Liptovská kotlina

Liptovská kotlina
geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny
Pohľad na Liptovskú kotlinu z Veľkého Choča.
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Liptovský Mikuláš, Ružomberok
Nadradená jednotka	Podtatranská kotlina
Susedné jednotky	Popradská kotlina Tatranské podhorie Západné Tatry Prosečné, Sielnické vrchy Choč, Šípska Fatra Revúcke podolie Ďumbierske Tatry Kráľovohoľské Tatry Važecký chrbát
Podradené jednotky	Liptovské nivy Chočské podhorie Matiašovské háje Smrečianska pahorkatina Hybianska pahorkatina Galovianske háje Ľubeľská pahorkatina
Mestá	Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok
Súradnice	49°04′S 19°36′V / 49,07°S 19,60°V / 49.07; 19.60
Najvyšší bod	Hrubý grúň
- výška	973 m n. m.
Najnižší bod	koryto Váhu
- poloha	Ružomberok
- výška	cca 480 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Liptovská kotlina je geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny. Zaberá územie medzi Ružomberkom a Štrbským prahom.

Stredom kotliny preteká rieka Váh, ktorá tu vytvorila pomerne širokú nivu a sústavu šiestich riečnych terás. Prevláda pahorkatinový typ reliéfu, najvyšším bodom kotliny je vrch Hrubý grúň (973,3 m). Liptovská kotlina tvorí jadro regiónu Liptov s mestami Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok.

Zväčša mierne zvlnené územie lemuje severné úpätie Nízkych Tatier v dĺžke cca 60 km. Východným smerom pokračuje Podtatranská kotlina podcelkom Popradská kotlina, na severovýchode pásom Tatranského podhoria. Severným smerom susedia Západné Tatry (podcelok Tatier), nasledujú Chočské vrchy s podcelkami Prosečné, Sielnické vrchy a Choč. Západný okraj vymedzuje Šípska Fatra a nepatrnou časťou Revúcke podolie (oba podcelky Veľkej Fatry) a južným smerom lemujú okraj kotliny Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry, tvoriace Nízke Tatry. V juhovýchodnej časti leží Važecký chrbát, ktorý tvorí západnú časť Kozích chrbtov.^[1]

Liptovská kotlina je zložená z týchto geomorfologických častí^[2]:

• Liptovské nivy
• Ľubeľská pahorkatina
• Galovianske háje
• Chočské podhorie
• Matiašovské háje
• Smrečianska pahorkatina
• Hybianska pahorkatina

Nachádzajú sa tu početné vývery minerálnych prameňov (napr. v Lúčkach, Bešeňovej, Liptovskom Jáne, Liptovských Sliačoch, Smrečanoch, Uhorskej Vsi) a termálnych prameňov (Bešeňová, Liptovský Ján, Ráztoky pri Liptovskom Mikuláši). V lokalitách Bešeňová a Liptovské Sliače sa vytvorili travertínové terasy. Kotlina patrí k vysoko položeným kotlinám Slovenska a jej dno vypĺňajú treťohorné sedimenty centrálnokarpatského paleogénu a mladšie riečne naplaveniny Váhu, hlavne štrky a piesky^[3].

Na tomto území sa nachádza viacero chránených území, medzi nimi národná prírodná pamiatka Liskovská jaskyňa, prírodná rezervácia Mohylky, Sliačske travertíny a Švihrová, prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny, Hybická tiesňava, Skalná päsť alebo chránený areál Sielnický borovicový háj.^[4]

Hoci je územie Liptovskej kotliny obklopené turisticky vyhľadávanými pohoriami, patrí medzi obľúbené ciele rekreantov. Ponúka možnosť na relax v komplexe akvaparku, liečebných kúpeľoch, či priamo na brehoch Liptovskej Mary, zaujmú tiež viaceré archeologické náleziská či hradné ruiny.^[4]

Dopravnou osou územia je medzinárodne významná európska cesta 50 (Žilina – Poprad) v trase diaľnice D1, ktorú v Ružomberku križuje európska cesta 77 v trase cesty I/59 (Dolný Kubín – Zvolen). Doplnkovú úlohu zohráva cesta I/18 (Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Poprad) a I/72 (Brezno – Liptovský Hrádok), špecifickú úlohu zohráva cesta II/537 z Liptovského Hrádku na Podbanské, s napojením na Cestu Slobody. Kotlinou vedie významná železničná trať Žilina – Košice.^[4]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovská kotlina