Labe
| Labe | |
| nem. Elbe | |
| rieka | |
 Rieka Labe pri Děčíne
| |
| Štáty |  Česko,  Nemecko
|
|---|---|
| Prítoky | |
| - ľavostranné | Vltava, Ohře, Mulda, Sála, Ohre, Ilmenau, Luhe, Oste |
| - pravostranné | Jizera, Čierny Halstrov, Havola, Elde, Bille, Alster |
| Mestá | Pardubice, Ústí nad Labem, Drážďany, Míšen, Lutherstadt Wittenberg, Dessau, Magdeburg, Hamburg, Cuxhaven |
| Zdrojnica | Bílé Labe |
| - poloha | Krkonoše, Česko |
| - výška | 1 386 m |
| - súradnice | 50°46′31″S 15°32′16″V / 50,77528°S 15,53778°V |
| Ústie | Severné more |
| - výška | 0 m |
| - súradnice | 53°55′20″S 8°43′20″V / 53,92222°S 8,72222°V |
| Dĺžka | 1 154 km |
| Povodie | 144 055 km² (14 405 500 ha) |
| Prietok | pri obci Hřensko |
| - priemerný | 308 (v ústí 711) m³/s |
| - maximálny | 1 232 m³/s |
| - minimálny | 493 m³/s |
 Rieka na mape
| |
| Wikimedia Commons: Elbe | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Labe (nem. Elbe) je rieka dlhá 1 154 km s povodím 144 055 km². Preteká Českom (358,3 km) a Nemeckom a tvorí dôležitú európsku vodnú cestu. Labe pramení na Labské louce v Krkonošiach a v Hamburgu ústi estuárom do Severného mora.
Priebeh toku
[upraviť | upraviť zdroj]Prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]Česko: Bílé Labe, Malé Labe, Úpa, Metuje, Orlice, Chrudimka, Cidlina, Jizera, Vltava, Ohře, Bílina, Ploučnice
Nemecko: Schwarze Elster, Mulda, Sála, Havola, Ilmenau, Stör, Oste
Mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný režim
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyššie vodné stavy sú na Labe na jar pri topení snehu a postupne klesajú. V letnom období sa môžu vyskytnúť náhle vzostupy hladiny z dažďov, ktoré môžu dosiahnuť až úroveň povodne. Dlhodobé kolísanie hladiny dosahuje 7 až 8 m. Priemerný ročný prietok vody na česko-nemeckej hranici dosahuje 300 m³/s, v ústí je to okolo 800 m³/s. Morský príliv sa prejavuje až do vzdialenosti 160 km.
Vodná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]
Vodná doprava na Labe a Vltave je doložená už od doby bronzovej, no rozvoj modernej dopravy nastal v 18. storočí. Rakúska vláda zriadila v roku 1764 plavebnú komisiu, v roku 1766 plavebný fond a v roku 1770 Plavebné vodné riaditeľstvo, z ktorého sa neskôr vyvinulo Riaditeľstvo vodných ciest. Roku 1777 vydala Mária Terézia tzv. Navigačný patent, ktorý povýšil plavbu nad iné spôsoby využívania rieky a vyhlásil splavné toky za majetok štátu.
V roku 1857 vznikol prístav v Děčíne a v rokoch 1897 – 1913 vznikla sústava zdvíhadiel a hrádzí na Vltave i Labe. Po založení „Komisie pre kanalizovanie Vltavy a Labe v Čechách“ bol 11. júna 1901 prijatý ríšsky Vodocestný zákon, ktorý umožnil skanalizovať a tým aj splavniť Labe z Mělníka do Brandýsa nad Labem.
V súčasnosti je rieka splavná až po Přelouč v celkovej dĺžke 950 km, s výhľadom predĺženia po Pardubice. Do Hamburgu je splavná pre námorné lode.
Príroda
[upraviť | upraviť zdroj]Zásluhou výrazného zlepšenia čistoty vody po roku 1990 sa do Labe po dlhej dobe vrátili losos, vydra riečna a bobor európsky, z vtáctva potápka malá, volavka popolavá, volavka biela, kormorán veľký, rybárik riečny, kulík riečny a iné.
Labe preteká štyrmi českými chránenými územiami:
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Labe
