Dielo Majstra Pavla z Levoče

Dielo Majstra Pavla z Levoče
Dom Majstra Pavla na levočskom Námestí Majstra Pavla, v ktorom je umiestnené jeho múzeum
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
- názov	Dielo Majstra Pavla v Levoči
- dátum vyhlásenia	1961
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Dielo Majstra Pavla z Levoče tvorí jedinečný súbor sochárskych prác tohto neskorogotického rezbára. Medzi národné kultúrne pamiatky patrí od roku 1961 aj dielo Majstra Pavla z Levoče.

Tvorba Majstra Pavla sa dostala do širšieho povedomia verejnosti až po druhej svetovej vojne, keď sa zreštauroval hlavný oltár farského kostola v Levoči, a najmä po výstave jeho prác v roku 1967 – 450 rokov od dokončenia oltára. S menom Majstra Pavla sú spojené najvýznamnejšie diela našej neskorej gotiky i celý okruh prác, rozličnej kvalitatívnej úrovne, ovplyvnených jeho slohom, ktorý intenzívne vyžaroval až do dvadsiatych rokov 16. storočia.

Hlavné a najslávnejšie dielo vytvoril počas svojho pôsobenia v Levoči kam prišiel okolo roku 1500 na pozvanie levočského mešťana Juraja Thurzu. Vďaka niekoľkým zachovaným údajom je u nás jedným z mála neskorostredovekých umelcov známych podľa mena. Ako autor hlavného oltára Chrámu svätého Jakuba sa uvádza na epitafe rodiny kamenára Martina Urbanowitza z roku 1621, umiestnenom na východnej stene južnej predsiene kostola. Z neho vyplýva, že kamenárova manželka Margita bola vnučkou rezbára Pavla, ktorý vyrezal hlavný oltár tohto kostola. Na základe doloženého autorstva a v porovnaní s oltárom sa potom jednotliví znalci pokúšali vymedziť ostatnú Pavlovu tvorbu. Hlavný oltár v levočskom chráme je súčasne jediným písomne doloženým dielom Majstra Pavla, preto je i východiskom pri určovaní ďalších plastík, pri ktorých je autorstvo Majstra Pavla zrejmé, prípadne prác pochádzajúcich z Pavlovej dielne. Oltár, ku ktorému sa vzťahujú písomné správy z r. 1508 – 1517, je najväčším neskorogotickým krídlovým oltárom na svete (výška 18,62 m, šírka 6 m).

Má jednotnú výtvarnú koncepciu v spojení architektonickej, sochárskej a maliarskej zložky. Vznikal za účasti viacerých spoluautorov a dielenských spolupracovníkov po etapách niekoľko rokov (roku 1508 bolo pravdepodobne postavené retabulum; tabuľové obrazy, sochy a reliéfy boli dohotovené asi pred rokom 1515 a celý oltár – polychrómovaný a pozlátený – do roku 1517). V predele je skupina Poslednej večere, na zatvorenom oltári osem tabuľových obrazov Kristovho umučenia (Getsemanská záhrada a Judášova zrada, Bičovanie, Korunovanie tŕním, výjav Ajhľa človek (Ecce homo), Kristus pred Pilátovým súdom, Nesenie kríža, Ukrižovanie a Zmŕtvychvstanie). Maľby sú urobené podľa predlôh Lucasa Cranacha st. a Hansa Leonharda Schäufeleina. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel sa nachádzajú štyri reliéfy – Rozoslanie apoštolov, Sťatie sv. Jakuba, Ján Evanjelista na Pathme a Umučenie sv. Jána.

Diváka najviac zaujmú tri monumentálne plastiky v nadživotnej veľkosti vnútri oltárnej skrine – Panny Márie (výška 2,5 m), sv. Jakuba staršieho (2,3 m), patróna kostola i mesta, a sv. Jána Evanjelistu (2,3 m).

V nadstavci oltára sú drobné sošky cirkevných predstaviteľov a sochy dvanástich apoštolov. Vznikli pravdepodobne okolo roku 1508. Reliéfy sú prácou vyzretého umelca s vlastnou estetickou predstavou. Charakteristické pre postavy Majstra Pavla je typizovanie tvárí, tvary rúk a prstov a precízne vypracovanie záhybov odevných zvrškov.

Bezpečne dokázaným výtvorom Majstra Pavla sú tri sochy v oltárnej skrini a skupina Poslednej večere.

Okrem hlavného oltára vytvoril Majster Pavol v levočskom chráme i ďalšie sochárske práce: sochy sv. Jána Almužníka a sv. Leonarda na oltári sv. Mikuláša (okolo r. 1507) a jedno z najkrajších diel – skupinu Narodenia na rovnomennom oltári, ktorá sa radí k dielam jeho ranej tvorby (okolo r. 1500). Pravdepodobne Majstrovým ďalším dielom je súsošie sv. Juraja v kaplnke sv. Juraja (okolo r. 1505 – 1507), z neskorších prác mu možno pripísať plastiky skrine oltára sv. Jánov z r. 1520.

Ďalší okruh jeho prác nachádzame v inom jeho pôsobisku – v Banskej Bystrici. Tu bol autorom hlavného oltára pre farský kostol Panny Márie. Pri veľkom požiari v roku 1761, ktorý veľmi poškodil kostol i mesto, oltár zhorel. V kaplnke sv. Barbory pri kostole sa však zachoval krídlový oltár sv. Barbory, podľa nápisu na zadných stranách krídel medzi obrazmi dokončený roku 1509. Oltárna architektúra i samotné rezbárske prácú sú ako keby predobrazom levočského hlavného oltára. Je to typický stredoeurópsky neskorogotický krídlový oltár s predelou nesúcou skriňu s párom pohyblivých krídel a ukončeným fiálovým nadstavcom. V predele je skupina Krista a štrnástich pomocníkov, v skrini stoja sochy Panny Márie, sv. Hieronýma a sv. Barbory. Vnútorné strany krídel zdobia reliéfy Smrť sv. Petra, Smrť desaťtisíc mučeníkov, Svätý Leonard oslobodzuje väzňov a Smrť sv. Uršuly a jej družiek.

Na základe analógií s levočským hlavným oltárom sa Pavlovi pripisuje celkový návrh na oltár a dve hlavné postavy v skrini; skupina v predele a reliéfy na krídlach sú prácou jeho dielne.

Už v čase dokončovania hlavného oltára v Levoči prenikli do Pavlovej dielne myšlienky novovznikajúceho renesančného umenia sprostredkované dolnouhorským dvorským umeleckým prostredím. Ich vplyv je zrejmý z iného umelcovho diela, vytvoreného na jeho ďalšej zastávke v Spišskej Sobote v dvadsiatych rokoch 16. storočia. Tu pre Kostol sv. Juraja vytvoril rovnomenný hlavný oltár (datovaný r. 1513). V predele je opäť skupina Poslednej večere, v skrini vysoký reliéf so známym motívom Svätého Juraja bojujúceho s drakom a v štíte Tróniaci Boh Otec s kľačiacim Kristom a Máriou.

V rovnakom čase vznikol i Ukrižovaný v Lomničke, ktorý má veľa znakov Pavlovho štýlu. Dielo Majstra Pavla zdobí interiéry aj v ďalších kostoloch na Spiši. V Bazilike Povýšenia svätého Kríža v Kežmarku je súčasťou hlavného oltára plastika ukrižovaného Ježiša.

Do dielenského či nasledovníckeho okruhu patrí ešte veľa neskorogotických oltárov a sôch, ktorých rezbári tvorili v duchu jeho slohu. K vynikajúcim dielam z tejto oblasti patrí Madona z hlavného oltára v Ľubici, sv. Margita z hlavného oltára v Mlynici, postavy Kalvárie v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi, sochy hlavného oltára v Lipanoch a v Hrabušiciach a ďalšie práce.

Dielo Majstra Pavla z Levoče sa nezachovalo celé a v pôvodnom stave. Mnohé diela pravdepodobne zanikli úplne, z niektorých oltárov ostali iba zvyšky. Prevažná časť Pavlovho diela aj prác jeho dielne je dodnes na svojom pôvodnom mieste, na oltárnych menzách a v interiéroch chrámov.

Dielo Majstra Pavla a jeho nasledovníkov zasiahlo širšie územie Slovenska a vstúpilo hlboko do povedomia; bolo to dielo jedinečné, nové i svojské no v kontexte stredoeurópskeho neskorogotického umenia.

• Vendelín Jankovič, Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Osveta, Martin, 1984
• Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava 1980

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Majster Pavol z Levoče