Smolenický zámok
| Smolenický zámok | |
| Zámok | |
 Smolenický zámok
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trnavský |
| Okres | Trnava |
| Obec | Smolenice |
| Pohorie | Malé Karpaty |
| Súradnice | 48°30′49″S 17°25′57″V / 48,513533°S 17,432461°V |
| Vznik | 14. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | obec Smolenice |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 207-1011/0 |
| - dátum zápisu | 17. 9. 1963 |
   Poloha Smolenického zámku na Slovensku
| |
  Poloha Smolenického zámku v Trnavskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Smolenice Castle | |
| Webová stránka: https://kcsmolenice.sav.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Smolenický zámok (normovaný názov)[2] alebo zámok Smolenice je zámok, ktorý sa nachádza nad obcou Smolenice.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Stredoveký hrad stál na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí Malých Karpát nad obcou rovnakého mena.
Vznikol až v 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Országovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili Erdődyovci.
Na konci 18. storočia zámok spustol a na začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia.
Na začiatku 20. storočia začali jeho poslední majitelia, Pálfiovci, stavať na hradných ruinách historizujúcu stavbu terajšieho Smolenického zámku. Zo starého hradu pri prestavbe zachovali iba časť vonkajšieho opevnenia. Zámok dobudovali až po roku 1945.
Súčasné využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Smolenický zámok je majetkom Slovenskej akadémie vied a pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti (záhrady, nádvorie, vyhradené miestnosti). Na zámku sa robia svadby a organizujú sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie (napríklad Lubyho právnické dni[3]), čo určite neprospieva zachovaniu jeho pôvodného rázu, ale na druhej strane je to pre zámok skoro jediný zdroj príjmov, z ktorého môžu hradiť jeho nákladnú údržbu. Od brány po vežu zdolávajú turisti 156 schodov. Pálfiovci majú na miestnom cintoríne hrobku.
Obrázky
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-03-28]. Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Lubyho právnické dni sa zaoberajú ad hoc legislatívou [online]. Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky, [cit. 2023-10-23]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smolenický zámok
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |