AK-47
| AK-47 | ||
|---|---|---|
 AK-47 druhej výrobnej varianty (Typ 2) | ||
| Typ: | útočná puška | |
| Miesto pôvodu: | ZSSR | |
| História služby | ||
| V službe: | 1949 - doteraz | |
| Používaná: | ZSSR, väčšina krajín Varšavskej zmluvy a SNŠ | |
| História výroby | ||
| Konštruktér: | Michail Timofejevič Kalašnikov | |
| Navrhnuté: | 1947 | |
| Vyrobené: | 1949–1959[1] | |
| Varianty: | AKM | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 3,8 kg (nenabitá) 4,3 kg (nabitá) | |
| Dĺžka: | 870 mm | |
| Dĺžka hlavne: | 415 mm | |
| Typ náboja: | 7,62 × 39 mm | |
| Kaliber: | 7,62 | |
| Úsťová rýchlosť strely: | 710 m/s | |
| Kadencia: | 600 rán/min | |
| Účinný dostrel: | 850 m | |
| Maximálny dostrel: | 2 800 m | |
| Zásobovanie muníciou: | 30 rán so štandardným zásobníkom | |
AK-47 (skratka výrazu Avtomat Kalašnikova vzor 1947) je dodnes často používaná útočná puška, ktorá bola pôvodne navrhnutá v Sovietskom zväze.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]História AK-47 je úzko spätá s jej konštruktérom M. T. Kalašnikovom[2], ktorý začal projektovať automatické zbrane už počas druhej svetovej vojny. Pri bojoch proti nemeckým vojskám na jeseň 1941 Kalašnikov videl, že Červená armáda na rozdiel od nepriateľa postráda účinné krátke rýchlopalné pechotné zbrane. Tým vznikol jeho prvý samopal PPK-42 a následne aj ďalšie zbrane ako RPK-43[3] a SKK-44/45[4]. Prvý prototyp AK-47 bol zostrojený dva roky po vojne, teda v roku 1947. Masovo sa začal vyrábať a používať v roku 1949. Pri práci na zbrani sa určite inšpiroval viacerými konštrukciami a technológiami. Najprv predovšetkým nedokončenou konštrukciou AS-44[5] zosnulého sovietskeho konštruktéra Alexeja Sudajeva, ďalej potom konštrukciou AB-46[6] konkurenčného dizajnéra Alexeja Bulkina, no a v neposlednom rade veľkú úlohu hral pre vnútorné mechanizmy hlavne americký M1 Garand, ktorý bol spomenutý napríklad aj v Kalašnikovovej vlastnej knihe[7]. Nemôžeme však zabudnúť aj na mnohokrát spornú inšpiráciu v podobe veľmi podobnej nemeckej konštrukcie Sturmgewehr 44. Pre úplnosť je nutné dodať, že nemecké útočné pušky MP 43 a MP 44 boli inšpirované sovietskymi zbraňami Tokarev SVT 38, SVT-40 a AVT 40 ako aj Simonov AVS-36.[8]
Vo výzbroji ho má okrem Ruska asi 50 iných krajín, najmä krajiny východného bloku a tretieho sveta. Je to tým, že Sovietsky zväz vyvážal AK-47 do krajín, ktoré boli protizápadne orientované. Používajú ho vzhľadom na jeho silu a nízku cenu aj teroristické organizácie.
Napriek tomu, že AK-47 nezodpovedá najnovším trendom vo vývoji zbraní, je v mnohých smeroch omnoho lepší ako niektoré moderné pušky.[chýba zdroj] Je odolný, nenáročný na údržbu, ľahko sa s ním zaobchádza a dokáže strieľať v extrémnych podmienkach ako napr. vo vode, v piesku, v prachu alebo v silnom mraze, keď sa iné zbrane zasekávajú.[chýba zdroj]
Je to jedna z najpoužívanejších zbraní. Od roku 1949 dodnes vyrobili približne 80 miliónov kusov AK-47 a jeho variácií.[9] Okrem Ruska sa vyrába približne v 20 krajinách, ale len tri mu platia licenčné poplatky.
Výroba
[upraviť | upraviť zdroj]
Počas počiatočnej fázy výroby sa objavilo veľa ťažkostí. Prvé modely mali puzdro záveru vyrobené z lisovaného plechu, obrábanú hlavu puzdra záveru a lisovaný rám. Problémy nastali pri zváraní častí vyhadzovača, čo spôsobilo vysokú nepodarkovosť. Miesto zastavenia výroby bolo lisované puzdro záveru nahradené asi o 2,2 libry ťažším obrábaným puzdrom záveru. Išlo o nákladnejší proces, ale použitie obrobených častí zrýchlilo výrobu a tiež boli využité nástroje a pracovná sila zvyknutá obrábať časti starých pušiek Mosin-Nagant. Čiastočne kvôli týmto problémom nebol ZSSR schopný distribuovať veľké množstvo novej pušky armáde až do roku 1956. Počas tejto doby tiež pokračovala výroba samonabíjacích pušiek SKS.
Potom, čo boli prekonané výrobné problémy neobrábaných puzdier záveru, bola prepracovaná verzia označená AKM (M ako "modernizovaný") a predstavená v roku 1959. Tento nový model mal puzdro záveru lisované z plechu a šikmú úsťovú brzdu na konci hlavne, ktorá kompenzuje zdvih a spätný ráz. Okrem toho bol vylepšený úderný mechanizmus, ktorý bráni dopade kladivka na úderník pred úplným uzavretím záveru pri rýchlej paľbe. Toto je niekedy označované ako "redukcia kadencie". Tiež má za následok zníženie počtu výstrelov za minútu počas automatickej paľby. AKM je tiež zhruba o tretinu ľahší ako predchádzajúci model. V 60. rokoch bol tiež predstavený ľahký guľomet RPK, zbraň typu AK-47 so silnejším puzdrom záveru, dlhšou hlavňou a dvojnožkou, ktorý nahradil ľahký guľomet RPD.
Variácie
[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem AK-47 existuje aj mnoho jeho variácií a modernizovaných verzií. Sú to:
Všetky tieto modely sú ruskej alebo sovietskej výroby.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ POPENKER, Maksim. Kalashnikov AK (AK-47) AKS, AKM and AKMS assault rifles (USSR) [online]. 5 February 2009, [cit. 2011-03-14]. Dostupné online.
- ↑ McNab, Ch., 2001, The AK-47. Amber Books Ltd., Staplehurst, 96 s.
- ↑ Неприрученный. Ручной пулемёт Калашникова под винтовочный патрон | Оружейный журнал «КАЛАШНИКОВ» [online]. 2019-03-14, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ 7,62-мм самозарядные карабины конструкции М.Т. Калашникова [online]. Оружие и боеприпасы, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Конструктор Калашников: АК-46 и другие [online]. warspot.ru, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ ROTTMAN, Gordon L.. Útočná puška AK–47 a její modifikace. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2012. Google-Books-ID: 9NFeVoQIZTAC. Dostupné online. ISBN 978-80-247-4363-9. (po česky)
- ↑ KALASHNIKOV, Mikhail; JOLY, Elena. The Gun that Changed the World. [s.l.] : Polity, 2006-10-27. Google-Books-ID: zEsq8mWhdXcC. Dostupné online. ISBN 978-0-7456-3692-4. (po anglicky)
- ↑ Bishop, Ch., 1998: The Encyclopedia of Weapons of World War II. Barnes & Noble, Inc., London, s. 218-219
- ↑ Chris McNab. The AK47. [s.l.] : Spellmount, 2001. 96 s. ISBN 978-1-86227-116-6. S. 49.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému AK-47
