Viedeň

Už v 1. storočí tu bol tábor rímskej légie a civilná osada nazývaná Vindobona. Počas markomanských vojen (166 – 180) sa tu zdržiaval rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu aj zomrel. Na konci 4. storočia vojenská posádka opustila tábor, s vojakmi odišla aj väčšina civilného obyvateľstva, zvyšok civilistov sa usadil v dvoch samostatných dedinách, ktoré vznikli na mieste vojenského tábora. Vláda Rimanov skončila približne v 5. storočí príchodom germánskych kmeňov.

V písomných záznamoch sa mesto spomína v roku 881 ako Wenia.^[5] V roku 1137 prvýkrát ako Wien. Od roku 1156 bola sídlom rodu Babenbergovcov a v roku 1221 dostala ako druhé mesto v rakúskom vojvodstve (po Ennse (1212)) mestské práva^[6]Po vymretí dynastie Babenbergovcov si robil nároky na ich územie Přemysl Otakar II., ktorého však porazil Rudolf I. Habsburský v bitke na Moravskom poli. Za vlády rodu Habsburgovcov sa Viedeň stala sídlom cisára Svätej ríše rímskej. Od roku 1365 tu sídli univerzita a je aj sídlom biskupa. Za panovania cisára Karola VI. (1711 – 1740), jeho dcéry Márie Terézie (1740 – 1780) a jej syna Jozefa II. (1780 – 1790) sa stala Viedeň jedným z centier strednej Európy a prekvitajúcim strediskom kultúry a umenia. V 18. a 19. storočí žili vo Viedni umelci ako Haydn, Gluck, Mozart, Beethoven, Schubert, Brahms, Bruckner, ako aj skladateľ populárnych valčíkov Strauss.

Viedeň je v súčasnosti po New Yorku a Ženeve tretím centrom, v ktorom sídlia orgány OSN. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni.

Viedeň leží v rámci Rakúska dosť excentricky, pri jeho severovýchodnom okraji. Kým od najvzdialenejšej časti rakúskeho územia (Vorarlbersko) je vzdušnou čiarou cez 500 km ďaleko, je jej centrum vzdialené iba okolo 55 km od hranice s Českom a Maďarskom a len 40 km od hranice so Slovenskom.

Príčinou je historický územný vývoj Rakúska, ktorého jadro zostávalo v Dolnom Rakúsku, ale z niekdajších dŕžav sa udržali prakticky len tie alpského, juhozápadne od Viedne. Sama Viedeň sa nachádza na východnom úbočí Viedenského lesa, pod miestom, kde Dunaj preteká Korneuburskou bránou a vstupuje do Viedenskej panvy.

K 1. januáru 2021 mala Viedeň 1 920 949 obyvateľov, ale tesne pred prvou svetovou vojnou bola Viedeň štvrtým najväčším mestom na svete s počtom obyvateľov prevyšujúcim dva milióny.

Pestrý pôvod obyvateľov Viedne je zreteľný dodnes na veľkom počte priezvisk slovanského a maďarského pôvodu, ktoré v iných spolkových krajinách Rakúska často poukazujú na viedenský pôvod nositeľa.

Mnohí miestni doteraz používajú viedenský dialekt, ktorý sa ale postupne u mladších generácií vytráca, alebo sa obmedzuje len na niekoľko základných slov, či slovných obratov. Úradne uznaný štatút jazykovej menšiny majú hovoriaci slovenským, českým, maďarským a rómskym jazykom.

V roku 2014 malo prisťahovalecký pôvod 49 % obyvateľov Viedne. Vo Viedni je viac než 120 moslimských materských škôl, ktoré prevádzkuje miestna moslimská komunita.

Podľa prieskumu Rakúskej akadémie vied v roku 2011 sa 42 % Viedenčanov hlásil k rímskokatolíckemu kresťanstvu (no v roku 1961 to bolo až 82 %). Mesto je sídlom rímskokatolíckej arcidiecézy. Bez vyznania je takmer tretina obyvateľov. Moslimov je v meste 12 %, pravoslávnych kresťanov 9 % a evanjelici 4 %. V minulosti významná židovská náboženská obec má dnes aj kvôli Holokaustu len niekoľko tisíc členov a tvorí len 0,5 % populácie mesta.

V druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia bola Viedeň centrom veľkej mnohonárodnostnej ríše, čo jej vytvorilo charakter sídla tvoreného ľudmi rôzneho pôvodu, kultúr, a náboženstva. V roku 1900 bola až štvrtina obyvateľov pôvodom z dnešného Česka - hlavne Česi a českí Nemci. Významné prisťahovalecké prúdy prišli aj z Haliča (najmä Židia a Poliaci) a dnešného Chorvátska. Po prvej svetovej vojne mesto prišlo o množstvo obyvateľov, ktorí sa vrátili do svojich rodných krajín. Išlo hlavne o Čechov, Slovákov a Maďarov.

Počet obyvateľov sa koncom 30. rokov 20. storočia zvýšil vytvorením Veľkej Viedne, vzápätí ale poklesol v dôsledku odchodu 140 000 a vyvraždenia ďalších 60 000 viedenských Židov nacistami. Zanikol tým aj osobitný charakter druhého viedenského okresu Leopoldstadt, ktorý predtým táto menšina určovala. Po druhej svetovej vojne klesol počet obyvateľov až na 1,6 milióna. Vo vojne padlo alebo sa nevrátilo zo zajatia množstvo viedenských vojakov. Mesto bolo z 20% zničené a bolo okupované spojeneckými vojskami. Počet obyvateľov postupne klesal aj po vojne, v roku 1987 vo Viedni žilo menej ako 1,5 milióna obyvateľov. Svoj podiel na demografickom prepade mala aj zmena životného štýlu a tiež vysťahovalectvo na dolnorakúsky vidiek.

Následný opätovný nárast počtu obyvateľov Viedne nebol dôsledkom zvýšenia pôrodnosti, ale nastal vďaka prisťahovalcom. V rokoch 1987 až 1994 v meste našlo azyl 60 000 utečencov, predovšetkým z bývalej Juhoslávie. Medzi rokmi 1998 až 2005 sa prisťahovalo ďalších 85 000 nových obyvateľov.

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 žilo vtedy vo Viedni len 1,55 milióna obyvateľov. Z toho sa necelá štvrtina nenarodila v Rakúsku a necelá pätina nemala rakúske štátne občianstvo. Polovicu cudzincov tvorili občania štátov bývalej Juhoslávie (120 000 obyvateľov) a občania Turecka (48 000); ďalej tam vtedy žilo 26 000 Nemcov, 25 000 Poliakov, 21 000 Čechov, 12 000 Maďarov a 10 000 Rumunov.

Počiatkom roku 2009 žilo vo Viedni už 1,69 milióna obyvateľov. Vzhľadom k rastu pôrodnosti aj prisťahovalectva sa predpokladá, že okolo roku 2030 môže hlavné mesto Rakúska opäť dosiahnuť počtu dvoch miliónov obyvateľov.

Viedeň, rozdelenú riekami Dunaj a Nový Dunaj, spája 12 mostov. Mesto má veľkú sieť verejnej dopravy, zloženú z metra, lokálnych železničných liniek (S-Bahn), električkových a autobusových liniek. Viedenská verejná doprava je súčasťou integrovaného dopravného systému Verkehrsverbund Ost-Region.

Viedenská električková sieť bola založená v roku 1865 a v súčasnosti predstavuje 179 km tratí, čím patrí k najstarším a najväčším na svete. Vo väčšine obývaných oblastí chodí doprava tak často aj mimo špičky, že nie je potrebné poznať ani cestovný poriadok.^{[chýba zdroj]} Kvalita verejnej dopravy sa odráža na jej popularite. Verejná doprava premáva aj v noci, nočné autobusy premávajú na dôležitých linkách, väčšina z nich každých 30 minút.

Na všetky vyššie uvedené druhy dopravy platia rovnaké lístky integrovaného systému. Je s ním možné aj prestupovať, čiže ak je nutné použiť pri ceste viaceré dopravné prostriedky, stačí jeden lístok označený na začiatku cesty. V predaji sú aj časové lístky, napríklad 24-hodinový.

Cyklistická doprava tvorila v roku 2016 7 % celkovej dopravy vo Viedni.^[7] Sieť verejných cyklotrás, cyklistických pruhov a cyklotrás na území mesta pokrývala v roku 2017 približne 1298 kilometrov.^[8]

Medzinárodné letisko Viedeň sa nachádza v obci Schwechat v Dolnom Rakúsku, ktorá je vzdialená 16 km juhovýchodne od centra Viedne. Je domovskou základňou a uzlom Austrian Airlines, Eurowings Europe a EasyJet Europe a najväčším zamestnávateľom vo východnom regióne Rakúska.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Okresy Viedne

Samotné mesto je zložené z 23 mestských častí (Bezirke), ktoré okrem svojho názvu sú očíslované z praktických dôvodov.

1. Innere Stadt (stred mesta)
2. Leopoldstadt
3. Landstraße
4. Wieden
5. Margareten
6. Mariahilf
7. Neubau
8. Josefstadt
9. Alsergrund
10. Favoriten
11. Simmering
12. Meidling
13. Hietzing
14. Penzing
15. Rudolfsheim-Fünfhaus
16. Ottakring
17. Hernals
18. Währing
19. Döbling
20. Brigittenau
21. Floridsdorf
22. Donaustadt
23. Liesing

 

V meste, kde bývali cisári boli zriadené múzeá a zbierky obsahujúce umelecké diela svetovej úrovne. Viedenská kultúra zahŕňa cisárske dedičstvo mesta s palácmi Hofburg, Schönbrunn a Belvedere. V Španielskej jazdeckej škole sa konajú predstavenia strednej školy jazdeckého umenia Lipicana.

Obdobie okolo roku 1900 je označované ako viedenská moderna, čo zohľadňuje postavenie Viedne ako vtedajšej kultúrnej, umeleckej a vedeckej veľmoci. Prvá svetová vojna toto postavenie mesta narušila, teror proti židovským Viedenčanom a druhá svetová vojna zhoršila medzinárodné postavenie Viedne.

Vedecky vynikala Viedeň predovšetkým v medicíne. Nachádza sa tu najstaršia existujúca univerzita v nemecky hovoriacej oblasti; jej najvýznamnejším profesorom bol Sigmund Freud. Za zmienku stojí aj Viedenský krúžok a Rakúska ekonomická škola.

Hudobný život vo Viedni mal a má medzinárodný význam. Historicky ho formovali predovšetkým skladatelia ako Mozart, Beethoven, Johann Strauss, Gustav Mahler a Arnold Schönberg. Viedenský valčík bol a je známy po celom svete. Dnes treba spomenúť predovšetkým známych interpretov ako Viedenská filharmónia, Viedenský symfonický orchester, súbor Viedenskej štátnej opery či Concentus Musicus Vienna. Významné prúdy alebo kruhy boli alebo sú o viedenskej škole (predklasickej), viedenský klasicizmus a Viedenská škola (modernej) hudby. V 90. rokoch sa Viedeň stala aj jedným z centier elektronickej hudby.

Viedeň je považovaná za mesto divadiel s rozmanitou ponukou v nemecky hovoriacom svete, ktorý konkuruje predovšetkým Berlínu. V 19. storočí boli najznámejšími viedenskými dramatmi Grillparzer, Raimund a Nestroy, v 20. storočí to boli Arthur Schnitzler a Thomas Bernhard. V literatúre sa v 20. storočí objavili autori ako Karl Kraus, Robert Musil, Heimito von Doderer, Stefan Zweig, H. C. Artmann a jeho viedenská skupina.

Historicky treba spomenúť aj viedenskú školu fantastického realizmu v maliarstve vo viedenskom kultúrnom živote.

Súčasná kultúrna scéna, s novým zameraním MuseumsQuartier od roku 2001, je veľmi pestrá s koncertnými sálami, galériami, výstavnými sieňami, pódiami, festivalmi a oveľa viac a je výrazne podporovaná z verejných zdrojov. Gastronomická kultúra je tradičnejšia: s viedenskou kaviarňou, viedenskou kuchyňou a viedenským vinohradníctvom.

•   Belehrad, Srbsko
•   Bratislava, Slovensko
•   Brno, Česko
•   Budapešť, Maďarsko
•   Istanbul, Turecko
•   Kyjev, Ukrajina
•   Ľubľana, Slovinsko
•   Moskva, Rusko
•   Tabríz, Irán
•   Tel Aviv, Izrael
•   Tunis, Tunisko
•   Varšava, Poľsko
•   Záhreb, Chorvátsko

•  
  Radnica
•  
  Karlskirche
•  
  Umeleckohistorické múzeum
•  
  Parlament
•  
  Palác Eugena Savojského Belvedér
•  
  Rezidencia Habsburgovcov Schönbrunn
•  
  Cisársky palác Hofburg
•  
  Dóm sv. Štefana

 

Panoramatická fotografia mesta Viedeň

1. ↑ Statistik Austria - Bevölkerung zu Jahresbeginn 2002–2021 nach Gemeinden (Gebietsstand 1.1.2021)
2. ↑ Internationale Organisationen und Institutionen mit Sitz in Österreich [online]. wien.gv.at, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
3. ↑ Weltkulturerbe „Historisches Zentrum von Wien“ Archivované 2011-05-17 na Wayback Machine, Stadt Wien, 11. október 2003, prístup 16. marec 2011
4. ↑ BALLOVÁ, Denisa. Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-08]. ISSN 1339-844X.
5. ↑ History of Vienna. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online.
6. ↑ Felix Czeike: Historisches Lexikon Wien. Band 5, Verlag Kremayr & Scheriau, Wien 1997, ISBN 3-218-00547-7, S. 306f.
7. ↑ krone.at. Wien: "Zu viele Hügel sind schuld an Rad-Flaute" [online]. krone.at, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
8. ↑ Zahlen und Fakten zum Wiener Radverkehrsnetz [online]. wien.gv.at, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.

• Viedenské metro
• Zentralfriedhof (Viedeň)

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viedeň

• Oficiálna stránka mesta
• Wiener Linien – prevádzkovateľ mestskej hromadnej dopravy

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vídeň na českej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wien na nemeckej Wikipédii.