Systém (kybernetika)
Systém (z lat. system - spojiť, skombinovať) je účelovo definovaný celok komponentov, medzi ktorými existujú určité vzťahy, a ktoré sledujú nejaký cieľ. Systémová analýza sa zaoberá systémami vytvorenými ľuďmi, ktoré sa skladajú zo vstupov, procesov a výstupov.
Systém sa skladá z atribútov (veličiny ktoré charakterizujú určitý prvok systému), udalosťami (zmena atribútu alebo zmena konfigurácie systému - napríklad komponenty) a časových množín (hodnoty vzťahujúce sa k určitému okamihu). Menší samostatný systém, ktorý je súčasťou väčšieho systému nazývame subsytém.
Hranica a okolie
[upraviť | upraviť zdroj]Hranica systému vymedzuje samotný systém alebo oddeľuje viac systémov. Logická hranica je pomyselnou hranicou a vymedzuje podsystémy v rámci systému, avšak okolie systému je už „viditeľnou“ hranicou. Prvky vnútri hranice ovplyvňujú chovanie systému.
Rozdelenie systémov
[upraviť | upraviť zdroj]- zatvorené - otvorené; podľa toho, či nastáva interakcia s okolím
- deterministické - stochastické; jednoznačné alebo štatistické chovanie,
- statické - dynamické; lineárne alebo diferenciálne (systém si pamätá vnútorný stav),
- spojité - diskrétne; podľa časových udalostí (prípadne tiež kombinované).
- Všeobecne na tvrdé a mäkké. Tvrdé systémy sú spojované s jedným špecifickým (štruktúrovaným) problémom, naopak v mäkkých systémoch vystupuje celý rad faktorov, sú všeobecnejšie.
Systém v teórii riadenia
[upraviť | upraviť zdroj]V systémoch môže nastať spätná väzba, keď výstupná veličina spätne ovplyvňuje vstupnú veličinu, a teda aj samotný systém. Každý systém má teda tendenciu byť nestabilný, a preto môže niekedy pomôcť implementácia tzv. regulátorov. Je tu vidieť analógiu s logickými obvodmi. Existujú štúdie, ktoré poskytujú matematický aparát pre popis systémov (deferenciálny, fourierov a pod.).