríla 2009 a úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile 7. júna 2010.^[90] Výstavba druhého profilu bola dokončená 14. decembra 2012.^[91] Dostavba úseku trvala 24 mesiacov a stála 34,217 mil € bez DPH.^[91]

Studenec - Beharovce

Úsek dlhý 3,1 kilometra začali stavať 2. apríla 2009 v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou I/18 pod Spišským hradom. Na úseku sú 2 mostné objekty, jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov eur. Úsek bol odovzdaný do prevádzky 7. júna 2010^[92].

Beharovce - Fričovce

Výstavba 13,7 kilometra dlhého úseku začala položením základného kameňa dňa 1. apríla 1996, 12. apríla sa už začalo i s razbou prieskumnej štôlne tunela Branisko. Štôlňa bola prerazená 19. decembra 1997, no razba južnej tunelovej rúry zo západnej (spišskej) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, 23. mája 1997. Ešte v roku 2001 sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí Fričovce a Široké 1. júla 2002^[93]. Finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až 1. mája 2002. Ešte v septembri 2001 však stihli dokončiť a sprejazdniť obchvat obce Široké. Tunel Branisko slávnostne uviedli do prevádzky dňa 29. júna 2003 spoločne s obchvatom obce Fričovce a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec Beharovce. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, na výstavbu ktorej v súčasnosti prebieha proces územného konania a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje začiatok výstavby na rok 2023.

Fričovce - Svinia

Úsek dlhý 10,9 kilometra nahradil cestu I/18 medzi obcami Svinia a Fričovce. Výstavba tohto úseku začala 24. novembra 2011 a úsek mal byť otvorený v auguste 2015. Na jar 2015 ale došlo k zosuvu svahu v oblasti mosta ponad cestu do Ondrášoviec, čo stavbu predražilo a posunulo termín jej spustenia o niekoľko mesiacov. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 17. decembra 2015.

Svinia - Prešov, Západ

Úsek s dĺžkou 6,8 kilometra bol vo výstavbe od 1. decembra 2005 do 7. júna 2010. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch 2005 až 2007, potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ, ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I/18, cestou II/546 a v budúcnosti aj s rýchlostnou cestou R4. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi Prešovom a Chminianskou Novou Vsou, no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami Malý Šariš a Župčany. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš^[94]. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur. Pôvodne sa mali postaviť tiež 3 vetvy MÚK Prešov západ spoločne s okružnou križovatkou na súbežnej I/18, avšak kvôli problémom s majetkoprávnym vysporiadaním sa úplne zrealizovala len jediná vetva slúžiaca pre oba smery, druhá vetva zostala na dlhú dobu nedokončená. Verejnú súťaž na dokončenie vetvy križovatky napokon vyhrala Skanska SK so sumou 1,99 mil. €; stavebné práce súvisiace s úplným dobudovaním predmetnej vetvy prebehli od septembra 2016 do septembra 2017. Samotná križovatka Prešov, západ aktuálne stále nie je úplne dokončená, stane sa tak až po dokončení nasledujúceho úseku Prešov, Západ - Prešov, Juh a hlavne úseku rýchlostnej cesty R4, Prešov, severný obchvat, I.etapa.

Prešov, Západ - Prešov, Juh

Diaľničný obchvat Prešova meria 7,8 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. Koncom februára 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, voči ktorému bol ale podaný rozklad. Právoplatnosť toto stavebné povolenie nadobudlo až v júni roku 2015. 4. júna 2015 bolo vo vestníku verejného obstarávania uverejnené vyhlásenie verejnej súťaže na zhotoviteľa.^[95] Súčasťou úseku je dostavba komplikovanej diaľničnej križovatky D1xR4 a súčasne aj výjazdu Prešov - západ, tunel Prešov a dostavba výjazdu Prešov - Juh.V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v marci roku 2003 odporučilo tunelový variant s tunelom Prešov dlhým 2 375 metrov. V modifikovanej trase, na ktorú bolo neskôr vydané už aj územné rozhodnutie, bola dĺžka tunela napokon definitívne stanovená na 2 244 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať osemnásť mostov. Výstavba si vyžiadala asanáciu jedného rodinného domu, 37 záhradných chatiek, 28 garáží, 8 objektov bývalého poľnohospodárskeho podniku, bývalej čistiarne odpadových vôd, vodojemu a unimobunky stavebnej spoločnosti^[96]. Prerazenie tunela Prešov prebehlo v júni 2019, pričom prerazené boli obe tunelové rúry. Výstavba tohto úseku prebieha bez výraznejších problémov, na prelome marca a apríla 2020 však nastalo prerušenie prác. Príčinou boli problémy v zásobovaní stavby pre šírenie koronavírusu a s tým súvisiace obmedzujúce opatrenia. Začiatkom leta 2020 sa stavba znovu naplno rozbehla. Sprejazdnenie nastalo 28.10.2021, teda štyri mesiace po zmluvnom termíne. Úsek postavilo združenie firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav a Metrostav Slovakia, ktoré v súťaži ponúkli sumu 356,34 mil. €. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.^{[97][98][29][99]}

Prešov, Juh - Budimír

Výstavba diaľnice D1 medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1978 do apríla 1988 v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, Juh – Ličartovce, ktorý bol vo výstavbe od apríla 1978 do júna 1987, no sprevádzkovaný bol už v novembri 1982. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Ďlaší úsek od Ličartoviec po Budimír (Košice-Sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli 1988. Výstavba druhej etapy si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs^[63].

Budimír - Bidovce

Tento úsek je dlhý 14,4 kilometra je súčasťou diaľničného obchvatu Košíc, ktorý okrem diaľnice D1 tvoria i rýchlostné cesty R2 a R4. Úsek Budimír – Bidovce sa začína vo výjazde Budimír (Košice - Sever) a odtiaľ pokračuje južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou Torysa. Po oboch stranách je postavené jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to je odpočívadlo Beniakovce a v smere do Prešova odpočívadlo Rozhanovce. Na tomto úseku sa nachádza spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadali preložky ciest III. triedy. Okrem toho sa smerom od Košickej Novej Vsi sprejazdnil aj druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby sú ešte dva výjazdy a jedna križovatka D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. V apríli 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, 4. júna 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Jeho víťazom sa stala Skanska SK so sumou 197,44 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola podpísaná 25. augusta 2016^[100], samotná výstavba sa oficiálne začala 11.novembra 2016 a celý úsek bol slávnostne uvedený do užívania 16.12.2019.

Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2018 neradí medzi prioritné. Predpokladané termíny prípravy a výstavby sa za ostatný rok posunuli o rok neskôr. Dokončenie v nateraz uvádzaných rokoch 2029 a 2030 je veľmi neisté. Ak sa potvrdí riešenie s tunelom Dargov až v dĺžke 4 km, určite si vyžiada dlhšiu lehotu výstavby ako 3 roky, s ktorými kalkuluje NDS. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia.^[29]

Hustota dopravy na jednotlivých úsekoch D1 podľa sčítania v roku 2015.^[101]

Úsek	Hustota dopravy
Bratislava-Petržalka-Pečňa - Bratislava-Petržalka-Ovsište	53 941
Bratislava-Petržalka-Ovsište - Bratislava-Prievoz (v budúcnosti )	93 344
Bratislava-Prievoz (v budúcnosti ) - Bratislava-Ružinov	82 959
Bratislava-Ružinov - Bratislava-Trnávka	90 601
Bratislava-Trnávka - Bratislava-Letisko	67 576
Bratislava-Letisko - Bratislava-Zlaté Piesky	72 497
Bratislava-Zlaté Piesky - Bratislava-Vajnory	60 146
Bratislava-Vajnory - Senec	62 652
Senec - Voderady	54 519
Voderady - Trnava	42 774
Trnava - Hlohovec	26 634
Hlohovec - Piešťany	25 483
Piešťany - Horná Streda	25 295
Horná Streda - Lúka	24 755
Lúka - Rakoľuby	28 168
Rakoľuby - Trenčín (v budúcnosti )	24 308
Trenčín (v budúcnosti ) - Nemšová	26 971
Nemšová - Ilava	26 210
Ilava - Ladce	22 801
Ladce - Beluša	24 260
Beluša - Považská Bystrica-juh	21 866
Považská Bystrica-juh - Považská Bystrica-centrum	21 274
Považská Bystrica-centrum - Považská Bystrica-sever	23 121
Považská Bystrica-sever - Bytča	22 379
Bytča - Dolný Hričov	23 956
Dubná Skala - Martin	10 482
Martin - Turany	11 047
Ivachnová - Liptovský Mikuláš	16 904
Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok	14 065
Liptovský Hrádok - Hybe	13 133
Hybe - Východná	14 012
Východná - Važec	14 840
Važec - Štrba	13 667
Štrba - Mengusovce	14 837
Mengusovce - Poprád-západ	14 756
Poprad-západ - Vysoké Tatry	13 171
Vysoké Tatry - Poprad-východ	13 444
Poprad-východ - Spišský Štvrtok	12 027
Spišský Štvrtok - Levoča	10 588
Levoča - Spišské Podhradie	10 401
Spišské Podhradie - Beharovce	9 629
Beharovce - Široké	10 359
Široké - Fričovce	11 344
Fričovce - Svinia	11 512
Svinia - Prešov-západ (v budúcnosti )	12 229
Prešov-juh - Lemešany	16 440
Lemešany - Budimír	16 560

Diaľničné križovatky na diaľnici D1
		(0)	Bratislava – Pečňa	v prevádzke
		(6)	Bratislava – Prievoz	v prevádzke
		(15)	Bratislava – východ	vo výstavbe
		(50)	Trnava	v prevádzke
		(119)	Trenčín – juh	v príprave
		(159)	Beluša	v prevádzke
		(187)	Žilina	v prevádzke
		(218)	Martin	v prevádzke
		(242)	Likavka	v príprave
		(248)	Ivachnová	v príprave
		(400)	Prešov – západ	v prevádzke
		(432)	Rozhanovce	v prevádzke

Na diaľnici D1 bolo naprojektovaných dvanásť križovatiek s ostatnými diaľnicami a rýchlostnými cestami. K 16.12.2019 je v prevádzke šesť takýchto križovatiek, pričom vo výstavbe sú tri ďalšie (Bratislava-Prievoz, Ivanka pri Dunaji a Prešov - Západ). Tieto križovatky sú na dopravnom značení označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžeme stretnúť zatiaľ len na križovatkách, kde bolo dopravné značenie vymenené za nové, pretože predmetný symbol bol zavedený iba v roku 2009.

• 
  D1 pri obci Siladice
• 
  Viadukt Podtureň
• 
  Estakáda Považská Bystrica, vo výstavbe február 2010
• 
  Estakáda Považská Bystrica
• 
  Diaľnica D1 v Bratislave-Petržalke v noci
• 
  Výjazd Bratislava-Ružinov
• 
  Neďaleko Sverepca
• 
  D1 pri Dubnici nad Váhom

• Zoznam diaľnic na Slovensku
• Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku
• Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica D1 (Slovensko)

• Diaľnica D1
• Diaľnica D1 na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti Archivované 2010-12-19 na Wayback Machine