Toba (jazero)
Toba je jazero vulkanického pôvodu, nachádzajúce sa v severnej časti indonézskeho ostrova Sumatra. S dĺžkou 100 km a šírkou 30 km je to najväčšie jazero v Indonézii a zároveň aj najväčšie jazero vulkanického pôvodu na svete. Leží v nadmorskej výške 911 m a maximálna hĺbka je 505 m. V jazere sa nachádza aj ostrov Samosir a do Malajského prielivu ho odvodňuje rieka Asachan.
 Toba
| |
| kaldera | |
 Jazero Toba.
| |
| Štát | Indonézia |
|---|---|
| Región | Sumatra |
| Súradnice | 2°35′00″S 98°50′00″V / 2,58333°S 98,83333°V |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 157 m n. m. |
  Poloha na mape Indonézie
| |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Geologický vývoj
upraviťJazero je vlastne obrovská kaldera, ktorá vznikla približne pred 75 500 rokmi počas obrovskej erupcie. Táto erupcia bola poslednou z troch erupcií v oblasti Toby, staršie sa odohrali pred 840 000, resp. 700 000 rokmi. Bola to najväčšia sopečná erupcia za posledných 25 mil. rokov. Ignimbrity ňou vyvrhnuté majú na Sumatre hrúbku cez 6 m, v niektorých oblastiach Malajzie je to dokonca 9 m. Ryolitový vulkanický popol pokrýva 15 cm hrubou vrstvou aj Indický subkontinent. Celkový objem vyvrhnutých sopečných produktov sa odhaduje na 2 800 km³.
Erupcia ovplyvnila klímu na celej planéte. Na porovnanie: najničivejšia erupcia v nedávnej minulosti, výbuch Tambory z roku 1815 vyvrhol do atmosféry ani nie dvadsatinu objemu erupcie Toby a hoci sa priemerná celoročná teplota vplyvom rozptýlených prachových častíc znížila len o 0,3 °C, nasledujúci rok bol označený ako „Rok bez leta“. Pokles teploty ovzdušia po výbuchu Toby sa odhaduje až na 3,5 °C, čo mohlo naštartovať aj posledné globálne zaľadnenie. Podľa teórie, ktorú formuloval Stanley H. Ambrose, mala erupcia taký katastrofálny dopad pre ľudstvo v tých časoch, že niekoľkonásobne zredukovala populáciu na celej planéte a temer ho vyhubila. Podla odhadu prežilo približne 15 000 ľudí.[1]
Neskoršie erupcie
upraviťMladším prejavom vulkanickej aktivity je menší stratovulkán Pusukbukit, nachádzajúci sa na južnom okraji jazera a troskový kužeľ Tandukbenua na jeho severnom okraji. Riedko porastený povrch kužeľa Tandukbenua vypovedá o aktivite len niekoľko storočí dozadu. Zaujímavým, no nie celkom neprirodzeným javom je postupný výzdvih dna kaldery: jazerné sedimenty sa dajú nájsť na svahoch ostrova Samosir vo výške 450 m. Tento výzdvih má na svedomí tlak magmy, ktorá sa stále nachádza v magmatickom rezervoári pod jazerom. Dvíhanie dna sprevádzajú aj početné zemetrasenia – napr. zemetrasenie v roku 1987 malo epicentrum v hĺbke len 11 km.
Referencie
upraviť- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2008-06-24]. Dostupné online. Archivované 2008-01-11 z originálu.
Iné projekty
upraviťCommons ponúka multimediálne súbory na tému jazero Toba.
Externé odkazy
upraviť- www.volcano.si.edu – jazero Toba na Global Volcanism Program (po anglicky)