Vražda Georgea Floyda
Smrť Georga Floyda | |
Miesto v okrese Hennepin v Minneapolise v štáte Minnesota, na ktorom došlo k incidentu. | |
Dátum | 25. máj 2020 |
---|---|
Čas | 20:01 – 21:25 CDT (UTC-5) |
Štát | USA |
Miesto | Minneapolis, Minnesota |
Súradnice | 44°56′04″S 93°15′45″Z / 44,9343351°S 93,262440°ZSúradnice: 44°56′04″S 93°15′45″Z / 44,9343351°S 93,262440°Z |
Obvinenia |
|
George Perry Floyd, 46-ročný Afroameričan, bol zavraždený[1] 25. mája 2020 v Minneapolise v Minnesote v Spojených štátoch amerických pri policajnom zásahu, po tom, čo sa pokúsil zaplatiť falošnou 20-dolárovou bankovkou.[2]
Počas policajného zásahu Derek Chauvin, biely policajt Minneapolisu, kľačal na krku Floyda 9 minút a 29 sekúnd, pričom bol spútaný a ležal na bruchu tvárou dole.[3][4] Policajti Thomas K. Lane, Tou Thao a J. Alexander Kueng sa zúčastnili na Floydovom zatknutí, pričom Kueng držal Floydov chrbát, Lane mu držal nohy a Thao stál nablízku.
K incidentu, ktorý bol zaznamenaný na smartfóny okoloidúcich, došlo v Powderhorne, štvrti južne od centra Minneapolisu. Polícia uviedla, že Floyd „fyzicky kládol odpor“ potom, čo mu bolo prikázané, aby opustil svoje vozidlo. Zábery z bezpečnostnej kamery na neďalekej reštaurácii sa zdajú byť v rozpore s tvrdením polície. Trestné oznámenie uvádza, že Floyd sa „nedobrovoľne dostal do auta a zápasil s dôstojníkmi, úmyselne spadol, odmietol stáť a tvrdil, že do auta nepôjde“ na základe telových kamier, ktoré mali Lane a Kueng. Videozáznam svedkov, ktorý ukazuje zatknutého Floyda na zemi, ktorý opakuje „Prosím“, „Nemôžem dýchať“ a „Nezabíjajte ma“, sa rýchlo šírilo sociálnymi sieťami a médiami. Nasledujúci deň boli všetci štyria dôstojníci prepustení.
Federálny úrad pre vyšetrovanie vedie federálne vyšetrovanie incidentu na žiadosť policajného oddelenia v Minneapolise. 29. mája bol Chauvin zatknutý a obvinený z vraždy tretieho stupňa a zabitia druhého stupňa za Floydovu smrť. Advokát Michael O. Freeman uviedol, že v súvislosti s Floydovou smrťou očakáva vznesenie obvinení aj proti ďalším trom dôstojníkom.
26. mája, deň po Floydovej smrti začali pokojné demonštrácie a protesty v oblasti Minneapolis-Saint Paul, ale neskôr toho dňa sa stali násilnými, pretože protestanti začali rozbíjať okná na policajnej stanici, zapálili dva obchody a mnoho ďalších obchodov bolo vyrabovaných a poškodených. Niektorí demonštranti bojovali s políciou, po tom, čo na nich polícia vystrelila slzný plyn a gumené projektily. Predbežná pitva nezistila žiadne náznaky toho, že Floyd zomrel na stranguláciu alebo asfyxiu, ale že k jeho smrti pravdepodobne prispeli kombinované účinky zadržania, zdravotného stavu vrátane ischemickej choroby srdca a potenciálnych intoxikantov v jeho tele. Advokáti za Floydovu rodinu oznámili, že požiadali o nezávislú pitvu.
Floydova smrť bola prirovnaná k smrti Erica Garnera v roku 2014. Garner, taktiež neozbrojený Afroameričan, zopakoval jedenásťkrát „Nemôžem dýchať", po tom, čo ho newyorský policajt škrtil počas zadržania v Staten Island.
Zapojení ľudia
[upraviť | upraviť zdroj]George Perry Floyd, Jr. (* 14. október 1973, Fayetteville, Severná Karolína – † 25. máj 2020, Minneapolis, Minnesota) bol 46-ročný Afroameričan, ktorý vyrastal v Houstone v štáte Texas. Hral basketbal na South Florida Community College, ale štúdium nedokončil. Floyd sa vrátil do Houstonu, kde sa pripojil k hip-hopovej skupine Screwed Up Click. V roku 2014 sa Floyd presťahoval do Minnesoty. Päť rokov žil v St. Louis Park a pracoval v neďalekom Minneapolise ako strážca reštaurácie. V čase jeho smrti, Floyd nedávno prišiel o prácu kvôli opatreniam v Minnesote počas pandémie COVID-19. Floyd bol otcom dvoch dcér vo veku 6 a 22 rokov, ktoré zostali v Houstone.
Policajti
[upraviť | upraviť zdroj]Derek Michael Chauvin (* 19. marec 1976), 44-ročný muž, od roku 2001 bol dôstojníkom policajného oddelenia v Minneapolise. Chauvin mal vo svojom úradnom zázname 18 sťažností, z ktorých dva skončili disciplinárnym konaním, vrátane oficiálnych pokarhaní. Zúčastnil sa troch policajných strelieb, z ktorých jedna bola smrteľná. Podľa bývalej majiteľky nočného klubu v El Nuevo Rodeo, Mayi Santamarie, Floyd a Chauvin spolu pracovali ako strážcovia a prekrývali si zmeny. Povedala, že tam Chauvin pracoval 17 rokov, zatiaľ čo Floyd pracoval len na asi desiatich podujatiach. Povedala, že nie je jasné, či sa navzájom poznali, ale ona si myslí, že nie.
Tou Thao, americký dôstojník, v roku 2009 navštevoval policajnú akadémiu. V roku 2012 bol prijatý na plný úväzok s políciou v Minneapolise, po tom čo bol po prepustení na dva roky. V roku 2017 bol Thao obžalovaným v súdnom spore o nadmernom použití sily, ktorý bol mimosúdne urovnaný na 25 000 dolárov.
Ďalší dvaja prítomní dôstojníci boli identifikovaní ako Thomas Lane (37-ročný) a J. Alexander Kueng (26-ročný). V ich záznamoch na nich neboli predtým podané sťažnosti.
Následky
[upraviť | upraviť zdroj]26. mája šéf polície v Minneapolise, Medaria Arradondo, oznámil, že dôstojníci boli daní na platené voľno. Neskôr, ešte v ten istý deň, boli prepustení všetci štyria zainteresovaní dôstojníci. V ten deň FBI oznámila, že incident prehodnocuje. Zábery z telových kamier dôstojníkov boli odovzdané Minnesota Bureau of Criminal Apprehension.
28. mája vydalo ministerstvo spravodlivosti USA spoločné vyhlásenie s FBI, v ktorom uviedlo, že vyšetrovanie smrti Floyda je ich „najvyššou prioritou“. Uviedli, že do tejto veci pridelili skúsených prokurátorov a vyšetrovateľov trestných činov FBI.
Obvinenia
[upraviť | upraviť zdroj]Chauvin bol 29. mája zatknutý a právnik okresu Hennepin, Mike Freeman, ho obvinil z vraždy tretieho stupňa a zabitia druhého stupňa, čím sa Chauvin stal prvým bielym policajtom v Minnesote, ktorý bol obvinený zo smrti Afroameričana. Podľa zákonov v Minnesote sa vražda tretieho stupňa definuje ako smrť inej osoby bez úmyslu zabiť. Zabitie druhého stupňa tiež neznamená smrteľný úmysel, ale že páchateľ vytvoril „neprimerané riziko“ vážnej ujmy alebo smrti. Benjamin Crump, právnik rodiny Floydovej, vyzval Chauvina na obvinenie z vraždy prvého stupňa.
31. mája na žiadosť guvernéra Minnesoty, Tima Walza, prevzal prípad generálny prokurátor Minnesoty, Keith Ellison. 3. júna Ellison zmenil obvinenia proti Chauvinovi z vraždy tretieho na druhý stupeň. Za vraždu druhého stupňa mu hrozí až 40 rokov za mrežami, čo je o 15 rokov viac, ako v prípade vraždy druhého stupňa.Traja ostatní dôstojníci boli obvinení z pomoci pri vražde druhého stupňa[5].
Vyhlásenie rodiny Floydovej a ich právnika Benjamina Crumpa privítalo zvýšenie stupňa vraždy. Označilo to za „zdroj mieru pre rodinu Georga“, ale zopakovali svoju predchádzajúcu výzvu, aby obvinenie z vraždy zvýšili na prvý stupeň, čo si vyžaduje dôkazy, že vražda bola premyslená.
Protesty a pamätníky
[upraviť | upraviť zdroj]V dôsledku pobúrenia komunity v Minneapolise sa autobusová zastávka neďaleko miesta úmrtia Floyda na Chicago Avenue stala provizórnym pamätníkom, s mnohými plagátmi, ktoré mu vzdávali hold a odvolávali sa na hnutie Black Lives Matter. V priebehu dňa sa na demonštrácii ukázalo viac ľudí, ktorí demonštrovali proti Floydovej smrti. Dav, odhadovaný na stovky ľudí, potom pochodoval k policajnej stanici 3. okrsku v Minneapolis. Účastníci používali plagáty a slogany s frázami ako „Spravodlivosť pre Georga“, „Nemôžem dýchať“ a „Na čiernych životoch záleží“.
Aj keď protesty v prvý deň boli spočiatku pokojné, menšia skupina demonštrantov zvandalizovala policajnú stanicu 3. okrsku, rozbíjala okná a poškodzovala policajné autá. To viedlo k tomu, že policajti na demonštrantov použili slzný plyn a bleskové granáty, zatiaľ čo niektorí demonštranti hádzali na políciu kamene a iné predmety. Polícia tiež použila proti demonštrantom gumové guľky a dymové bomby. Médiá zdôraznili zjavné rozdiely v reakcii polície proti čiernym demonštrantom v týchto protestoch a v reakcii proti bielymi demonštrantom so zbraňami na protestoch proti opatreniam v súvislosti s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2 v Spojených štátoch. Neskôr sa tieto protesty stali násilnými.
27. mája bol muž zastrelený majiteľom záložne, ktorý si myslel, že rabuje. Viaceré obchody boli vyplienené a ďalšie budovy boli napadnuté a zapálené.
28. mája starosta Minneapolis Jacob Frey vyhlásil stav núdze a guvernér Minnesoty Tim Walz povolal 500 vojakov národnej gardy Minnesoty. Ráno bolo poškodených a vyplienených viacero firiem v partnerských mestách. Polícia v budove tretieho okrsku sa pokúsila zdržať demonštrantov slzným plynom, ale okolo 23:00 hod. ju demonštranti obsadili a zapálili.
Po protestoch bol 29. mája v Minneapolis-Saint Paul a okrese Dakota vydaný zákaz vychádzania v nočných hodinách. V tejto oblasti bolo neskôr vyslaných 500 vojakov Minnesotskej národnej gardy, aby vynútili zákaz vychádzania, ale s malým účinkom, pretože okolo 1 000 demonštrantov bolo schopných pokojne demonštrovať na diaľnici I-35.
Protesty proti policajnej brutalite a smrti Georga Floyda sa objavili vo viac ako 100 mestách po celom svete vrátane New York, Los Angeles, Toronto, Mašhad, Miláno, Columbus, Denver, Des Moines, Houston, Louisville, Memphis, Charlotte, Oakland, Portland, San José, Seattle, pred Bielym domom vo Washingtone, pred Chauvinovým letným domom vo Windermere na Floride, a na mnohých ďalších miestach. 30. mája 12 štátov (vrátane Minnesoty) povolalo národnú gardu a najmenej 12 veľkých miest v sobotu večer vydalo zákaz vychádzania.
31. mája zákaz vychádzania zaviedlo 40 miest. Do 15 štátov a Washingtonu bola povolaná Národná garda. Od začiatku protestov bolo zadržaných 4 100 ľudí.[6]
Občiansky súdny spor
[upraviť | upraviť zdroj]Rodina Georga Floyda podala v júli 2020 žalobu za protiprávne zabitie na federálny súd proti mestu Minneapolis a štyrom policajtom. V sťažnosti uviedli, že práva Floyda podľa štvrtého dodatku ústavy Spojených štátov porušené „nadmerným použitím nezákonnej, neoprávnenej a smrteľnej sily“. Súdny proces nešpecifikoval výšku odškodného, ktorú rodina požadovala.
12. marca 2021 mesto Minneapolis oznámilo finančné odškodnenie Floydovej rodiny vo výške 27 miliónov dolárov.[7] Vyrovnanie bolo jednomyseľne schválené mestským zastupiteľstvom. Právny zástupca Floydovej rodiny Ben Crump uviedol, že ide o najvyššiu sumu v predsúdnom urovnaní v občianskoprávnom konaní v histórii USA a výška tejto sumy „jasne signalizuje, že na černošských životoch záleží a že policajná brutalita proti nebielym musí skončiť“.[8]
Súdny proces s Derekom Chauvinom
[upraviť | upraviť zdroj]Súdny proces s bývalým policajtom Derekom Chauvinom sa začal 8. marca 2021 v Minneapolise výberom poroty.[9][10] Hlavné pojednávanie sa začalo 29. marca 2021, kedy si porota vypočula úvodné reči obžaloby a obhajoby.[11] 20. apríla 2021 uznala 12-členná porota Dereka Chauvina vinného vo všetkých bodoch obžaloby z vraždy druhého stupňa, vraždy tretieho stupňa a zabitia Georgea Floyda.[12] 22. júna 2021 bol odsúdený na 22 a pol roka odňatia slobody.[13] Chauvin sa odvolal voči rozsudku v posledný možný deň 23. septembra 2021. V odvolaní uviedol 14 sťažností súvisiacich so svojím súdnym procesom a obvinil súd z toho, že pochybil, a medzi iným sa sťažoval aj na výber poroty.[14]
Po zverejnení verdiktu Floydovej rodine zavolali prezident Joe Biden a viceprezidentka Kamala Harris.[15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SITA. Expolicajta odsúdili za vraždu Georgea Floyda, ktorá vyvolala protesty po celých USA. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-04-20. Dostupné online [cit. 2021-04-20]. ISSN 1335-4418.
- ↑ KRČMÁRIK, Matúš. Školská hviezda aj ozbrojený lupič. Kto bol zabitý George Floyd?. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-02. Dostupné online [cit. 2021-04-12]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Výpoveď pneumológa na súde: George Floyd zomrel na nedostatok kyslíka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-04-08. Dostupné online [cit. 2021-04-12].
- ↑ TA3 TASR. Floyd zomrel na nedostatok kyslíka, vyhlásil popredný lekár. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2021-04-08. Dostupné online [cit. 2021-04-12]. Archivované 2021-04-12 z originálu.
- ↑ V súvislosti s vraždou Georgea Floyda obvinili ďalších troch policajtov [online]. Pravda.sk, 2020-06-03, [cit. 2020-06-05]. Dostupné online.
- ↑ Pri nepokojoch v USA polícia zadržala už 4100 ľudí. Demonštranti nedodržiavajú zákaz nočného vychádzania [online]. Denník N, 2020-06-01, [cit. 2020-06-01]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Floydova rodina dostane od mesta Minneapolis odškodné 27 miliónov dolárov. SME (Washington: Petit Press), 2021-03-12. Dostupné online [cit. 2021-04-03]. ISSN 1335-4418.
- ↑ ČTK, TASR. Floydova rodina dostane od mesta Minneapolis odškodné 27 miliónov dolárov. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-03-12. Dostupné online [cit. 2021-04-03]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. Začína sa súdny proces s policajtom obvineným z vraždy Georgea Floyda. teraz.sk (Bratislava: teraz.sk), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-04-03].
- ↑ TA3, TASR. Od Floydovej smrti prešiel takmer rok, začína sa proces s expolicajtom. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-04-03]. [nefunkčný odkaz]
- ↑ TASR. Proces v kauze smrti Floyda pokračoval úvodnými rečami obžaloby a obhajoby. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-29-03. Dostupné online [cit. 2021-04-03].
- ↑ TASR. Expolicajta Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-04-20. Dostupné online [cit. 2021-04-20]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR; ČTK. Expolicajt Chauvin dostal za vraždu a zabitie Georgea Floyda 22,5 roka väzenia. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-06-25. Dostupné online [cit. 2021-06-26]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Americký expolicajt sa odvolal voči rozsudku za vraždu Floyda. SME (Washington: Petit Press), 2021-09-24. Dostupné online [cit. 2021-09-24]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Derek Chauvin guilty of murder, manslaughter in death of George Floyd [online]. cbc.ca, 2021-04-20, rev. 2021-04-21, [cit. 2021-04-25]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vražda Georgea Floyda
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Death of George Floyd na anglickej Wikipédii a George Floyd protests na anglickej Wikipédii.