Thomas Paine

Thomas Paine
anglicko-americký politický filozof, novinár, spisovateľ a politik
Kópia portrétu T. Paina od Georga Romneyho (1792)
Narodenie	9. február 1737 Thetford, Norfolk, Spojené kráľovstvo
Úmrtie	8. jún 1809 (72 rokov) New York, New York, USA
Podpis
Odkazy
Projekt Gutenberg	Thomas Paine (plné texty diel autora)
Commons	Thomas Paine
Britský portál  Biografický portál

Thomas Paine (* 9. február 1737, Thetford, grófstvo Norfolk, Spojené kráľovstvo – † 8. jún 1809, New York, New York, USA) bol anglicko-americký politický filozof, novinár, spisovateľ a politik, činný najmä v Spojených štátoch amerických a tiež vo Francúzsku. Významne sa svojim dielom zaslúžil o vznik Spojených štátov amerických.

Thomas Paine sa narodil do prísne protestantskej kvakerskej rodiny Josepha Paina v lokalite Thetford, v grófstve Norfolk. Pôvodne sa vyučil u svojho otca za výrobcu lán (nie korzetov, ako to o ňom tvrdili jeho odporcovia), a neskôr sa živil aj jeho predajom v meste Sandwich, v grófstve Kent. V roku 1759 sa oženil s Mary Lambertovou, ale koncom toho istého roku jeho obchod zbankrotoval. V dôsledku existenčných problémov musela jeho manželka krátko po pôrode začať pracovať, čo sa jej stalo osudným (zomrela v roku 1760). Od roku 1761 Paine pracoval ako úradník v rôznych lokalitách grófstva Lincolnshire, v Cornwalle a v Londýne. V roku 1768 sa usadil v meste Lewes, v grófstve Sussex. Tu v marci 1771 uzatvoril druhé manželstvo s Elizabeth Olive. V apríli 1774 musel predať všetok svoj majetok, aby sa vyhol väzeniu pre dlžníkov a v júni sa aj oficiálne rozišiel s manželkou a presťahoval sa do Londýna. Tu sa zoznámil s Benjaminom Franklinom, ktorý sa v Londýne snažil zmierniť napätie medzi americkými kolóniami a anglickou vládou. Na jeho radu Paine odcestoval v októbri roku 1774 na územie britských kolónií v Severnej Amerike (v novembri 1774 dorazil do Philadelphie).

Vo Philadelphii sa Thomas Paine stal občanom kolónie Pennsylvánia a v januári 1775 sa stal novinárom v periodiku Pennsylvánske noviny (Pennsylvania Magazine). Sám do neho prispieval článkami, v ktorých odsudzoval otroctvo, žiadal o rovnoprávnosť pre ženy (napr. o udelenie im volebného práva), požadoval štátnu výchovu detí a presadzoval zavedenie starobného či invalidného poistenia. Ako jeden z prvých tiež požadoval vytvorenie medzinárodného súdu, ktorý by riešil konflikty medzi rôznymi krajinami a zabraňoval tak vojnám.

V januári 1776 publikoval svoju esej Zdravý rozum (Common Sense), v ktorom Američanov pobádal k vyhláseniu nezávislosti od Veľkej Británie. Text eseje sa stal okamžitou senzáciou a v priebehu troch mesiacov sa jej predalo okolo 120 000 exemplárov. Počas trvania amerického boja za nezávislosť sa vytlačilo cca pol milióna kópií tejto eseje. Pamflet Zdravý rozum rozhodujúcou mierou ovplyvnil verejnú mienku v kolóniách v prospech ich odtrhnutia od Veľkej Británie. Verejná diskusia ovplyvnila aj zástupcov jednotlivých kolónií v Kontinentálnom kongrese, ktorí napokon prijali 4. júla 1776 deklaráciu nezávislosti Spojených štátov amerických. V rokoch 1776 až 1783 publikoval sériu pamfletov s názvom Americká kríza (The American Crisis), v ktorých pozitívne stimuloval boj amerických kolonistov za nezávislosť od Veľkej Británie (George Washington z pamfletov pravidelne čítaval americkým vojakom).

V rokoch 1777 až 1779 bol Thomas Paine členom kongresovej komisie pre zahraničné vzťahy. Neskôr sa aktívne zúčastnil aj bojov za americkú nezávislosť, bol pobočníkom generála Kontinentálnej armády Nathanaela Greena. V marci až auguste 1781 bol na krátkej diplomatickej misii vo Francúzsku (na kráľovskom dvore vo Versailles ho prijal samotný kráľ Ľudovít XVI.).

Po ukončení americkej revolúcie žil v Bordentown City v štáte New Jersey. V roku 1787 bol v Londýne a v roku 1788 odišiel do Francúzska. V priebehu rokov 1789 a 1790 bol svedkom revolučných udalostí začínajúcej sa Veľkej francúzskej revolúcie, ale v roku 1791 z Francúzska odišiel a uchýlil sa do Londýna. Tu v roku 1791 napísal a publikoval prvý zväzok svojho diela Práva človeka (Rights of Man), v ktorej obhajoval výdobytky Veľkej francúzskej revolúcie a navrhoval niektoré sociálne reformy, ktoré mali byť uvedené do praxe vo Veľkej Británii ako prevencia voči výbuchu revolúcie. V podstate bola jeho kniha reakciou na protirevolučnú prácu Edmunda Burka Úvahy o francúzskej revolúcii (publikovaná v roku 1790). Anglická vláda jeho knihu odsúdila na spálenie a autor bol v neprítomnosti vypovedaný z krajiny. Vrátil sa späť do Francúzska, kde sa aktívne zapojil do politického života, aj keď nerozprával po francúzsky. Od francúzskej vlády získal Paine čestné občianstvo (rovnako ako George Washington alebo Benjamin Franklin).

V septembri 1792 bol zvolený za poslanca do Národného konventu za okres Pas-de-Calais. Ideovo stál na strane girondistov, čím sa stal podozrivým v očiach Maximiliena Robespierra a radikálnych jakobínov. Počas hlasovania o treste pre kráľa Ľudovíta XVI. hlasoval za jeho vyhnanstvo (navrhoval deportovať ho do USA). V decembri 1793 bol zatknutý a v čase jakobínskeho teroru bol takmer odsúdený na trest smrti. Napokon bol v novembri 1794 prepustený z väzenia a následne aj späť prijatý do Národného konventu. Po roku 1796 však žil skôr v úzadí.

Ešte vo väzení začal písať knihu Vek rozumu (The Age of Reason : Being an Investigation of True and Fabulous Theology), ktorá bola akýmsi súhrnom jeho pokrokových a zároveň protikresťanských myšlienok. Knihu odsúdili viacerí intelektuáli a politici, čo bolo pre Paina sklamaním. Pozitívneho ocenenia sa knihe dostalo až po autorovej smrti (stala sa populárnou najmä medzi pokrokovými intelektuálmi a revolucionármi v prvej polovici 19. storočia).

V roku 1802 sa Thomas Paine na žiadosť prezidenta Thomasa Jeffersona vrátil do USA a usadil sa na svojom statku v Bordentown City v štáte New Jersey. Paine zomrel v ranných hodinách 8. júna 1809 v dome na Grove Street č. 59 v new-yorskej štvrti Greenwich Village. Pochovaný bol na pozemku vlastnej farmy. V roku 1819 jeho pozostatky exhumoval radikálny novinár William Cobbett, ktorý ich preniesol do Británie s cieľom slávnostne ich pochovať. K tomu však nikdy nedošlo a po Cobbettovej smrti sa pozostatky Thomasa Paina bez stopy stratili.

• HITCHENS, Christopher. Thomas Paine a jeho Práva člověka. 1. vyd. Praha : Pavel Dobrovský – Beta, 2007. 208 s. ISBN 978-80-7306-307-8. (po česky)

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Thomas Paine
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Paine