Hont (slovenský región)

Hont je v súčasnosti jedným zo slovenských kultúrnych regiónov. Patrí k najstarším slovenským regiónom a jeho územie je totožné s územím slovenskej časti bývalej Hontianskej župy, ktorej posledným sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa južná časť regiónu nazýva aj Poiplie.

Územie susedí so slovenskými kultúrnymi regiónmi Tekov (na západe), Podpoľanie (na severe), Novohrad (na východe) a na juhu s Maďarskom (regióny Ostrihom a Pest-Pilis-Solt-Kiskun).

Územie, ktoré dnes nazývame Hont, bolo najpozdejšie v druhej polovici 10. storočia jedným zo štyroch územnosprávnych jednotiek Nitrianskeho kniežatstva. V roku 995 bol do vedenia tejto územnosprávnej jednotky dosadený knieža Hunt. Rozloha Hontianskeho kniežatstva koncom 10. storočia bola o niečo väčšia ako dnešný Banskobystrický kraj. Následným politickým vývojom v Uhorsku sa územie ako aj povaha Hontu, ako územnosprávnej jednotky menil. Už v 11. storočí sa napr. z hontianskeho kniežatstva vyčlenil nový Novohradský komitát.

V 11. storočí bolo kniežatstvo pretvorené na kráľovský komitát, ktorý sa v priebehu 13. storočia pretvoril na šľachtickú stolicu. V 13. storočí sa taktiež ustálilo územie Hontianskej stolice, ktoré bolo takmer nemenné až do roku 1918. V 14. storočí bolo ku Hontianskej stolici administratívne pripojené územie tzv. Malohontu, ktoré sa však nachádzalo medzi Novohradom a Gemerom, teda nemalo územnú spojitosť s Hontom. Malohont sa od Hontu odčlenil na prelome 18. a 19. storočia (Malohont sa pričlenil ku Gemeru, čím vznikla Gemerskomalohontská stolica).

Po 1. svetovej vojne sa na Parížskej mierovej konferencii rozhodlo o hraniciach novovzniknutého Československa, čo pre Hontiansku župu znamenalo rozdelenie medzi 2 štáty. Československo získalo 4/5 územia Hontu a Maďarskému kráľovstvu pripadla zvyšná 1/5.

Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922, 1. januára 1923 sa stala súčasťou Zvolenskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy na území Slovenska zrušené. Viedenskou arbitrážou pripadla južná časť československého Hontu Maďarsku. Po 2. svetovej vojne boli obnovené tzv. predmníchovské hranice medzi ČSR a Maďarskom. V súčasnosti je väčšia časť slovenského Hontu súčasťou Banskobystrického kraja (celé alebo časti okresov Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica, Zvolen, po jednej obci v okresoch Žarnovica a Žiar nad Hronom) a časť prináleží aj Nitrianskemu kraju (časti okresov Levice a Nové Zámky).

V regióne pôsobia štyri Oblastné organizácie cestového ruchu: OOCR Banská Štiavnica, OOCR Dudince, OOCR Tekov a OOCR Novohrad

• Banská Štiavnica (zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO)
• Hrad Sitno
• Čabradský hrad (obec Čabradský Vrbovok)
• Opevnený kláštor Bzovík (obec Bzovík)
• Kaštieľ vo Svätom Antone
• Strážna veža – Vartovka pri Krupine
• Rímske kúpele v Dudinciach
• Minerálne pramene v Dudinciach
• Pustý kostol a vojenský bunker z medzivojnového obdobia (vo Veľkej Čalomiji)
• Kláštor premonštrátov (v Šahách)
• Kamenné obydlia v Brhlovciach a Lišove
• Vodný mlyn v Bohuniciach
• Svätotrojičný stĺp v Krupine
• Kamenné obydlia, vínne pivnice "chyžky" galéria masiek, keltské obydlie v Lišove
• Ľudové domy - tradičná ľudová architektúra - napr. v obciach Hrušov, Sucháň, Príbelce, Horné Plachtince a.i.

• Spečený val (pozostatky opevnenia - nad obcami Bátovce, Pečenice)
• Priehrada Lipovina (Bátovce)
• Mäsiarsky bok (prírodná rezervácia)
• Štangarígeľ (Krupinské bralce, vrchol plochého návršia)
• Arborétum Kysihýbel – Banská Štiavnica (282 druhov drevín zo Severnej Ameriky)
• Arborétum Feľata – Rykynčice (Dolné Rykynčice)
• Travertínové kopy v Dudinciach
• Tesárske "dúpence" a Tesárska roklina (Hontianske Tesáre)
• Priehrada v Sebechleboch
• Priehrada v Krupine – Bebrava
• Štiavnické vrchy
  • Sitno (najvyšší vrchol, zaujímavý výhľad, najmä z vysielača, ktorý je však verejnosti neprístupný)
• Štiavnické tajchy (umelé jazerá)
• Santovka (minerálna voda)
• Slatina (minerálna voda)

• Banská Štiavnica
• Dudince
• Krupina
• Šahy

Zoznam obcí Hontianskej župy

• kniha v maďarčine o dejinách hontskej župy z roku 1882 : GYÜRKY, Antal. Ötvennégy év Hontvármegye torténetéböl 1820-1874. Váczon: G. Segédy, 1882. 296 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB.

www.regionhont.sk www.hontdejiny.sk

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Súradnice: 48°06′56″S 18°55′36″V / 48,115569°S 18,926697°V / 48.115569; 18.926697