Rovinka

Rovinka
obec
Rovinka
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Senec
Región	Podunajský
Nadmorská výška	132 m n. m.
Súradnice	48°05′52″S 17°14′05″V / 48,097778°S 17,234722°V / 48.097778; 17.234722
Rozloha	8,85 km² (885 ha) [1]
Obyvateľstvo	6 099 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	689,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1274
Starosta	Tomáš Káčer[3] (nezávislý)
PSČ	900 41
ŠÚJ	508209
EČV (do r. 2022)	SC
Tel. predvoľba	+421-2
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Rovinka Hlavná 350
E-mailová adresa	rovinka@stonline.sk
Telefón	02/45985218, 45985318
Fax	02/4598 50 80
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rovinka
Webová stránka: obecrovinka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rovinka (historicky slov. Čela, neskôr Štefánikovce, maď. Csölle, nem. Waltersdorf, chorv. Boltištrof) je obec na Slovensku v okrese Senec.

Obec Rovinka leží 3 km juhovýchodne od Bratislavy a 10 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s Komárnom. Železničná zastávka s názvom Rovinka je vzdialená od centra obce asi 2 km je zanedbaná a uvažuje sa o jej zrušení. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja. Podunajská rovina, na ktorej leží obec, je najteplejšou a najsuchšou oblasťou Slovenska. Má najviac slnečného svitu a je aj najveternejšou rovinnou oblasťou u nás. Vyznačuje sa krátkymi zimami a priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je okolo 35 dní. Celkové priemerné ročné zrážky za posledné desaťročie boli 350 až 500 mm. Letné teploty sú do 35 °C.

Nadmorská výška územia obce sa pohybuje od 120 do 131 m n. m. Rovinatý chotár a úrodné pôdy vytvárali a vytvárajú veľmi dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva. Do územia obce zasahuje Chránená krajinná oblasť Dunajské Luhy. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Topoľové hony, ktorej predmetom ochrany sú suchomilné panónske dúbravy a rastlinné spoločentsvá s klokočom perovitým. V obci sa nachádza chránený strom – Novolipnický platan (platan javorolistý) ktorého vek sa odhaduje cez dvesto rokov. V katastrálnom území obce sa nachádzajú štrkové jazerá – malé a veľké. Popri veľkom jazere vyrástli aj dve záhradkárske osady, ktorých majitelia, ale aj viacerí občania a návštevníci, využívajú vody jazera na kúpanie a člnkovanie. Popri obci vedie aj „stará“ protipovodňová „Hornožitnoostrovská hrádza“ patriaca Povodiu Dunaja. Po druhej svetovej vojne pôvodných obyvateľov Nemcov a Maďarov odsunuli a obec bola dosídlená Kysučanmi. V súčasnosti v nej žije oficiálne cca 4000 obyvateľov ale reálny počet obyvateľov je vyšší.

Vo vzdialenosti 5 – 6 km je vodná zdrž Čunovo, ktorá je súčasťou vodného diela Gabčíkovo. Najbližšie vodné plochy sú Malá voda a Piesková jama, ktoré sa využívajú na lov rýb a rekreáciu. Z voľne žijúcej zveri sú najviac zastúpené zajace, bažanty, srnčia zver, diviaky a vodné vtáctvo. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1235, jej názov bol Dolná Čela. Obec tvorí prevažne maďarské obyvateľstvo. Od 1532 sa spomína aj Horná Čela. Po osídlení tohto územia Nemcami sa obec volala Waltersdorf (Unter a Ober). V roku 1913 sa obe časti zlúčili pod spoločný názov Csolle. Takto sa obec volala až do roku 1948, kedy ju premenovali na Štefánikovce. Od roku 1960 nesie dnešný názov Rovinka (na návrh miestneho občana).

Medzi kultúrno-historické pozoruhodnosti obce Rovinka môžeme zahrnúť rímskokatolícky kostol v románskom slohu z roku 1798 zasvätený Najsvätejšej Trojici, kultúrny dom – pozostatok panského sídla po maďarských zemepánoch a horný cintorín, kde sa nachádza stará hrobka bez viditeľných identifikačných znakov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rovinka