Liptov (región)

Liptov (Liptovský región cestovného ruchu) je jeden z tradičných slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu. Jeho územie je zhruba totožné s územím bývalej Liptovskej župy. Zodpovedá okresom Ružomberok a Liptovský Mikuláš, malou časťou zasahuje aj do okresu Poprad.

Na začiatku 20. storočia bol tento región kultúrnym, spoločenským a politickým centrom slovenského národa s významnou úlohou miest Ružomberok a Liptovský Svätý Mikuláš. Ružomberok bol okrem toho aj priemyselným centrom vtedajšieho horného Uhorska a neskôr aj Slovenska v rámci Československa.

Územie susedí na východe s regiónom Spiš (Tatry), na juhu s Horehroním, na západe s Turcom, na severe s Oravou a na severovýchode okrajovo s Poľskom.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Liptovská župa (Uhorsko)

Územie regiónu sa vnútorne rozdeľuje na tri časti:

• Dolný Liptov (súčasný okres Ružomberok)
• Stredný Liptov (západná časť okresu Liptovský Mikuláš po obce Podtureň, Uhorská Ves a Liptovský Ján)
• Horný Liptov (východná časť okresu Liptovský Mikuláš a obce Liptovská Teplička, Štrba a katastrálne územie Štrbské Pleso z okresu Poprad. Územie je totožné s územím bývalého okresu Liptovský Hrádok, r. 1923 – 28 a 1949 – 60.)

Liptov je dnes priemyselným územím, prirodzenými centrami pre prácu sa stali najmä Ružomberok a Liptovský Mikuláš, v menšej miere aj Liptovský Hrádok. Mnoho ľudí je však zamestnaných aj v turistickom ruchu. Významnými zamestnávateľmi sú papierne Mondi SCP v Ružomberku, výrobca nábytku Swedwood Závažná Poruba, potravinárske podniky St. Nicolaus, Liptovská mliekareň v Liptovskom Mikuláši a Pečivárne Liptovský Hrádok či elektrotechnické závody Alcatel, TESLA a Eltek v Liptovskom Hrádku. Z Liptovského Mikuláša vysiela regionálne Rádio Liptov.

V súčasnosti je Liptov jedným z najzaujímavejších a najnavštevovanejších slovenských regiónov. Okrem Západných a Nízkych Tatier je turisticky príťažlivým centrom vodná priehrada Liptovská Mara s centrom v Liptovskom Trnovci, akvapark v Liptovskom Mikuláši, lyžiarske centrá v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre či jaskyne v Nízkych Tatrách.

• • Veľká Fatra
  • Západné Tatry
    • vrchy
      • Volovec (2 063 m), hraničný štít s Poľskom
      • Baníkov (2 178 m)
      • Ostrý Roháč (2 087 m)
      • Plačlivô/Plačlivé (2 125 m)
      • Bystrá (2 248 m)
      • Jakubina (2 194 m)
      • Baranec (2 185 m)
      • Brestová (1 903 m)
      • Sivý vrch (1 805 m)
    • doliny
      • Žiarska dolina
      • Račková dolina
      • Jamnícka dolina
      • Bystrá dolina
      • Kamenistá dolina
      • Roháčska dolina a iné
  • Chočské vrchy
    • Veľký Choč
    • Kvačianska dolina
    • Prosiecka dolina
  • Nízke Tatry
    • Kráľova hoľa
    • hrebeňovky

• • akvapark Tatralandia v Liptovskom Mikuláši s celoročnou prevádzkou
  • vodná nádrž Liptovská Mara
  • termálne kúpalisko Gino Paradise Bešeňová
  • vodný svet Gothal Liptovská Osada
  • termálne kúpalisko Liptovský Ján
  • kúpele Lúčky

• • Malinô Brdo pri Ružomberku
  • Jasná
  • Chopok
  • Demänovská dolina

• • Demänovská ľadová jaskyňa
  • Demänovská jaskyňa slobody
  • Važecká jaskyňa

• • najmä okolie Liptovskej Mary
  • Demänovská dolina
  • Čiernovážska dolina (z Kráľovej Lehoty až do Liptovskej Tepličky)

• • Lúčky
  • Korytnica-kúpele, (v súčasnosti nefunkčné)
  • Ľubochňa
  • Železnô

• • Liptovské múzeum v Ružomberku
  • Múzeum liptovskej dediny v Pribyline
  • Liptovské múzeum-Národopisné a ovčiarské múzeum v Liptovskom Hrádku
  • Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši
  • Liptovské múzeum NKP Čierny orol v Liptovskom Mikuláši
  • Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši
  • Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku
  • Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

• • Pribylina
  • Vlkolínec

• • Liptovský (Sielnický) hrad, (ruina)
  • Likavský hrad, (ruina)
  • Hrad v Liptovskom Hrádku

• • drevený artikulárny evanjelický kostol z Paludze vo Svätom Kríží
  • folklórne slávnosti Pod Kráľovou hoľou v Liptovskej Tepličke
  • folklórne slávnosti vo Východnej
  • keltské sídlisko Havránok nad Liptovskou Marou

• BIZUB, František: Osídlenie horného Liptova v 13. storočí. Kráľová Lehota : Obecný úrad, 2015. 31 s. ISBN 978-80-971965-2-3
• ĎURIŠKA, Zdenko: Pálkovci : príbeh rodu garbiarskych podnikateľov z Liptova. Martin : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2013. 535 s. ISBN 978-80-970196-7-9
• HUSKA, Miroslav A.: Liptovskí murári : vplyv liptovských murárov na sociálne a kultúrne obrodenie ľudu Liptova. Lipt. Mikuláš : Literárnohistorické múzeum J. Kráľa, 1968. 183 s. + 37 s. fotograf. príloh.
• LENKO, Július (ed.): Zore nad Kriváňom : Sborník z minulosti Liptova z príležitosti stého výročia Žiadostí slovenského národa v Lipt. Sv. Mikuláši 10. mája 1848. Lipt. Sv. Mikuláš : Prípravný výbor celoštátných osláv 100. výročia, 1948. 232 s.
• SLIVKA, Koloman – HRBEK, Róbert – BOROŠ, Matej: Dejiny horného Liptova. V Liptovskom Hrádku : Mestský národný výbor, 1969. 323 s.
• ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Liptova od 9. do 19. storočia. 1. vyd. Liptovský Hrádok : Komunitná nadácia Liptov, 2014. 413 s. ISBN 978-80-971658-0-2.
• VÍTEK, Peter: Erby miest a obcí Liptova. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2008. 2. vyd. 114 s. ISBN 978-80-7140-294-7
• VÍTEK, Peter: Prvá svetová vojna a Liptov. Ružomberok : Liptovské múzeum, 2014. 176 s. ISBN 978-80-971535-2-6
• ZUSKINOVÁ, Iveta: Liptov v ľudovej kultúre. Banská Bystrica : Štúdio HARMONY – Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny, 2014. 288 s. ISBN 978-80-971874-0-8

• Liptov
• Zoznam obcí Liptovskej župy
• Podtatranský kraj – týždenník

• www.regionliptov.sk
• www.liptov.travel
• Cykloturistický sprievodca
• visitliptov.sk - Oficiálny portál Liptova
• o Liptove v diele : TAJOVSKÝ, Jozef Gregor, KLÁTIK, Ferdinand. Malý kultúrny zemepis Slovenska : Stolice: Oravská, Liptovská a Zvolenská. V Irkutsku: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1919. 46 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB

Súradnice: 49°05′26″S 19°29′14″V / 49,090605°S 19,487343°V / 49.090605; 19.487343