[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

František Vešeléni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Vešeléni
uhorský palatín
František Vešeléni
Narodenie1605
Úmrtie27. február 1667 (61 – 62 rokov)
Slovenská Ľupča
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Vešeléni
Vešeléni František 1659, Štubnianske kúpele dnes Turčianske Teplice

František Vešeléni (iné tvary mena pozri nižšie; * približne 1605 – † 27. marec 1667, Slovenská Ľupča) bol palatín, vojenský kapitán Horného Uhorska a župan viacerých uhorských žúp. Stál na čele protihabsburského sprisahania, ktoré bolo podľa neho aj pomenované ako Vešeléniho sprisahanie.

Mená

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný slovenský spisovný tvar mena tejto osoby je František Vešeléni[1][2], resp. pre obdobie od roku 1644 aj: (gróf) František Vešeléni z Hadadu[1].

Starším slovenským pravopisom (povoleným podľa PSP do roku 1991) sa priezvisko písalo (popri tvare Vešeléni) rôznymi spôsobmi, a to: Vešeleni[3], Wesselényi[4], Wešelényi[5], Wešeléni[6], Wešelini[7], Wešelíni[8], Wešelín[9], Vešelíni[10][11], Vešelíňi[12], Vešelini[13], Vešelény[14], Vešelényi[15], Vesselényi[16], Vesselenyi[3], Veselényi[17], (?)Wescheléni[18].

Prvé meno sa niekedy uvádza (a v minulosti uvádzalo) v tvare Fraňo (miesto František), t. j. Fraňo Vešeléni, Fraňo Wesselényi a pod.[19][20].

V maďarčine sa meno tejto osoby v súčasnosti píše v tvare Wesselényi Ferenc, staršie sa písalo v tvare Ves(s)elényi Ferencz [alebo Ferentz][21][22].

Historické (najčastejšie latinské či maďarské) pravopisy priezviska tejto osoby boli najmä: Wesselini[1], Wesseleni[23], Wesseleny[23], Weszeleni[23], Vesseleni[24], Vesseleny[24], Vesselini[25], Veselyni[23], Veszeleny[26], vo všetkých prípadoch od roku 1644 prípadne s dodatkom "de Hadad" (teda z Hadadu).

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Erb rodu Vešeléni

Pochádzal z významného uhorského protestantského šľachtického rodu Vešeléniovcov, ktorý pochádzal z Novohradskej župy. Jeho otcom bol Štefan Vešeléni, kráľovský radca a župan Solnockej župy, matka Katarína, rodená Deršfiová (Derssfy).

František sa narodil v roku 1605 (alebo v roku 1606 či 1607), miesto a presný dátum narodenia nie sú známe. Niektoré zdroje uvádzajú ako miesto narodenia Banskú Bystricu.[27] Študoval na jezuitskom kolégiu v Trnave, kde konvertoval na katolícku vieru. Jeho brat Mikuláš sa dokonca stal členom jezuitskej rehole.

Františkovou prvou manželkou bola Žofia Bosniaková (Bosnyák), z tohoto manželstva mal dvoch synov: Adama (* 1630 – † 1656) a Ladislava (* 1633). Druhou manželkou bola známa Muránska Venuša Mária Séčiová (Széchy) (* 1610 – † 18. 07. 1679 Kőszeg).

Už v mladom veku sa zúčastnil viacerých bitiek, po boku poľského kráľa Vladislava IV. bojoval na čele menšej uhorskej jednotky proti ruským a tatárskym vojskám.[28] Slúžil v protitureckom vojsku baróna Tomáša Bosniaka z Veľkého Bielu a Šurian, svojho svokra. V roku 1644 sa stal jeho nástupcom vo funkcii kapitána Fiľakovského hradu. Za bojové zásluhy mu Ferdinand III. 23.4.1646 v Linci udelil so synmi Adamom a Ladislavom grófsky titul a 22.9.1646 získali donáciou hradné panstvo Muráň. Donácie, výhodné sobáše a dobré hospodárenie z neho urobili jedného z najbohatších mužov Uhorska. Ako hornouhorský kapitán velil jednotkám na neobsadených územiach, gemerský a Pešť–Piliš–šoltský župan (1660). V roku 1647 bol menovaný do funkcie hlavného kapitána Horného Uhorska. V tejto úlohe bojoval so švédskymi vojskami a neskôr s Jurajom Rákocim. Majetky si František postupne rozširoval aj v Trenčianskej, Boršodskej, Oravskej a Peštianskej stolici. Vrcholom bola funkcia palatína (15.1.1655).[24] V roku 1662 bol v mene španielskeho kráľa Filipa IV. vyznamenaný Rádom zlatého rúna.[29] Tichá opozícia proti Leopoldovi I. a nesúhlas s taktikou oslobodzovania Uhorska, vyvrcholili tzv. Vešeléniho sprisahaním. Od popravy ho ušetrilo náhle úmrtie v kúpeľoch v Štubnianskych Tepliciach.[24]

Erb rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte aj v klenote drží korunovaný morský vlk v labe tri červené ruže. Prikrývadlá sú strieborno-modré po oboch stranách. Takouto oválnou pečaťou pečatil aj Štefan vo Zvolene (1626). V leme je kruhopis: STEPHANVS. WESSELENI. DE. HADAD. Františkova okrúhla štítová pečať je zhodná (1656), v leme je kruhopis: COMES. FRANCISCUS. VESSELENI. DE. HADAD. PER. IN. MURAN. REG. HUNGARIAE.PALATINUS. Vnútorný kruhopis: IVDEX. CUMAN. Františkova pečať z roku 1657 je obsahovo zhodná. Barón František v roku 1752 v Hadade pečatil obsahovo zhodnou oválnou pečaťou s kruhopisom L. B: FRANCISCVS. VESSELENY. DE. HADAD.[24]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Vešeléni, František. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slovenská, 1994. S. 271
  2. ↑ Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Pravidlá slovenského pravopisu. Redakcia M. Považaj. 3. upravené a doplnené vyd. Bratislava : Veda, 2000. [Cit. 2014-09-25]. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola 2. Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín.
  3. ↑ a b ŠLAJER, J. et al. Dejepis - učebný text pre 7. postupný ročník všeobecnovzdelávacích škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1957. S. 135
  4. ↑ Wesselényiho sprisahanie. In: Encyklopédia Slovenska VI. zv. T-Ž. 1982. S. 472
  5. ↑ RYBÁR, P. et al. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Modra: BoPo, 2001, S. 15
  6. ↑ ZMÁTLO, Peter. Ružomberský historický zborník vydaný pri príležitosti životného jubilea doc. PhDr. Ivana Chalupeckého. Ružomberok: Katolícka univerzita, 2007, S. 161
  7. ↑ Múzeum Radvánskych. In: Slovenský denník. 22. júla 1936. S. 3
  8. ↑ FEKETE, J. Valent Balaša - život, dielo, súvislosti. Modrý Kameň: Mestský úrad, 2005. S. 42.
  9. ↑ CHALUPKA, S. Paměti Gelsslawské a Muránske - Ku prospěchu nuzných pohořelců Gelssawských. Pešť: Tisk. p. Trattnera a Károliho, 1829. S. 47
  10. ↑ Nikleci Baltazár. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slovenská, 1990, s. 290
  11. ↑ TOMÁŠIK, S. et al. Ohne na Muráni. Bratislava: Tatran, 1971. S. 531
  12. ↑ DORUĽA, J. Slováci medzi starými susedmi - môžu byť aj Slováci starí?. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. 2015. S. 396
  13. ↑ BENKOVÁ, E. HISTÓRIA EVANJELICKEJ A. V. CIRKVI V JELŠAVE V DIELE PAVLA VALASKÉHO „WÝŤAH HISTORICKÝ O CYRKWI EWANGELICKÉ GEĽSSAWSKÉ". Historia Ecclesiastica, XII, 2021, 1 [1]. S. 130
  14. ↑ KLÍMA, S. Slovenská vlasť. Praha: Česká grafická unie, 1921. S. 256
  15. ↑ STRAKA, J. Čachtický hrad a Alžbeta Báthoryová. Bratislava: Marenčin PT, 2018. S. 204
  16. ↑ RATKOŠ, P. et al. Dejiny Československa - učebné texty pre 3. a 4. ročník gymnázia a pre 2. ročník strednej odbornej školy. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1980, S. 90
  17. ↑ VENCKO, J. Z dejín okolia Spišského hradu. Spišské Podhradie: Edmund Schustek, 1941. S. 50, 51, 359
  18. ↑ [2]
  19. ↑ MELICHERČÍK, A., HORNÍK, A. Juraj Jánošík - hrdina protifeudálneho odboja slovenského ľudu. Martin: Osveta, 1963. S. 48, 57
  20. ↑ MACHALA, D., BECHNÝ, Ľ. Slovenská vlastiveda, Žilinská župa. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2010. S. 37
  21. ↑ RUPP, J. et al. Magyarország Helyrajzi Története Fő Tekintettel Az Egyházi Intézetekre Vagyis A Nevezetesb Városok, Helységek ... Pest: Eggenberger Ferdinánd Akad. Kőnyvárusnál, 1870, S. 90
  22. ↑ Murány. In: VÁLYI, A. Magyar országnak leírása Mellyben minden hazánkbélli Vármegyék, Városok, Faluk, Puszták...Második kötet. Buda: A Királyi Universitásnak betüivel, 1799. S. 641
  23. ↑ a b c d HELTAI, János et al. Régi magyarországi nyomtatványok. Budapest: Akadémiai Kiadó, 2012. S. 1108
  24. ↑ a b c d e PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. 1. vyd. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. ISBN 978-80-570-1194-1. S. 500.
  25. ↑ MAGYARORSZÁGI MAGÁNKÖNYVTÁRAK V. 1643-1750. 2010. S. 195 [3]
  26. ↑ TŔŇOVSKÍ, K. K rečovej otázke Slovákov - zreteľom k víčitke "Proč jste se odtrhli?". 1937. S. 228
  27. ↑ Vešeléni, František, 1605, resp. 1606 alebo 1607-1667. In: Katalóg Clavius. Banská Bystrica : Verejná knižnica M. Kováča B. Bystrica. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online. Archivované 2017-01-12 z originálu.
  28. ↑ Wesselényi. In: A Pallas nagy lexikona. Budapest : A Pallas Irodalmi és Nyomdai Rt., 1893–1897. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online. (maď.)
  29. ↑ Wesselényi, Franz. In: WURZBACH, Constantin, von. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Wien : k.k. Hof- und Statsdruckerei, 1887. [Cit. 2015-09-07]. Dostupné online. Zväzok 55, s. 148. (nem.)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František_Vešeléni&oldid=7923977“