Ekzém

Ekzém je chronický svrbivý kožný zápal (dermatitída). Zápal je neinfekčný a môže byť alergického aj nealergického pôvodu. Alergický ekzém (kontaktný, atopický), však býva veľmi častý.

Zápal postihuje predovšetkým pokožku. V akútnej fáze sa prejavuje výskytom svrbivých, začervenaných ložísk, na ktorých sa neskôr tvoria mokvajúce pľuzgieriky (pupence a pľuzgiere). Pre chronickú formu je typické zhrubnutie kože a farebné zmeny kože.

Ide o veľmi časté ochorenie, ktorého výskyt sa neustále zvyšuje.^[1]

Ľudia trpiaci týmto ekzémom majú ako imunitné, tak i nervové a kožné odchýlky:

• Imunitná odchýlka (atopia) spôsobuje kožnú alergickú reakciu na ľubovoľný alergén.
• Kožná odchýlka sa prejavuje nedostatočnou tvorbou ochrannej kožnej tukovej vrstvy. Preto je koža suchá, má zníženú bariérovú funkciu a umožňuje prienik alergénov a infekcie.
• Nervové odchýlky sa prejavujú svrbením, dráždivosťou a citlivosťou kože.

Vyvolávajúce alergén býva spravidla požitý alebo vdýchnutý, čo je dôvodom, že veľa pacientov o alergiu spočiatku vôbec neuvažuje. Najčastejšími alergénmi sú peľ, prach, roztoče, perie, sliny a srsť zvierat (mačka, pes, kôň, morča), baktérie, plesne, potraviny, chemikálie v kozmetike a čistiacich prostriedkoch, kovy a parfumy.

• akútne i chronické zápaly, prebiehajúce často skryto
• kontakt s dráždivými látkami
• sezónne vplyvy (zhoršenie jar a jeseň)
• stres
• hormonálne zmeny (menštruácia, pôrod, klimaktérium)

Do dvoch rokov - prejavy sú lokalizované hlavne na lícach, vo vlasovej časti hlavy, na krku a trupe a nad svalovými skupinami napínačoch na končatinách.

Medzi 2 a 12 rokmi - prejavy sú lokalizované nad svalovými skupinami ohýbačov, v lakťových a podkolenných jamkách, na zápästiach, členkoch, na krku, okolo úst a očí.

Nad 12 rokov - postihnuté miesta sú obdobná ako u predchádzajúcej skupiny, ale najviac trpia ruky.

U atopického ekzému je dôležitým a pozitívnym faktom, že vo väčšine prípadov (asi v 75%) okolo 10. roku veku spontánne vymizne.

Atopický ekzém je možné diagnostikovať podľa vzhľadu kožných prejavov a ich typických miest, na ktorých sa vyskytujú. Takéto podozrenie je samozrejme ešte nutné doplniť niektorým laboratórnym vyšetrením.

Základ liečby tvorí antihistaminiká na potlačenie alergických reakcií, v ťažších prípadoch potom lokálne podávané kortikoidy. V liečbe samozrejme nezabúdame ani na symptomatické opatrenia, ktorá síce nerieši vyvolávajúcu príčinu choroby, ale pomáhajú chorému zvládať príznaky choroby a čo najlepšie sa s nimi vyrovnávať. V rámci symptomatických opatrení dbáme na dôkladné a pravidelné premasťovanie kože, vyhýbame sa naopak všetkým prípravkom a látkam, ktoré kožu vysušujú. V prípade potreby starostlivo dezinfikujeme všetky - aj drobné - poranenia a defekty vzniknuté na koži škrabaním či olupovaním.

• Chladnejšie teplota (do 20 ° C) a dostatočná vlhkosť vzduchu v miestnostiach
• Ochranné rukavice pri práci s dráždivými látkami
• Nefajčiarske prostredie
• Zvýšená konzumácia Lactobacilov v tabletkách, pre zlepšenie črevnej mikroflóry.
• Eliminácia alebo zníženie množstva alergénov.

Napríklad v prípade alergie na roztoče: použitia špeciálnych puzdier na matrace, odstránenie kobercov, záclon, závesov a čalúneného nábytku, zvlášť v spálni; pravidelné pranie obliečky, častý vlhký upratovanie a vysávanie prachu; udržovanie vlhkosti vzduchu do 50%.

• Kúpanie: niektoré autority, napríklad americká Mayoclinic, radí obmedziť kúpanie. ^[2] Iné zdroje, napríklad Americká národná asociácia pre ekzém aj Kanadská spoločnosť pre ekzém, odporúčajú pravidelné kúpanie (v prípade zvýšených ťažkostí aj niekoľkokrát denne), nasledované premazaním ako najlepší spôsob ako zvlhčiť pokožku. ^[3][4]

Kontaktný ekzém vzniká priamym stykom pokožky s určitým materiálom, látkou alebo alergénom. Keď chemická látka poškodí pokožku priamo, hovoríme o iritačnom ekzéme. Príkladom môže byť poškodenie kože kyselinou alebo lúhom. Poškodenie často spôsobujú aj umývacie a pracie prostriedky používané v domácnosti.^[5]

Kontaktom pokožky s alergénom vzniká alergický ekzém. Príčinou jeho vzniku je precitlivenosť imunitného systému, ktorá sa prejaví neprimeraným rozsahom imunitnej odpovede a vznikom zápalu.

Kontaktný ekzém je vyvolaný priamym stykom kože s alergénom. Alergén ako u všetkých ostatných alergických ochorení aktivuje imunitné bunky, ktoré potom do kože uvoľnia dráždivé látky spôsobujúce zápalovú reakciu.

Ak sa koža s alergénom stretáva opakovane, imunitné bunky reagujú stále rýchlejšie a silnejšie. K typickým príznakom kontaktného ekzému patrí začervenanie kože s tvorbou svrbiacich a mokvajúcich pupienkov. Chronická forma sa prejaví hrubou, suchou a popraskanou kožou, svrbením a olupovaním kože.

• kovy (hlavne nikel, kobalt a chróm)
• guma
• kozmetické prípravky
• organické farbivá
• formaldehyd
• parabény
• umelej hmoty (epoxidy, akryláty)
• lokálne aplikované lieky
• niektoré rastliny (ihličie, šťava brečtanu a duba, stonky a listy chryzantém, tráv a burín)
• methylisothiazolinone (Kathon cg)
• parfumy

Diagnostiku vykonáva alergiológ prostredníctvom epikutánnych testov. Na chrbát sa nalepia prúžky náplasti s testovanými alergénmi. Po dvoch dňoch sa náplasť odlepí a lekár zhodnotí kožnú reakciu pod náplasťou.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ekzém
• Wikislovník ponúka heslo Ekzém