Peru

O iných významoch výrazu Peru pozri Peru (rozlišovacia stránka).

Peruánska republika
Vlajka Znak
Národné motto: Firme y feliz por la unión (Pevný a štastný pre úniu)
Štátna hymna: Somos libres, seámoslo siempre
Miestny názov
• dlhý	República del Peru
• krátky	Peru
Hlavné mesto	Lima 12°2′ j.š. 77°1′ z.d.
Najväčšie mesto	Lima
Úradné jazyky	španielčina, kečuánčina, ajmarčina
Štátne zriadenie prezident viceprezident predseda vlády	prezidentská republika Dina Boluarte vacant Gustavo Adrianzén
Vznik	28. júla 1821 vyhlásená nezávislosť od Španielska
Susedia	Ekvádor, Kolumbia, Brazília, Bolívia, Čile
Rozloha  • celková  • voda (%)	1 285 216 km² (19.)   5 220 km² (0,41 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2023)  • sčítanie (2017)  • hustota (2023)	33 788 589 (46.) 31 237 385 23/km² (?.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 228,944 mld. $ (41.) 14 252 $ (85.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,750 (89.) – vysoký
Mena	sol (S/.) PEN ()
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC-5) (UTC)
Medzinárodný kód	PER
Medzinárodná poznávacia značka	PER
Internetová doména	.pe
Smerové telefónne číslo	+51
Gramotnosť: 93 %

Súradnice: 9°24′J 76°00′Z / 9,4°J 76°Z / -9.4; -76

Peru (špa. Perú, keču. Piruw, ajmar. Piruw), dlhý tvar Peruánska republika (špa. República del Perú), je štát na západnom pobreží Južnej Ameriky. Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a s Čile na juhu. Západné brehy obmýva Tichý oceán.

Územie Peru osídľovali jedna z najstarších svetových kultúr Norte Chico a neskôr Inkská ríša, najväčší štát predkolumbovskej Ameriky. Toto územie podrobilo v 16. storočí Španielske impérium a založilo Vicekráľovstvo Peru, pod ktoré patrila väčšina jeho juhoamerických kolónií. Po získaní nezávislosti v roku 1821 prešlo Peru obdobiami politických nepokojov, finančných kríz ako aj fázami stability a hospodárskeho rastu.

Peru je republika so zastupiteľskou demokraciou rozdelená do 25 regiónov (regiones). Jej geografia sa mení od vyprahnutých planín pri tichooceánskom pobreží po vrchy Ánd a Amazonský tropický prales. Je to rozvojová krajina so stredným indexom ľudského rozvoja a asi 40 % úrovňou chudoby. Medzi hlavné hospodárske činnosti patrí poľnohospodárstvo, rybolov, banský priemysel a výroba tovarov ako napr. textil.

V Peru je žije približne 28 miliónov obyvateľov rôznych národností, vrátane pôvodných obyvateľov Peru, Európanov, Afričanov a Ázijcov. Hoci je španielčina hlavným jazykom, veľa Peruáncov hovorí kečuánčinou alebo inými domorodými jazykmi. Táto zmes kultúrnych tradícií má za dôsledok veľkú rozmanitosť v oblastiach umenia, literatúry, hudby a kuchyne.

Slovo Peru je odvodené od mena miestneho vládcu Birú, ktorý žil začiatkom 16. storočia blízko zátoky San Miguel v Paname.^[1] Keď španielski prieskumníci navštívili jeho ovládané územia v roku 1522, nachádzali sa na najjužnejšej časti Európanom vtedy známeho Nového sveta.^[2] Preto, keď Francisco Pizarro preskúmal južnejšie územia, tak boli označené ako Birú alebo Peru.^[3] Španielska koruna udelila v roku 1529 tomuto menu legálny status s Capitulación de Toledo, ktorá označila Inkskú ríšu ako provinciu Peru.^[4] Pod španielskou vládou dostala meno vicekráľovstvo Peru, ktoré sa po peruánskej vojne o nezávislosť stalo Peruánskou republikou.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Peru

Najstaršie dôkazy ľudskej činnosti na tomto území sa datujú približne do roku 11 000 pred Kr.^[5] Najstaršia známa peruánska kultúra, Norte Chico, prekvitala v rokoch 3000 až 1800 pred Kr. pozdĺž tichého oceánu.^[6] Ako ďalšie sa rozvíjali Čavínska, Parakaská, Močická, Nasca, Vari, a Čimú archeologické kultúry. V 15. storočí sa Inkovia zoskupili do silného štátu a počas storočia sformovali najväčšiu ríšu v predkolumbovskej Amerike.^[7] Andské kultúry boli poľnohospodárske a využívali zavlažovanie a terasovanie; dôležitým bol rybolov a hospodárenie s ťavovitými. Keďže tieto kultúry nemali pojem o trhu alebo peniazoch, ich spolupráca sa spoliehala na obojstrannosť a prerozdeľovanie.^[8]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Peru

Územie Peru je rozdelené na 24 departmentov (nazývaných aj regióny). Tieto departmenty sa ďalej delia na provincie, ktoré sa skladajú z okresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1 833 okresov.^[9]

Provincia Lima nie je súčasťou iného administratívneho celku.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Peru

Svojou rozlohou 1 285 220 km² je Peru 20. najväčšou krajinou sveta (po Mongolsku). Rozlohou je porovnateľné s Čadom, a približne dvakrát také veľké ako štát USA Texas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovorí španielsky, kečuánsky, ajmarsky a inými domorodými jazykmi.

Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglí Amazonského dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazero Titicaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošina Altiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na svete Atacama.

Pobrežie Pacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. Púšť Sechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia.

Hlavnými riekami Peru sú Ucayali, Marañón, Amazon (ktorá je vytvorená sútokom Marañón a Ucayali), Putumayo, Pastaza, Napo, Jurua a Purus.

Keď prišli Španieli, politické dôvody ich prinútili rozdeliť Peru na tri hlavné oblasti:

• pobrežnú, ohraničovanú Pacifikom
• vysočinu, ležiacu na Andskej náhornej plošine
• džungľu, ležiacu v Amazonskej panve

Tieto názvy sú v Peru stále zaužívané.

Ale Javier Pulgar Vidal zemepisec, ktorý študoval biológiu a zemepis Peru dlhší čas, navrhol vytvorenie ôsmich prírodných oblastí. V roku 1941 na treťom Valnom zhromaždení Pan-American Institute of Geography and History schválili jeho návrh. Týchto osem oblastí je:

• Chala, alebo pobrežie (subtropická púšť v strednej a južnej časti pobrežia a premenlivá tropická savana na severe pobrežia)
• Yunga (pozostávajúca zo subtropických úrodných údolí)
• Kečua
• Suni (alebo "Jalca")
• Puna
• Janca
• Rupa-Rupa ("Vysokohorská džungľa")
• Omagua ("Nížinná džungľa")

Významnejšie mestá:

• Alojz Hudek (* 1887 – † 1961) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár, pedagóg, náboženský rozhlasový redaktor.^[10]
• István Holocsy (* 1898 – † 1929) – salezián, misionár.^[11]

1. ↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 83.
2. ↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 84.
3. ↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 86.
4. ↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 87.
5. ↑ Tom Dillehay et al, "The first settlers", s. 20.
6. ↑ Jonathan Haas et al, "Dating the Late Archaic occupation of the Norte Chico region in Peru", s. 1021.
7. ↑ Terence D'Altroy, The Incas, s. 2–3.
8. ↑ Enrique Mayer, The articulated peasant, s. 47–68.
9. ↑ Sistema Nacional de Estadística [online]. [Cit. 2007-03-23]. Dostupné online. Archivované 2007-03-21 z originálu.
10. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 245 – 246.
11. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 243.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peru
• Wikislovník ponúka heslo Peru