The Division Bell

The Division Bell
Štúdiový album – Pink Floyd
Dátum vydania	30. marec 1994 (UK) 5. apríl 1994 (US)
Nahraný	Rôzne nahrávacie štúdia v UK v priebehu roku 1993
Žáner	Progresívny rock
Dĺžka	66:32
Vydavateľstvo	EMI (UK) Columbia (US)
Producent	Bob Ezrin & David Gilmour
Odborné recenzie
All Music Guide [1]
Pink Floyd – chronológia
A Momentary Lapse of Reason (1987)	The Division Bell (1994)	The Endless River (2014)
Hudobný portál

The Division Bell je štrnásty štúdiový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Je to druhý štúdiový album, ktorý bol nahraný bez basgitaristu Rogera Watersa. Vydaný bol 30. marca, 1994 v Spojenom kráľovstve a 5. apríla, 1994 v USA. Nahrávaný bol v rôznych nahrávacích štúdiách vrátane súkromného nahrávacieho štúdia The Astoria, ktoré je umiestnené na plávajúcej lodi a patrí gitaristovi a spevákovi skupiny Pink Floyd Davidovi Gilmourovi.

Album sa dostal na prvé miesto rebríčkov vo Veľkej Británii, bol aj na vrchole rebríčka amerického Billboardu a udržal sa tam v apríli 1994 štyri týždne. Je to úspech v porovnaní s predchádzajúcim albumom skupiny Pink Floyd, A Momentary Lapse of Reason, ktorý dosiahol iba tretiu pozíciu.

The Division Bell získal zlato, platinu a dvojitú platinu v USA už v júni 1994 a trojitú platinu v januári 1999. Meno albumu vybral Douglas Adams z textu skladby „High Hopes“.

David Gilmour uviedol, že hudba a text tohto albumu sú v rovnováhe. Atmosféra albumu je zvukovo podobná albumom Meddle alebo Obscured by Clouds s odvážnejšími a tvrdšími tónmi albumov Animals a The Wall. David Gilmour a Richard Wright sa zhodujú v tom, že podľa nich je tento album najlepší od roku 1975, keď vydali album Wish You Were Here.

Skladba „Marooned“ z tohto albumu je zatiaľ jedinou skladbou skupiny Pink Floyd, ktorá získala Grammy. Bolo to v kategórii pre najlepšie rockové inštrumentálne výkony.

Napriek tomu, že album nemôžeme nazvať koncepčným existuje medzi jednotlivými skladbami albumu istá hudobná spojitosť vo forme a téme. Album The Division Bell je prezentovaný ako protiklad k albumu The Wall. Album The Wall je o izolácii jednotlivca voči spoločnosti, album The Division Bell je o udržiavaní kontaktu s ľudstvom. Na druhej strane sa dá pripustiť, že témy vlastne nadväzujú alebo sú vzajomne variabilné.

Skladby ako „What Do You Want from Me“, „A Great Day for Freedom“ a „Take It Back“ sú predovšetkým zamerané na problémy komunikácie vo vzťahoch, zatiaľ čo skladba „Keep Talking“ je viac o dôležitosti udržiavania dialógu a nebezpečí z vytvárania podmienok pre izolovanie jednotlivca. „Poles Apart“ sa javí ako opis roztrieštenia rodinných alebo priateľských vzťahov.

Autorkou textov väčšiny skladieb na tomto albume je súčasná manželka Davida Gilmoura, Polly Samson.

Aj keď by sa dali niektoré skladby interpretovať ako osobné vyjadrenia k vzťahom medzi členmi skupiny Pink Floyd, špeciálne medzi Watersom a Gilmourom, David popiera, že by inšpiráciou albumu bola táto téma.

Obal je dielom dlhodobého spolupracovníka a autora väčšiny obalov albumov skupiny Storma Thorgersona. Zobrazuje skulptúry dvoch oceľových hláv, vysokých vyše troch metrov a vážiacich po 1 500 kg. Boli položené v poli v Cambridgeshire a fotografované za rôzneho počasia, pod rôznymi osvetleniami vyše dvoch týždňov. Niekde sú aj vizuálne efekty ako osvetlenia medzi nimi, v pozadí s katedrálou Ely, alebo svetlá z automobilov na stĺpoch, ktoré svietia medzi ústami skulptúr.

V tých dobách šiel chýr, že skulptúry boli vysoké viac ako 20 metrov, nie je to pravda. Tieto skulptúry sú teraz v Rock and Roll Hall of Fame v Clevelande, Ohio. Fotografie na obaloch vydávaných albumov sú rozdielne v závislosti od vydavateľa a hudobného formátu.

Na obale albumu je Brailovým písmom napísané „Pink Floyd“.

Na vydanie albumu na magnetofónových kazetách a pre ilustráciu koncertných brožúr boli vytvorené aj ďalšie fotografie, tentoraz kamenných skulptúr.

Hlavný spev naspieval David Gilmour ak nie je uvedené inak.

• „Take It Back“ / „Astronomy Domine (live)“ / "Take It Back (upravené)“ - Columbia 38-77493; vydané 31. mája, 1994
• „High Hopes“ (upravené pre rádiá)“ / „Keep Talking (upravené pre rádiá)“ / „One of These Days (live)“ ; vydané 10. októbra, 1994

• David Gilmour – spev, gitary, basová gitara, klávesy, výroba a programovanie
• Richard Wright – klávesy, klavír, spev
• Nick Mason – bicie, perkusie a programovanie

• Jon Carin – ďalšie klávesové nástroje
• Guy Pratt – basová gitara
• Gary Wallis – perkusie
• Tim Renwick – gitary
• Dick Parry – saxofón a trúbka
• Carol Kenyon – vokály a spev v skladbe „Keep Talking“
• Sam Brown – vokály
• Bob Ezrin – bicie, výroba a kompozícia v skladbe „Take It Back“
• Anthony Moore – kompozícia v skladbe „Wearing The Inside Out“
• Michael Kamen – aranžovanie orchestra
• profesor Stephen Hawking – digitálny hlas v skladbe „Keep Talking“