Anglosasi

Anglosasi (staršie: Anglosasovia, v stredovekých textoch sa často označovali názvom Angličania, niekedy však názvom Sasi) je spoločné označenie pre germánske kmene, ktoré od 5./6. storočia obývali ostrov Veľká Británia. Názov Anglosasi sa používa len pre obdobie do 11./12., prípadne 13. storočia; pre neskoršie obdobia sa už používa len názov Angličania (a Škóti).

Anglosasi hovorili starou angličtinou (resp. praangličtinou a starou angličtinou v užšom zmysle); stará angličtina sa niekedy (najmä staršie) nazýva anglosaština.

Podľa Bedu Ctihodného boli Anglosasi potomkami troch mocných germánskych kmeňov – Anglov, Sasov, pôvodom zo súčasného severného Nemecka, a Jutov z dnešného Dánska, ktoré osídľovali Britániu od polovice 5. storočia.

Anglovia pochádzali z dnešného Šlezvicka-Holštajnska a usadili sa na východe Británie. Jutovia z dnešného Dánska vtrhli do Británie pod velením legendárnych vodcov Horsa a Hengesta. Pôvodne obsadili južné časti Británie. Sasi prenikli na Britské ostrovy z oblastí dolnej Labe. Všetky kmene tu vytvorili kráľovstvá, z ktorých Northumbria v priebehu 7. storočia ovládla všetkých Anglosasov. V tomto storočí je už doložený samostatný vývoj v Anglicku, nezávislý od európskeho kontinentu.^[1]

V priebehu 8. storočia prešlo vedúce postavenie na kráľovstvo Mercia a neskôr v 9. storočí na Wessex. Istý čas tu vládol aj dánsky kráľ Knut. Vláda Anglosasov sa skončila v roku 1066 príchodom Normanov do Británie.^[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anglosasi

• Sekcia o Anglosasoch na Via Historia Archivované 2009-06-05 na Wayback Machine

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anglosasové na českej Wikipédii.