Niue

Niue
Vlajka Znak
Štátna hymna: Ko e Iki he Lagi  (niuejčina) The Lord in Heaven
Miestny názov
• dlhý
• krátky	Niuē
Hlavné mesto	Alofi 19°03′ j.š. 169°52′ v.d.
Najväčšie mesto	Alofi
Úradné jazyky	niuejčina, angličtina
Demonym	Niuejčan, Niuejčanka
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády generálny guvernér	parlamentná konštitučná monarchia kráľ Karol III.
Vznik	19. október 1974
Rozloha  • celková  • voda (%)	261 km²     km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2021)  • sčítanie (2022)  • hustota (2021)	1937 1784 6,71/km² (221.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 3,510 mil. $ (228.) 5 800 $ (164.)
Index ľudského rozvoja (-)	- (-.) – -
Mena	Niuejský dolár, Novozélandský dolár (NZD)
Časové pásmo  • Letný čas	NUT (UTC-11) (UTC)
Medzinárodný kód	NU
Medzinárodná poznávacia značka	NIUE
Internetová doména	.nu
Smerové telefónne číslo	+683

Súradnice: 19°03′00″J 169°55′00″Z / 19,05°J 169,91666666667°Z / -19.05; -169.91666666667

Niue (historicky angl. aj Savage Island), staršie Samosprávne zámorské teritórium ostrova Niue, je osamotený koralový atol v Tichom oceáne, samosprávne voľne pridružené územie Nového Zélandu, súčasť Novozélandského kráľovstva.

Objavil ho roku 1774 James Cook. Vnútorná lagúna ostrova sa vyzdvihnutím zmenila na zalesnenú rovinu. Až do začiatku 18. storočia sa zdá, že Niue nemala žiadnu národnú vládu ani národného vodcu; náčelníci a hlavy rodín vykonávali autoritu nad segmentmi obyvateľstva.

Leží medzi súostrovím Tonga a Cookovými ostrovmi. Ostrov je bujne zarastený rastlinstvom. Niue nemá žiadnu rieku ani jazerá. Taktiež nemá žiadne prirodzené prístavy, zátoky ani piesčité pláže. Ostrov dookola lemujú ostré útesy.^[1]

Podnebie je tropické. Celoročné priemerné teploty sa pohybujú okolo 26 – 28°C, najnižšia nameraná teplota bola 11°C, no najnižšie teploty bežne neklesajú pod 20°C (júl – august).^[2]

Ekonomika ostrova je nestabilná a je takmer úplne závislá od Nového Zélandu. V roku 2004 zasiahol ostrov cyklón Heta a zasadil silnú ranu do ekonomiky aj populácie štátu, ktorá je trvale klesajúca. Väčšina obyvateľov sa odsťahovala na Nový Zéland. Odvtedy sa krajina len pomaly spamätáva a regeneruje, zväčša len za prispenia rôznych zahraničných grantov a pomoci. Príjmy sú najmä z turistiky, pestovania vanilky a rybolovu.^[3] Ako zdroj elektrickej energie sú majoritne použité solárne panely.^[4]

Cestovný ruch je jedným z troch prioritných hospodárskych sektorov (ďalšie dva sú rybolov a poľnohospodárstvo) pre hospodársky rozvoj. V roku 2006 dosiahli odhadované výdavky návštevníkov 1,6 milióna NZD (čo zodpovedá približne 2 miliónom USD v roku 2021), čím sa cestovný ruch stal pre Niue hlavným odvetvím.

Jediným letiskom je medzinárodné letisko Niue. Air New Zealand je jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá lieta dvakrát týždenne z Aucklandu.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia obsluhovala medzinárodné letisko Niue miestna letecká spoločnosť Niue Airlines, ktorá ale v roku 1992 ukončila činnosť a bola zrušená.

Kultúra a zvyky obyvateľov sú typicky polynézske.

Niue je rodiskom novozélandského umelca a spisovateľa Johna Pulea. Autor knihy The Shark That Ate the Sun (Žralok, ktorý zjedol slnko) tiež maľuje na plátno vzory inšpirované látkou tapa. V roku 2005 spolu s austrálskym spisovateľom a antropológom Nicholasom Thomasom napísal Hiapo: Past and Present in Niuean Barkcloth, štúdiu o tradičnej umeleckej forme Niuean. Matafetu Smith založila prvú ženskú tkáčsku skupinu Niuean v Aucklande.

Tým, že Niue nemá rieky, sú vody okolo ostrova krištáľovo priehľadné až do hĺbky desiatok metrov a koraly zdravé. Využíva sa to najmä pri potápaní a vedeckých pozorovaniach.

Vláda Niue poskytuje pre všetkých svojich obyvateľov voľne dostupné pripojenie na internet prostredníctvom Wi-Fi. Sieť sa však prebudováva na ADSL pripojenie.^[5]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niue na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.