Ruženec (modlitba)

Ruženec (z lat. rosarium - ružová záhrada) je jednou z najznámejších individuálnych alebo kolektívnych modlitieb rímskokatolíckej cirkvi. Je to súbor opakujúcich sa modlitieb prerušovaných rozjímaním. Modlitby pozostávajú zo sekvencií Otčenáša, nasledovaných desiatimi modlitbami Zdravas Mária a ukončených Sláva Otcu. Takáto sekvencia sa nazýva desiatok. Pôvodný ruženec sa niekedy na rozlíšenie od iných podobných modlitieb nazýva aj prívlastkom mariánsky alebo dominikánsky.

Ruženec je rozjímavou modlitbou, ktorá vedie modliaceho sa k rozjímaniu nad niektorými tajomstvami (udalosťami) zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Pozostáva najmä z opakovania modlitby Zdravas Mária (v gréckokatolíckej forme: Raduj sa, Bohorodička).

Ján Pavol II. povedal: „Ruženec Panny Márie, ktorý sa z vnuknutia Ducha Svätého postupne rozvíjal v druhom tisícročí, je obľúbená modlitba mnohých svätcov a učiteľský úrad Cirkvi k nej často vyzýva. Pre svoju prostotu a hĺbku zostáva aj v treťom tisícročí, ktoré začalo, veľmi významnou modlitbou, určenou k tomu, aby prinášala ovocie svätosti“. Ruženec, aj napriek tomu, že má mariánsky charakter, je modlitbou s christologickým srdcom. Prostredníctvom ruženca získava veriaci hojnosť milostí, akoby ich prijímal priamo z rúk Matky Vykupiteľa.“^[1]

Modlitba posvätného ruženca vznikala takmer šesť storočí. Začiatkom 11. storočia bolo súčasťou breviára, ktorý sa modlili mnísi v kláštoroch, 150 žalmov. Mnísi, ktorí nevedeli čítať, sa ako náhradu modlili 150 otčenášov, čo sa rozšírilo aj mimo kláštora medzi laikov, ktorí si už v 12. storočí vyrábali pomôcku na túto modlitbu v podobe zrniek spojených niťou do jedného celku. V tomto období boli veľkými mariánskymi ctiteľmi z radov mníchov a rehoľníkov otčenáše nahradené modlitbou Zdravas' Mária. Vtedy túto modlitbu tvorila len prvá časť - mariánske pozdravenie. Druhú časť schválil pápež Pius V. až v 16. storočí.

V 15. storočí začal nemecký kartuzián Henrich Kalkarský za prvou časťou každého Zdravasu dopĺňať zamyslenia zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie, čo bolo náročné na zapamätanie a tak ďalší kartuzián Dominik Pruský (1382 – 1460) ich zredukoval na 50 a ako prvý ich aj zapísal.

Základ dnešného radostného, bolestného a slávnostného ruženca položil dominikán, blahoslavený Alain de la Roche, ktorý rozčlenil 150 Zdravasov na 15 desiatkov, ktoré sa začínali Otčenášom, potom nasledovalo 10 Zdravasov zakončených invokáciou a boli rozdelené do troch skupín: tajomstvá vtelenia, tajomstvá umučenia a tajomstvá zmŕtvychvstania. Už krátko po smrti bl. Alana existovalo ružencové spoločenstvo v nemeckom Ulme, ktoré používalo tajomstvá, ako ich poznáme dnes.

Často sa pôvod modlitby ruženca pripisuje sv. Dominikovi (zjavenie z r. 1214), pretože na mnohých obrazoch je znázornená Panna Mária podávajúca ruženec sv. Dominikovi. Toto podanie však šíril samotný Alain de la Roche. V jeho dobe boli dominikáni najhorlivejší ohlasovatelia a šíritelia modlitby ruženca, preto Alan túto skutočnosť akoby projektoval na zakladateľa Rehole kazateľov (dominikánov).^[2]

Oficiálne zaviedol modlitbu ruženca s 15 tajomstvami pápež Pius V. roku 1569 v bule Consueverunt Romani. Poslednú výraznú zmenu urobil v r. 2002 pápež Ján Pavol II., ktorý k trom pôvodným ružencom pridal aj ruženec svetla.

Pojmom tajomstvo sa označuje vybraná významná udalosť zo života Ježiša Krista alebo Panny Márie, nad ktorým má veriaci počas modlitby desiatka rozjímať. Tajomstvá sú rozdelené do štyroch skupín (ruženec radostný, svetla, bolestný a slávnostný).^[3]

Tajomstvá radostného ruženca približujú udalosti vtelenia Ježiša Krista do ľudskej podoby.

Prosby k preddesiatku:

1. … Ježiš, ktorý nech rozmnožuje našu vieru.
2. … Ježiš, ktorý nech posilňuje našu nádej.
3. … Ježiš, ktorý nech roznecuje našu lásku.

Tajomstvo	Udalosť	Vyjadrenie tajomstva v Zdravas' Mária	Odkaz na úryvok z Biblie
1.	zvestovanie	… Ježiš, ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala.	Lk 1, 26 - 38
2.	navštívenie Alžbety	… Ježiš, ktorého si, Panna, pri návšteve Alžbety v živote nosila.	Lk 1, 39 - 45
3.	narodenie Pána	… Ježiš, ktorého si, Panna, v Betleheme porodila.	Lk 2, 1 - 20
4.	obetovanie	… Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme obetovala.	Lk 2, 21 - 33
5.	nájdenie Ježiša	… Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme našla.	Lk 2, 41 - 47

Tajomstvá ruženca svetla približujú udalosti z trojročného verejného účinkovania Ježiša Krista.

Prosby k preddesiatku:

1. … Ježiš, ktorý nech je svetlom nášho života.
2. … Ježiš, ktorý nech nás uzdravuje  milosrdnou láskou.
3. … Ježiš, ktorý nech nás vezme k sebe do večnej slávy.

Tajomstvo	Udalosť	Vyjadrenie tajomstva v Zdravas' Mária	Odkaz na úryvok z Biblie
1.	krst	... Ježiš, ktorý bol pokrstený v Jordáne a začal svoje verejné účinkovanie. alebo ... Ježiš, ktorý bol pokrstený v Jordáne.	Mt 3,13 - 17
2.	zázrak v Káne	… Ježiš, ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru. alebo ... Ježiš, ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne.	Jn 2, 1 - 11
3.	ohlasovanie kráľovstva a pokánia	… Ježiš, ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval ľud na pokánie. alebo ... Ježiš, ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a pokánie.	Mk 1, 15
4.	premenenie	… Ježiš, ktorý sa ukázal v božskej sláve na vrchu premenenia. alebo ... Ježiš, ktorý sa premenil na vrchu Tábor.	Mt 17, 1 - 8
5.	ustanovenie Sviatosti Oltárnej	… Ježiš, ktorý nám dal seba samého za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti. alebo ... Ježiš, ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť.	Mt 26, 26 - 28

V marci 2003 schválila Konferencia biskupov Slovenska možnosť používať aj kratšiu verziu tajomstva.^[4]

Tajomstvá bolestného ruženca približujú udalosti počas umučenia a ukrižovania Ježiša Krista.

Prosby k preddesiatku:

1. … Ježiš, ktorý nech osvecuje náš rozum.
2. … Ježiš, ktorý nech upevňuje našu vôľu. 
3. … Ježiš, ktorý nech posilňuje našu pamäť.

Tajomstvo	Udalosť	Vyjadrenie tajomstva v Zdravas' Mária	Odkaz na úryvok z Biblie
1.	agónia	… Ježiš, ktorý sa pre nás krvou potil.	Mt 26, 36 - 39
2.	bičovanie	… Ježiš, ktorý bol pre nás bičovaný.	Jn 19,1
3.	korunovanie tŕním	… Ježiš, ktorý bol pre nás tŕním korunovaný.	Mt 27, 27 - 30
4.	nesenie kríža	… Ježiš, ktorý pre nás kríž niesol.	Mk 15, 21 - 22
5.	ukrižovanie	… Ježiš, ktorý bol pre nás ukrižovaný.	Lk 23, 32 - 33, 44 - 46

Tajomstvá slávnostného ruženca približujú udalosti po Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Prosby k preddesiatku:

1. … Ježiš, ktorý nech usporadúva naše myšlienky. 
2. … Ježiš, ktorý nech riadi naše slová.
3. … Ježiš, ktorý nech spravuje naše skutky.

Tajomstvo	Udalosť	Vyjadrenie tajomstva v Zdravas' Mária	Odkaz na úryvok z Biblie
1.	zmŕtvychvstanie	… Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych.	Lk 24, 1 - 9
2.	nanebovstúpenie	… Ježiš, ktorý slávne vystúpil do neba.	Mk 16, 19
3.	zoslanie Ducha Svätého	… Ježiš, ktorý nám zoslal Ducha Svätého.	Sk 2, 1 - 4
4.	nanebovzatie Panny Márie	… Ježiš, ktorý ťa, Panna, vzal do neba.	Lk 1, 48 - 49
5.	korunovanie Panny Márie	… Ježiš, ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval.	Zjv 12, 1

Ruženec je možné sa modliť v spoločenstve alebo individuálne. Modlitba prebieha nasledovne:

1. Prežehnanie sa. Priestor na vyjadrenie úmyslu, na ktorý sa ruženec ide modliť.
2. Vyjadrenie viery recitáciou modlitby Verím v Boha (tzv. Credo).
3. Preddesiatok: modlitba Otče náš nasledovaná trikrát Zdravas' Mária, v rámci ktorej sa po mene Ježiš vkladá podľa typu ruženca prosba, a zakončená modlitbou Sláva Otcu.
4. Modlitba jednotlivých desiatkov. Začína sa modlitbou Otče náš a následne desaťkrát Zdravas' Mária. V každom desiatku sa vyjadruje príslušné tajomstvo - môže zaznieť v samotnej modlitbe („...plod života tvojho, Ježiš, ktorého ...“) alebo na začiatku modlitby desiatku. V tomto spôsobe je zároveň aj priestor k prečítaniu pasáže z Nového zákona, ktorá sa viaže k tajomstvu, prípadne môže zaznieť vhodné krátke meditatívne zamyslenie. Desiatok je zavŕšený modlitbou Sláva Otcu, po ktorej sa obvykle pridáva aj tzv. fatimská modlitba (Ó, Ježišu..)
5. Po poslednom desiatku z ruženca sa modlitba môže uzatvoriť invokáciou zo záveru modlitby Anjel Pána, na ktorú odpovedá spoločenstvo: Oroduj za nás, svätá Božia Rodička. Ľud: Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení. Modlime sa. Bože...
6. Podľa zvyklostí môže nasledovať modlitba za aktuálneho pápeža (Otče náš, Zdravas' Mária, Sláva Otcu, prípadne iná vhodná modlitba).
7. Na záver sa môže zarecitovať modlitba Zdravas' Kráľovná (Salve Regina), prípadne Pod tvoju ochranu.
8. Prežehnanie sa.

Pokiaľ sa ruženec modlí v spoločenstve, výber ruženca sa viaže ku dňu v týždni:

• radostný ruženec: pondelok a sobota,
• ruženec svetla: štvrtok,
• bolestný ruženec: utorok a piatok,
• slávnostný ruženec: streda a nedeľa.^[5]

Ružencu je u rímskokatolíkov venovaný mesiac október. Známe sú fatimské soboty a aj 54-dňová ružencová novéna^[6], počas ktorých sa táto modlitba modlí.

Rímsky pápež Lev XIII. vydal o ruženci 12 encyklík.

Ruženec je modlitbou latinského obradu (teda rímskokatolíckej cirkvi) a vyjadruje jeho duchovnosť (spiritualitu). Pod vplyvom západnej cirkvi je však známy aj medzi veriacimi niektorých východných katolíckych cirkví, napríklad na Slovensku medzi gréckokatolíkmi. Priamy pendant vo východných cirkvách neexistuje, v byzantskom obrade je mu svojím spôsobom blízky Akatist k Bohorodičke alebo Paraklis (rozjímavosť o tajomstvách spásy, mariánsky rozmer) ale aj Ježišova modlitba (princíp jednoduchého opakovania).

Na ruženci vznikli aj niektoré podobné modlitby, niekedy nazývané aj ako korunky, napr. Korunka k Božiemu milosrdenstvu, františkánska korunka (alebo sedemradostný ruženec), sedembolestný ruženec a pod.

• Ruženec (retiazka)
• Ježišova modlitba
• Akatist

• Wikiknihy ponúkajú texty a príručky na tému Ruženec (modlitba)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruženec (modlitba)

• ako sa modliť ruženec
• Ako sa modliť ruženec - kristus.sk
• Modli sa denne Svätý ruženec - valaskadubova.sk Archivované 2017-03-28 na Wayback Machine