Hiti

	Hiti; (Hiti-rau-mea)
	atol
	Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	16°40′01″J 144°07′00″Z / 16,667°J 144,116667°Z
Najvyšší bod
- výška	2 m n. m.
Dĺžka	6,7 km
Šírka	4,8 km
Rozloha	25,5 km² (2 550 ha)
- súše	3,23 km² (323 ha)
Obyvateľstvo	neobývaný
Pre verejnosť	Obmedzený
Prístup	iba loďou
Objaviteľ	Faddej F. Bellinsgauzen
- dátum	15. júl 1820
Lagúna	polouzatvorená
Vstup do lagúny	nesplavný
	Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
	Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
	Geografický portál

Súradnice: 16°40′01″J 144°07′00″Z / 16,667°J 144,116667°Z

Hiti (pôvodný názov Hiti-rau-mea)^[1] je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližšími susedmi sú atoly Tuanake (7,5 km na severozápad) a komunitný atol Makemo (22 km na severovýchod). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 545 km smerom na západo-juhozápad.

Geografia atolu

Atol má vajcovitý tvar, na dĺžku nepresahuje 6,7 km a na šírku má 4,8 km. Lagúna má celkovú rozlohu 15,3 km², je plytká a dovnútra nevedie žiaden, pre lode splavný prieplav. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Taenga, Makemo, Tahanea, Tuanake, Arutua, Katiu a i.), je jeho južná časť prstenca umiestnená iba tesne na úrovni hladiny oceánu, ale severná je tvorená vyšším a často takmer súvislým pásom súše s väčším zastúpením vegetácie.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, na ktorej ležia aj atoly Tuanake, Katiu, Makemo a Tepoto.

Dejiny

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol 15. júla 1820 Faddej Faddejevič Bellinsgauzen,^[2]^[3] ktorý mu dal názov „Île Raevski“.^[1] Po ňom to bol 20. decembra 1840 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842^[2]^[4] a atol pomenoval ako „Clute Island“.^[2]

Atol je trvale neobývaný, ale navštevovaný obyvateľmi susedných atolov s cieľom ťažiť kopru. Kvôli výskytu kriticky ohrozeného vtáctva je vstup na atol odmedzený.

Fauna a flóra

Ostrov je domovom vzácneho slávika z čeľade trsteniarikovitých (angl. Tuamotu Reed Warbler, lat. Prosobonia parvirostris).^[5]

Administratívne a geografické členenie

Geograficky patrí atol Hiti k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne je atol súčasťou komunity Makemo, do ktorej patria ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Nihiru, Katiu, Tuanake, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.

Referencie

↑ ^a ^b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8 [online]. [Cit. 2014-06-06]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
↑ ^a ^b ^c Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
↑ United States Exploring Expedition
↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.208.

Externé odkazy

Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
Hiti na tahitiheritage.pf Archivované 2014-06-06 na Wayback Machine

Zdroje

Tahiti Heritage
[1]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hiti na francúzskej Wikipédii.

[atollname-1] J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8 [online]. [Cit. 2014-06-06]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.

[Bonvallot-2] Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.

[3] Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.

[4] United States Exploring Expedition

[5] Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.208.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

z d u Tuamotu
Atoly Tuamotu	Ostrovy Sklamania Puka-Puka Napuka Tepoto Nord Skupina ostrovov Vojvodu z Gloucesteru Hereheretue Anuanuraro Anuanurunga Nukutepipi Skupina Ďalekovýchodných Tuamotu Fangatau Fakahina Tatakoto Akiaki Vahitahi Nukutavake Vairaatea Pinaki Reao Pukarua Vanavana Tureia Tematangi Mururoa Fangataufa Skupina Hao Rekareka (Tehuata) Tauere Amanu Hao Paraoa Nengonengo Manuhangi Ahunui Skupina Hikueru Tekokota Hikueru Reitoru Marokau Ravahere Ostrovy kráľa Georga Ahe Manihi Takaroa Takapoto Tikei Ostrovy Palliser Fakarava Niau Toau Arutua Apataki Kaukura Mataiva Tikehau Rangiroa Makatea Ostrovy Raeffsky Anaa Faaite Tahanea Motutunga Takume Raroia Taenga Nihiru Makemo Katiu Tuanake Hiti Tepoto Sud Marutea Nord Haraiki Aratika Kauehi Taiaro Raraka
Oblasti Francúzskej Polynézie	Gambiéry Markézy Ostrovy Spoločnosti Tuamotu Tubuai Rapa a Marotiri

z d u Štáty a závislé územia v Austrálii a Oceánii
Australázia	Austrália Kokosové ostrovy Norfolk Nový Zéland¹ Vianočný ostrov
Melanézia	Fidži Indonézia (Moluky) Nová Kaledónia Papua-Nová Guinea² Šalamúnove ostrovy Vanuatu Východný Timor³
Mikronézia	Guam Kiribati Marshallove ostrovy Mikronézske federatívne štáty Nauru Palau Severné Mariány
Polynézia	Americká Samoa Cookove ostrovy Francúzska Polynézia Niue Pitcairnove ostrovy Samoa Tokelau Tonga Tuvalu Wallis a Futuna
¹ Nový Zéland býva často započítavaný do Polynézie. ² Papua-Nová Guinea býva často započítavaná ako časť Australázie. ³ Východný Timor býva často započítavaný ako časť Ázie.