Horná Nitra
Horná Nitra (Hornonitriansky región cestovného ruchu) je slovenský región a región cestovného ruchu.
Ako región cestovného ruchu sem oficiálne patrí:
V užšom zmysle zahŕňa len prvé dva okresy.
Územie susedí na severe s Horným Považím, na severovýchode s Turcom, na juhovýchode s Tekovom, na juhozápade s Dolnou Nitrou a na severozápade so Stredným Považím.
Horná Nitra v užšom zmysle
[upraviť | upraviť zdroj]Osou regiónu je rieka Nitra, ktorá tu aj pramení a priberá Handlovku a Nitricu. Územie hornej Nitry je súčasťou mohutného horstva Západných Karpát. Hornonitrianska kotlina, rozprestierajúca sa v povodí horného toku rieky Nitry, tvorí jadro regiónu a je obkolesená vencom pohorí - na západe a severozápade Strážovskými vrchmi s geomorfologickými podcelkami Malá Magura, Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy, ďalej výbežkom Malej Fatry na severe s vrchom Kľak (1 351,6 m n. m.) a tiež pohoriami Žiar na severovýchode, Kremnické vrchy na východe, Vtáčnik na juhu a Tribeč na juhozápade. Tieto oblasti oplývajú prírodnými zvláštnosťami a bohatstvom chránenej fauny a flóry a na teritóriu hornej Nitry boli vyhlásené za chránené územia (najmä CHKO Ponitrie a CHKO Strážovské vrchy).
Najznámejšou národnou prírodnou pamiatkou je Prepoštská jaskyňa. Toto územie má množstvo chránených stromov, najznámejšia je bojnická Lipa kráľa Mateja.
Lesy na hornej Nitre sú bohaté na lovnú zver a pánom lesnej fauny je medveď hnedý.
V kotlinách Strážovských vrchov sa našla suchomilná a teplomilná flóra a fauna a na skalnatých výstupkoch Reváňa (1 204,6 m n. m.) a Kľaku sa vyvinula karpatská horská flóra. Vápencové steny Temešskej skaly poskytujú útočište motýľovi jasoňovi červenookému. Medzi zaujímavosti patria mokrade v Tmavej doline a v doline Peklo pri Kľačne - sú to lokality z ľadovej doby.
Z najstarších architektonických pamiatok je zastúpená sakrálna architektúra - románsky kostol v Diviakoch nad Nitricou s dvojvežovým priečelím, Kostol sv. Anny v Bystričanoch-Chalmovej a Kostol Panny Márie v Prievidzi, kde sa nachádza socha Madony z obdobia gotiky.
Významnými pamiatkami z obdobia gotiky sú časti kráľovských hradov Sivý kameň a Bojnice. Zvyšky gotickej pevnosti nájdeme aj na múroch kaštieľa v Diviackej Novej Vsi. Národnou kultúrnou pamiatkou je Kostol sv. Mikuláša v Porube, ktorý má zachovaný interiér s gotickými nástennými maľbami a renesančný maľovaný drevený strop.
Z obdobia renesancie sa zachovali časti mestských hradieb Bojníc, viaceré kúrie a kaštiele Zemianske Kostoľany, Nováky, Laskár, Pravenec, Chalmová).
Obdobie baroka na hornej Nitre je spojené s pôsobením rodu Pálffyovcov, ktorí okrem prestavby Bojnického zámku sa zaslúžili o výstavbu komplexu barokového kostola piaristov v Prievidzi.
Región hornej Nitry sa vyznačuje aj vysokou úrovňou mestskej a dedinskej historickej zástavby, o čom svedčia pamiatkové zóny v Nitrianskom Pravne a Bojniciach, Morovne a Vyšehradnom, kde bola udelená cena Europa Nostra domu za zachovanie hodnôt ľudovej architektúry.
Bohatá tradícia a kultúra tohto regiónu je v jeho folklóre, tradičnej ľudovej výrobe a ľudovom odeve i rustikálnej plastike. Región hornej Nitry patrí medzi regióny s najvyššou kultúrnou aktivitou na Slovensku. Je usporiadateľom Majstrovstiev Európy dychových hudieb a ďalších programov v jednotlivých mestách a obciach. Najvyhľadávanejšou atrakciou sa stal Festival duchov a strašidiel na zámku Bojnice.
Vývery minerálnych a termálnych vôd v Bojniciach a Chalmovej prispeli k vzniku kúpeľov s termálnymi kúpaliskami. Významnými strediskami cestovného ruchu sú aj Nitrianske Rudno s vodnou nádržou, súmestie Prievidza-Bojnice (v Bojniciach ZOO a plážové kúpalisko), pôvodne banícke mesto Handlová s rekreačným strediskom Remata a ďalšie.