Plavecký hrad
| Plavecký hrad | |
| hradná zrúcanina | |
 Plavecký hrad
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okres | Malacky |
| Obec | Plavecké Podhradie |
| Pohorie | Malé Karpaty |
| Nadmorská výška | 400 m n. m. |
| Súradnice | 48°29′38″S 17°16′08″V / 48,494°S 17,2689°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | obec Plavecké Podhradie |
  Poloha Plaveckého hradu na Slovensku
| |
 Poloha Plaveckého hradu v Bratislavskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Plavecký hrad | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Plavecký hrad (normovaný názov[1][2]; iné názvy: hrad Plavec, historicky podľa jeho pôvodného vlastníka: Detrekov kameň) je zrúcanina hradu, ktorá sa nachádza nad obcou Plavecké Podhradie na kopci Pohanská v národnej prírodnej rezervácii Pohanská na západnom úpätí Malých Karpát.
Doložené názvy
[upraviť | upraviť zdroj]K tvaru Plavec: Plosenstein, Castrum Plawcz
K tvaru Detrekov Kameň: Detrech, Detruh, Detrekö, Detrekövár
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ako väčšina stredovekých hradov na území dnešného Slovenska, aj Plavecký hrad vznikol v rámci vlny výstavby nových hradov po mongolskom vpáde do Uhorska. Z retrospektívnej listiny Ondreja III. z roku 1291 sa dozvedáme o darovaní zeme Kuchyňa Belom IV. Detrichovi, synovi bratislavského richtára Kunta.
Ten pravdepodobne z iniciatívy kráľa na tomto území postavil hrad. Presný rok jeho vzniku nepoznáme, bolo to pravdepodobne v 50. až 60. rokoch 13. storočia. Vieme, že existoval už v roku 1273, keď sa pod ním odohrala bitka medzi uhorským vojskom a vojskom Přemysla Otakara II.
Pôvodne mal hrad najmä strážnu funkciu. Vďaka svojej polohe mohol kontrolovať pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva a hranice s Českým kráľovstvom. Vďaka dohľadu na hrad Branč a na hrady Ostrý Kameň a Korlátka, ktorý umožňovala predsunutá hláska, si s nimi mohol Plavecký hrad vymieňať signály v prípade ohrozenia. Hrad taktiež chránil a kontroloval cestu, ktorá viedla na úbočí hradného kopca. Postupne sa z neho stalo hospodárske a správne centrum
Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256 až 1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Serédyovci, 1553 – 1575 Fuggerovci, po nich Balašovci. V čase, keď patril hrad Štefanovi Balašovi, v rokoch 1579 až 1584 na hrade fungovala jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. Z produkcie protestantnského spisovateľa a cirkevného hodnostára Petra Bornemisu vyšli na Plaveckom hrade kalendáre, biblie, spevník a iné tlače.[3]
Od 1641 nepretržite až do 20. storočia boli jeho vlastníkmi Pálfiovci. V druhej polovici 16. storočia hrad prestavali na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do Malaciek.
Na hrade prebiehajú konzervačné práce.
Zaujímavosti v okolí
[upraviť | upraviť zdroj]V okolí hradu sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky a zaujímavosti. Na rovnakom vrchu sa nachádza hradisko Pohanská. Pri severnom úbočí vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa. Na južnom úpätí vrchu Pohanská sa nachádzajú zvyšky obvodových múrov zaniknutého kláštora.[4] V Plaveckom podhradí sa nachádza tiež renesančný kaštieľ.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Prístup na hrad je možný z dvoch miest.
- po
značke z obce Plavecké Podhradie, od renesančného kaštieľa.
- po
značke z obce Plavecký Mikuláš, s následným odbočením na
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- ↑ DVOŘÁKOVÁ, Daniela. PLAVECKÝ HRAD,PLAVEČ. In: DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku: život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 362-363.
- ↑ VRABLEC, Zverejnil Pavol. UDALOSTI [online]. [Cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
- ↑ kláštor v Plaveckom Podhradí [online]. Hrady a zámky na Slovensku, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plavecký hrad
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov, Bratislava: Slovart, 2007, 392 s.
- VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984, 260 s.