Strečno (hrad)

Strečno
Strečniansky hrad
zrekonštruovaná zrúcanina hradu
Hrad Strečno, vstupná brána
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Žilina
Obec	Strečno
Nadmorská výška	440 m n. m.
Súradnice	49°10′37″S 18°51′46″V / 49,17694°S 18,86278°V / 49.17694; 18.86278
Materiál	kamenné murivo
Vznik	1316
Zrekonštruovaný	1974 – 1995
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
- názov	Hrad Strečno, Strečniansky hrad
- dátum vyhlásenia	1970
ÚZPF[2]
- číslo	1370/1-23
- dátum zápisu	5. 11. 1963
Poloha Strečnianskeho hradu na Slovensku
Poloha Strečnianskeho hradu v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Strečno Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Strečno (normovaný názov^[3]; iné názvy: Strečniansky hrad; zastarano: Strežín; historické doložené názvy: Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan) je rekonštruovaná zrúcanina stredovekého hradu nepravidelného pôdorysu, rozvíjajúceho sa okolo centrálneho jadra. Hrad sa nachádza 11 km od mesta Žilina po ceste E 50 (smer Martin) na 103 m vysokom brale nad riekou Váh. Pod hradom leží časť obce Strečno. Spolu s hradom Starhrad vytvára výraznú krajinnú dominantu vstupu do Strečnianskeho priesmyku. V súčasnosti je hrad zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. V priestoroch hradu sa nachádzajú expozície Považského múzea v Žiline.

Poloha dobre kontrolovateľného vyvýšeného skalného brala, týčiaceho sa nad riekou a cestou v zúženom priestore Strečnianskeho priesmyku bola významným predpokladom pre umiestenie opevneného strážneho objektu. V období mladšej doby železnej až staršej doby rímskej bol hradný kopec sídliskom púchovskej kultúry.

Prvá písomná zmienka o kamennom hrade pochádza z roku 1316, kedy sa spomína Strečnianske panstvo. Je zrejmé, že panstvo musí mať nejaké hlavné sídlo v podobe hradu. Vtedy však z neho stála pravdepodobne len veža. Založenie hradu sa pripisuje rodine Balašovcov. Hrad vznikol na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska. Do obdobia 1. ½ 14. storočia je datovaný vznik jadra hradu polygonálneho pôdorysu o ploche cca 400 m², tzv. malého hradu pozostávajúceho z hranolovitej strážnej veže, cisterny vyhĺbenej v skalnom masíve a menšej obytnej budovy umiestnenej v severovýchodnom rohu opevnenia. Hrad už od začiatku svojej existencie slúžil ako ochranca mýtnej stanice, ktorá sa nachádzala pri brode cez rieku Váh pod hradom^[4]. Hrad sa spomína v čase vlastníctva Matúšom Čákom ako stredisko väčšieho feudálneho panstva Strečna. Na konci prvej polovice 14. storočia došlo k dobudovaniu predhradia. Následne, začiatkom 15. storočia získala hrad kráľovná Barbora Celjská, ktorá vybudovala severný palác a hradnú kaplnku. Vstup sa presunul do Branskej veže vybavenej predbránim. Došlo taktiež k výstavbe druhej hranolovitej veže, zakončujúcej severné predhradie. Premena hradu na celistvý opevnený objekt zakončila výstavba hradieb spolu s 3 baštami podkovovitého tvaru a baštou tvaru poloblúku chrániaceho hlavnú bránu. Súčasťou areálu bola aj studňa hlboká 88 m nachádzajúca sa na hlavnom nádvorí. Po období stavebného rozvoja hradu nastal začiatkom 16. storočia úpadok hradu spôsobený zmenou majiteľov. V rokoch 1444 až 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, ktorí vlastnili aj neďaleký Starý hrad. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť najmä Pavla Kinižiho, Jána Zápoľského, Mikuláša a Petra Kostkovcov. Tento stav zvrátil až prechod do majetku Mikuláša a Františka Dersffy v 2. polovici 16. storočia, kedy došlo k sérii renesančných prestavieb.

Vystavaná bola srnská budova s arkádou v severnom hrade a taktiež bolo upravené opevnenie novo dimenzované na odolnosť proti delostreľbe, ktorá v ranom období hradu nebola nevyhnutná. Konkrétne, postavili sa 2 polkruhové bastióny na severe a hranatý bastión na juhu.

Od polovice 17. storočia nastávala ranobaroková prestavba opevnenia za obdobia vlastníctva Františka Vešeléniho. Vybudované boli 3 bastióny na severnej i južnej strane opevnenia a jeden orientovaný západne medzi nimi. V tomto čase hrad nadobudol najväčšiu plošnú veľkosť, ktorú už nikdy v nasledujúcich obdobiach nenadobudol späť. Úpravy súviseli s prípravou Vešeléniho sprisahania – protihabsburského povstania v rokoch 1663/64. Po potlačení sprisahania obsadili hrad kurucké vojská Imricha Tököliho. V tej dobe išlo o najmodernejší hrad stredného Považia, ktorý predstavoval riziko pre cisára Leopolda I. Po nadobudnutí hradu po opätovnom dobytí dal hrad zbúrať, konkrétne v roku 1698. Za obeť tohto rozhodnutia padlo opevnenie, ktoré bolo kompletne zbúrané, studňa bola zasypaná a na budovách boli odstránené strechy, okenné a dverné výplne, čo v konečnom dôsledku znamenalo pre hrad totálnu deštrukciu.

Po tomto období hrad vystriedal mnoho majiteľov, no nikdy ho nenavrátili do podoby z konca 17. storočia. Na stave hradu sa negatívne podpísal aj odpredaj Samuelovi Hahnovi začiatkom 20. storočia, ktorý hrad začal rozoberať a predávať ako stavebný materiál. V roku 1944, od 31. augusta do 3. septembra počas Druhej svetovej vojny prebiehali v Strečnianskej tiesňave boje (Bitka v Strečnianskej tiesňave) Slovenského národného povstania medzi Nemeckými skupinami Ohla a Junga a 1. Československou armádou spoločne s partizánmi. Počas týchto bojov bol hrad poškodený nemeckým delostreleckým útokom na pozície Československej armády na hrade. Zlý stav hradu bezprostredne ohrozoval bezpečnosť premávky na hlavnej komunikácii vedúcej pod ním. Z tohto dôvodu sa začalo v 60. rokoch 20. storočia hovoriť o akútnej nutnosti rekonštrukcie.

Tá začala nakoniec až v roku 1974 a trvala 21 rokov do roku 1995 práve pre jej technologickú a finančnú náročnosť. Rekonštrukcia však nebola šťastná pre použitie veľkého množstva nových priznaných betónových konštrukcií z pohľadového betónu, čo malo za následok celkovú zmenu charakteru hradu. Pôvodne tvorili hradné zrúcaniny, zvyšky palácov, kaplnky a veží, vklinené do skalného masívu, s prírodným rámcom krajiny jednotný kompozičný celok. Po začatí konzervačných prác na korunách murív, ktoré sa uskutočnili začiatkom nášho storočia, sa veľa nezmenilo. Potom však nastalo obdobie veľkých „záchranných“ prác, ktoré prinieslo aj potrebné statické zabezpečenie hradnej skaly, ale silueta hradu, ako aj jeho historická hodnota, značne utrpela.

V interiéri sa nachádza expozícia Považského múzea v Žiline. Vystavené exponáty prezentujú archeologické nálezy z okolia Žiliny a taktiež celkovú históriu hradu.

Taktiež uvádzaná pod názvom bergfrit. Ide o dobre zachovaný kamenný objekt s pôdorysným rozmerom približne 8 x 8 m netypickým pre bergfrity, ktoré zvykli byť pôdorysu kruhového, pre lepšie obranné vlastnosti. Patrí k najstarším častiam hradu datovaným do obdobia vzniku hradu na prelome 13. a 14. storočia. Pôvodne išlo o 5-podlažný objekt s drevenými trámovými podlažiami. Vstup sa nachádzal v úrovni 2. podlažia cez gotický portál tvaru lomeného oblúka prístupný cez lávku. Na spodnom podlaží sa nachádza otvor do 8 metrov hlbokého objektu hladomorne. Veža bola primárne koncipovaná ako strážna, respektíve obranná veža, čo potvrdzuje jednak umiestnenie vstupu a taktiež aj počet a veľkosť okien. Obytnú funkciu zastávala menšia budova na nádvorí.

Vybudovaná v 1. polovici 15. storočia počas vlastníctva hradu manželkou Žigmunda Luxemburského – Barborou Cillskou. Kaplnka je zakončením severného paláca. Pôvodne išlo o trámovo zastropený jednoloďový objekt s polygonálným záverom, neskôr zaklenutý hviezdicovou rebrovou klenbou v 2. polovici 15. stor. s rebrami klinovitého profilu. Z klenby sú pôvodné iba konzoly, celé zaklenutie bolo nanovo realizované počas rekonštrukcie, či už z pôvodných kamenných prvkov nájdených na hrade, respektíve z nových. Osvetlenie kaplnky je zabezpečené dvoma lomenými gotickými oknami umiestnenými vo východnej časti za priestorom, kde sa nachádzal oltár. Prístup do kaplnky sa nachádzal jednak v úrovní prvého podlažia paláca, ďalej z prvého podlažia severnej veže a taktiež z úrovne druhého podlažia paláca. V kaplnke boli aj drevené trámové empory umiestnené nad sebou prístupné zo severného paláca, respektíve severnej veže v prípade vyššie umiestnenej empory. Ku kaplnke prilieha priestor sakristie ortogonálneho pôdorysu, ktorý bol v minulosti zaklenutý valenou klenbou. V krypte ruiny kaplnky, po pokyne Jána Jakuba Löwenburga na prieskum hradu, bolo nájdené telo Žofie Bosniakovej – prvej manželky F. Vešeléniho prakticky v neporušenom stave. Jej ostatky boli roku 1729 prenesené do kostola v Tepličke nad Váhom.

Severný palác bol pôvodne dvojpodlažný objekt, ktorý bol v prízemí zaklenutý krížovou klenbou a na druhom podlaží zastropený dreveným trámovým stropom. V súčasnosti je nešetrne zastropený monolitickou železobetónovou doskou. Na oboch podlažiach sa nachádzal vstup na empory v kaplnke. Na druhom podlaží bol vybavený prevétom, v súčasnosti čiastočne zachovaným, vysunutým z úrovne hradného muriva na východnom priečelí. Na druhom podlaží sa taktiež nachádza pôvodné gotické obdĺžnikové okno ostením delené na štyri polia.

Slúžila na zachytávanie dažďovej vody, je vyhĺbená do masívu skaly do hĺbky 3,5 m pod úroveň terénu. Priemer je 2,6 m. Obloženie studne bola riešené kamennými kvádrami v piatich vrstvách, pričom dno pravdepodobne bolo odizolované vrstvou ílu zamedzujúceho priesakom vody.

V roku 1994 sa na hrade Strečno točil americký film Dračie srdce, v origináli Dragonheart.^[5] Hrad bol aj domovom veľmi významnej osobnosti v slovenských dejinách, Žofie Bosniakovej. Žofia bola manželkou Františka Vešeléniho. Zomrela ako 35-ročná a 45 rokov po jej smrti bolo jej telo nájdené neporušené, aj keď nebola ani mumifikovaná, ani vopred balzamovaná. Preto si mnohí ľudia začali myslieť, že Žofia bola svätica. Jej telo bolo vystavené v kostole v Tepličke nad Váhom. 1. apríla 2009 ju psychicky narušený muž zo Žiliny podpálil, a tým zničil veľmi cenné historické dedičstvo. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky.^[6]

V roku 2012 bola pod hradom vybudovaná replika stredovekej dediny s názvom Paseka.

Obec Strečno, na ktorej okraji sa hrad nachádza, je prístupná cestnou a železničnou dopravou. V prípade železnice je potrebné prejsť peším mostom cez Váh z obce Nezbudská Lúčka. Z Nezbudskej Lúčky je možný prístupný aj kompou cez Váh.

Apríl – september: Po – Ne 9:00 – 18:00, posledný vstup 17:20

Október: Po – Ne 9:00 – 16:00, posledný vstup 15:15

Mimo sezóny (1. – 31. 3. a 1. – 30. 11.): So – Ne 11:00 – 16:00, posledný vstup 15:15, prehliadka s lektorom (v prípade zlých poveternostných podmienok bude hrad uzavretý)

December, január, február: len pre skupiny nad 20 osôb, dohodou

Na hrade sa každoročne konajú nasledujúce akcie:

• Beh do hradných schodov
• Rozprávkový hrad (spravidla posledný víkend pred MDD)
• Hradné hry Žofie Bosniakovej
• Nočné prehliadky (Duchovia, elfovia a strečniansky des; Noc duchov, tekvíc a strašidiel)
• Noc múzeí a galérií

• 
  Model – predpokladaný vzhľad hradu na konci 17. storočia – východný pohľad
• 
  Model – predpokladaný vzhľad hradu na konci 17. storočia – západný pohľad
• 
  Model - predpokladaný vzhľad hradu na konci 17. storočia – hradná kaplnka a severný palác
• 
  Model ilustrujúci vzhľad zrúcaniny v 30. rokoch 20. storočia
• 
  Hlavná veža – severná fasáda
• 
  Reštaurovaná omietka na branskej budove
• 
  Vyobrazenie hradu na rytine z roku 1680
• 
  Zvyšky arkieru východného paláca, zachované 3 pôvodné konzoly, vpravo gotické okno so zachovaným ostením
• 
  Hlavný prístup na hrad viedol po padacom moste ponad priekopu cez predbránie a hlavnú bránu až na hlavné nádvorie
• 
  Severná veža s branskou budovou, pohľad z previsu hradnej skaly
• 
  Replika dela z prelomu 16. a 17. storočia
• 
  Pohľad na hrad spolu so skalným masívom
• 
  Novovybudované ploché strechy na severnom paláci a kaplnke, pohľad z veže

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strečno (hrad)

• Virtuálna prechádzka z akcie Noc múzeí a galérií na Hrade Strečno z 16.5.2009
• Podpaľač zničil vzácnu múmiu Žofie Bosniakovej
• Turistický informačný portál o hrade
• http://pmza.sk/
• http://www.hrady.cz
• Veselenyho sprisahanie
• gallery

• Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

• Hrad Strečno, Považské múzeum Žilina, AKKA 1994 ISBN 80-967176-0-X
• Hrad Strečno, Považské múzeum Žilina, IPA v.o.s. LEVICE 1994 ISBN 80-88773-01-6
• BÓNA, Martin; PLAČEK, Miroslav. Encyklopedie slovenských hradů. Praha : Libri, 2007. ISBN 978-80-7277-333-6.
• MAJERČÍKOVÁ, Danka. PUTOVANIE PO HRADOCH V OKOLÍ ŽILINY. Žilina : Žilinská knižnica, 2005
• KOČIŠ, Jozef; Od Čachtíc po Strečno (1989), Martin: Osveta, 232 s. ISBN 80-217-0053-X
• Martina Bernátová; Diplomová práca. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta. Obnovený hrad Strečno – pendant Starého hradu – a jeho srovnání s památkově zajištěnými objekty
• BERNÁTOVÁ, Martina - SLANÁ, Andrea: Hrad Strečno. Žilina: Považské múzeum 2015. ISBN 978-80-88877-72-1.
• SLANÁ, A.: Hradné bralo v Strečne. In: MÚZA 2/2015, str. 10 - 11. Dostupné online: http://www.floowie.com/sk/citaj/muza22015/#/strana/10/zvacsenie/100/