Tiokyanatan meďný
| Tiokyanat meďný | |||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | CuSCN | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Tiokyanát meďný | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Biela až bledožltá práškovitá látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 121,6 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 121,6284 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 1 084 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 2,88 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 84,27 ng/100ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 1111-67-7 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 3077 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | GL8955000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Tiokyanatan meďný (alebo tiokyanát meďný) je koordinačný polymér so vzorcom CuSCN. Ide o bielu pevnú látku stabilnú na vzduchu, ktorá sa používa ako prekurzor na prípravu iných tiokyanatanových solí.
Syntéza
[upraviť | upraviť zdroj]Tiokyanatan meďný sa tvorí zo spontánneho rozkladu suchého tiokyanatanu meďnatého, pričom sa uvoľňuje tiokyanogén, najmä pri zahrievaní. Vzniká tiež z tiokyanatanu meďnatého pod vodou, pričom okrem iného uvoľňuje kyselinu tiokyanatú a vysoko jedovatý kyanovodík.[1] Výhodne sa pripravuje z meďnatých roztokov vo vode, ako je síran meďnatý. K meďnatému roztoku sa pridá kyselina sírová a potom sa pridá rozpustný tiokyanatan (hodne pomaly sa zamieša[2]. Tiokyanatan meďný sa vyzráža ako biely prášok.[3]. Alternatívne môže byť ako redukčné činidlo použitý roztok tiosíranu.
Podvojné soli
[upraviť | upraviť zdroj]Tiokyanatan meďný tvorí jedinú podvojnú soľ s prvkami skupiny 1, tiokyanatan cézno-meďnatý (CsCu(SCN)2). Podvojná soľ sa tvorí len z koncentrovaných roztokov tiokyanatanu cézneho, do ktorých sa tiokyanatan meďný rozpúšťa. Z menej koncentrovaných roztokov sa pevný tiokyanatan meďný separuje, čo odráža jeho nízku rozpustnosť.[4] Keď sa zmieša s tiokyanatanom draselným, sodným alebo bárnatým a kryštalizuje sa skoncentrovaním roztoku, vykryštalizujú sa zmiešané soli. Tieto soli sa nepovažujú za pravé podvojné soli. Podobne ako tiokyanatan cézno-meďnatý sa tiokyanatan meďný oddelí, keď sa tieto zmiešané soli znovu rozpustia alebo sa ich roztoky zriedia[5].
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Tiokyanatan meďný je dierový vodič, polovodičoch so širokým zakázaným pásmom (3,6 eV, teda transparentný pre viditeľné a blízke infračervené svetlo). Používa sa vo fotovoltaike v niektorých bunkách tretej generácie ako vrstva na prenos dier. Pôsobí ako polovodič typu P a ako elektrolyt v tuhom skupenstve. Často sa používa v solárnych článkoch citlivých na farbivá. Jeho vodivosť dier je však relatívne nízka (0,01 S.m-1. Toto môže byť zlepšené rôznymi úpravami, napr. Vystavením plynnému chlóru alebo dopingu tiokyanogénom (SCN)2).
Tiokyanatan meďný s oxidom nikelnatým pôsobí synergicky ako aditívum na potlačenie dymu v polyvinylchloride.
Tiokyanatan meďný vyzrážaný na uhlíkovom nosiči sa môže použiť na konverziu arylhalogenidov na aryltiokyanatany.
Tiokyanatan meďný sa používa v niektorých antivegetatívnych farbách.[6][7] Výhody v porovnaní s oxidom meďnatým sú, že zlúčenina je biela alebo takmer biela a je tiež účinnejší biocíd.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TUDELA, David. The Reaction of Copper(II) with Thiocyanate Ions. Journal of Chemical Education, 1. februára 1993, roč. 70, čís. 2, s. 174. DOI: 10.1021/ed070p174.3. (po anglicky)
- ↑ DICK, Matthew. Use of cuprous thiocyanate as a short-term continuous marker for faeces.. PMC, Máj 1969, roč. 10, čís. 5, s. 408. Dostupné online [cit. 2019-08-19]. DOI: 10.1136/gut.10.5.408. PMID 5771673. (po anglický)
- ↑ VALLANCE, Reece H.; TWISS, Douglas F.; RUSSELL, Annie R.. A Text-book of Inorganic Chemistry, Volume VII, Part II, Sulphur, Selenium, and Tellurium. Ed. J. Newton Friend. Zväzok 7, časť 2. Londýn : Charles Griffin & Company Ltd., 1931. S. 282. (po anglicky)
- ↑ WELLS, Horace Lemuel. On Some Double and Triple Thiocyanates. American Chemical Journal, 1902, čís. 28, s. 263. Dostupné online [cit. 2019-08-19]. (po anglicky)
- ↑ WILLIAMS, Herbert E. The Chemistry of Cyanogen Compounds. Londýn : J. & A. Churchill, 1915. S. 202–203. (po anglicky)
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-08-16]. Dostupné online. Archivované 2017-04-27 z originálu.
- ↑ V.F. Vetere et al, "Solubility and Toxic Effect of the Cuprous Thiocyanate Antifouling Pigment on Barnacle Larvae", Journal of Coatings Technology, 69:39 (March 1997) https://link.springer.com/article/10.1007/BF02696144
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Copper(I) thiocyanate na anglickej Wikipédii.