Manihi

Manihi (Paeua)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	14°24′43″J 145°57′12″Z / 14,4120753°J 145,9532103°Z / -14.4120753; -145.9532103
Komunitné centrum	Paeua
Najvyšší bod
- výška	4 m n. m.
Dĺžka	28 km
Šírka	8 km
Rozloha	185 km² (18 500 ha)
- súše	13 km² (1 300 ha)
Obyvateľstvo	685 (2012)
Hustota	52,69 obyv./km²
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	loďou aj lietadlom
Objaviteľ	Willem Schouten Jacob Le Maire
- dátum	10. apríl 1616
Lagúna	polootvorená
Vstup do lagúny	splavný, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
Wikimedia Commons: Manihi
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Manihi (pôvodný názov: Paeua)^[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Ahe (14 km smerom na západ) a Tahiti je 500 km na juhozápad.

Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci. Na severnej strane sa tiahne súvislý, takmer 16 km dlhý pás súše s bohatou vegetáciou. Tú tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny vedie jediný, ale hlboký splavný vstup „Passe de Tairapa“, široký približne 80 m a označený námornými navigačnými bójami.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,76 km a jej vek sa odhaduje na 57,7 až 60,9 mil. rokov.^[2]

Prvá písomná zmienka o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho 10. apríla 1616.^[3] Atol pomenovali Waterland Island. Po nich to bol 25. mája 1722 Holanďan Jakob Roggeveen, nasledovaný 13. júna 1765 Johnom Byronom, ktorý atolu dal názov Île du Prince de Galles.

V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím, pri sčítaní v roku 1850 na ňom žilo 100 obyvateľov.

Na atole žije takmer 700 obyvateľov a týmto sa zaraďuje k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Atol prosperuje najmä z pestovania čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika, potápanie a príjmy z produkcie kopry a rybolovu.

Spolu s vedľajším atolom Ahe má atol v lagúne roztrúsené množstvo väčších koralových hláv tesne pod hladinou. Na nich sú postavené trstinové domčeky chovateľov perlorodiek, čo robí scenériu veľmi fotogenickou a prispieva k zvýšenému turizmu.

Atol má vlastné letisko s 930 m dlhou pristávacou dráhou, na ktorom prevádzkuje Air Tahiti pravidelné lety na hlavný ostrov Tahiti a nepravidelné lety na atoly Fakarava, Rangiroa a Tikehau.

Demografický vývoj obývania atolu:

Na atole sa vyskytujú endemické druhy vtákov, vzácny spevavý vták z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, angl. Tahiti Reed Warbler) a Ptilope des Tuamotu (lat. Ptilinopus coralensis,angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub)^[5].

Geograficky patrí atol Manihi k subskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Ahe, Takapoto, Takaroa a Tikei.

• Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

• Archív zoznamu atolov na OceanDots
• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
• Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manihi na francúzskej Wikipédii.