Tchien-kung 1
| Tchien-kung 1 天宫一号 | ||
|---|---|---|
 | ||
| Model kozmickej stanice Tchien-kung 1 s pripojenou kozmickou loď Šen-čou | ||
| Údaje o stanici | ||
| Posádka: | 3 | |
| Štart: | 29. september 2011, 13:16:03,507 UTC | |
| Štartovacia rampa: | Ťiou-čchüan, Vnútorné Mongolsko (LA-4/SLS-1) | |
| Návrat: | 2. apríl 2018, 00:16 UTC | |
| Hmotnosť: | 8 506 kg | |
| Dĺžka: | 10,4 m | |
| Priemer: | 3,35 m | |
| Obytný priestor: | 15 m³ | |
| Perigeum: | 151,6 km | |
| Apogeum: | 159,5 km | |
| Sklon: | 42,7° | |
| Doba obehu: | 87,5 minút | |
| Obletov za deň: | 16 | |
| Počet dní na orbite: | 2 377 | |
| Počet dní s posádkou: | 20 | |
| Počet obletov: | 37 398 | |
| Štatistiky z 1. apríla 2018 (pokiaľ nie je uvedené inak). | ||
| Zostava | ||
 | ||
| Nákres Tchien-kungu 1 | ||
| Tchien-kung 1 天宫一号 | ||
Tchien-kung 1 (čín. 天宫一号 – pchin-jin: Tiāngōng yī hào – Tchien-kung i chao; doslova: „Nebeský palác číslo jeden“) bola prvá čínska kozmická stanica. Mala pomerne neveľké rozmery a slúžila primárne ako experimentálny modul pre nácvik približovania a spájania s kozmickými loďami typu Šen-čou a tiež ako obytný modul pre prvé čínske dlhodobejšie pobyty vo vesmírnom priestore.
Stanica Tchien-kung 1 bola čiastočne odvodená od lodí Šen-čou a na verejnosti bol jej dizajn prvýkrát predstavený v januári 2009. Mala valcovitý tvar s celkovou dĺžkou 10,4 metra a maximálny priemer 3,35 metra, hmotnosť 8 506 kg. Bola tvorená dvoma úsekmi; experimentálnym pretlakovým úsekom s priemerom 3,35 metra, ktorý bol vybavený kompletným systémom zabezpečenia životných podmienok a umožňovala tak dlhodobejší pobyt maximálne trojčlennej posádky. Vnútorný priestor pre posádku mal rozmery 4×2×1,8 metra a vnútorný objem 15 m³. Na prednej strane bol ukončený dnom tvaru nízkeho kužeľa, na konci ktorého bol stykovací systém s prielezom určený pre spájanie s loďami Šen-čou. K experimentálnemu pretlakovému úseku stanice bol pripojený služobný úsek, ktorý mal dĺžku 3,2 metra a priemer 2,8 metra a obsahoval predovšetkým pohonné a riadiace systémy stanice, pričom vzadu mala dva korekčné raketové motory s ťahom 2×490 N. Na bokoch tohto úseku boli pripevnené dva rozkladacie páry slnečných panelov.
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Spočiatku bol štart stanice plánovaný na koniec roku 2010. V marci 2010 sa však objavila informácia, že bol odložený na prvú polovicu roku 2011. Vo februári 2011 Ministerstvo obrany Čínskej ľudovej republiky oznámilo odklad štartu na druhú polovicu roka 2011.
Tchien-kung 1 nakoniec úspešne vyštartoval dňa 29. septembra 2011 o 13:16:03,507 svetového času (UTC) pomocou modifikovanej nosnej rakety Čchang-čeng CZ-2F/T z kozmodrómu Ťiou-čchüan vo Vnútornom Mongolsku.[1][2] Stanica bola vynesená na počiatočnú obežnú dráhu s približnými parametrami 200 × 350 km. Dňa 31. októbra 2011 k stanici vyštartovala nepilotovaná kozmická loď Šen-čou 8, ktorá sa s ňou úspešne spojila 2. novembra. Išlo o prvé automatické spojenie dvoch čínskych telies vo vesmíre. Nepilotovaný Šen-čou 8 sa od stanice definitívne odpojil 16. novembra.
Dňa 16. júna 2012 k stanici úspešne vyštartovala pilotovaná kozmická loď Šen-čou 9 s tromi kozmonautmi, ktorí od 18. do 28. júna na stanici uskutočňovali hlavne vedecké a lekárske experimenty. Druhý pilotovaný let Šen-čou 10 k stanici odštartoval takmer o rok neskôr, 11. júna 2013, opäť s trojčlennou posádkou, ktorá na stanici pracovala od 13. do 25. júna.
Po uplynutí dvojročného predĺženia životnosti čínska strana 21. marca 2016 uviedla informáciu, že stanica prestala komunikovať so Zemou a jej misia bola oficiálne ukončená. Až po pol roku Čína priznala poruchu rozvodov slúžiacich pri nabíjaní batérií zo solárnych panelov. Stanica v tomto stave vyčerpala zásoby energie a zmenila sa v neovládateľné teleso.[3]
Experimentálne vesmírne laboratórium s hmotnosťou 8 506 kg tak bez kontroly začalo pomaly klesať k Zemi. Pôvodné odhady, kedy sa mali zvyšky kozmickej stanice dostať na zemský povrch, hovorili o období medzi októbrom 2017 a aprílom roku 2018. Takto široké obdobie bolo určené preto, lebo so stanicou nebolo možné manévrovať a nebolo isté, kedy vstúpi do atmosféry.
V októbri 2017 začala výška stanice klesať o niečo rýchlejšie ako v predchádzajúcom období, čo bolo známkou toho, že stanica už klesla do horných vrstiev atmosféry. Jonathan McDowell, astrofyzik z Harvardovej univerzity, odhadoval, že koniec stanice možno očakávať už na konci roku 2017, najneskôr na začiatku roku 2018.
Tchien-kung 1 nekontrolovane vstúpil do atmosféry nad južným Tichým oceánom dňa 2. apríla 2018 o 00:16 UTC.
Lety ku stanici
[upraviť | upraviť zdroj]- Šen-čou 8 – nepilotovaný skúšobný let
- Šen-čou 9 – pilotovaný let trojčlennej posádky
- Šen-čou 10 – pilotovaný let trojčlennej posádky
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Mapa zobrazujúca oblety stanice Tchien-kung 1 okolo Zeme, 1. jún 2013
-
Prelet Tchien-kungu 1 nad Pekingom, 1. apríl 2018
-
Posledný oblet stanice Tchien-kung 1 okolo Zeme
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ AMOS, Jonathan. Rocket launches Chinese space lab [online]. bbc.com, [cit. 2018-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Start Dlouhý pochod už letí. Čína vyslala do vesmíru Nebeský palác [online]. tyden.cz, 2011-09-29, [cit. 2018-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Česká astronomická společnost. Nekontrolovaná čínská stanice klesá do atmosféry, co komu hrozí? [online]. astro.cz, [cit. 2018-10-27]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tchien-kung 1
