Sugambrovia

Sugambrovia (iné názvy: Sugambri, Sikambri, Sygambri, Sigambri; lat. Sigambri, Sygambri, Sicambri, Sugambri; grécky οἱ Σύγαμβροι - oi Sygambroi) boli západogermánsky kmeň, ktorý pôvodne pochádzal z oblasti dolného Rýna alebo z oblasti medzi riekami Rýn a Lippe, a ktorý bol počas panovania cisára Tiberia v roku 7 pred Kr. úplne alebo sčasti presídlený z ľavého brehu Másy do oblasti kmeňa "Sunuci". Strabón počítal Sugambrov spolu s Kimbrami do tej istej kmeňovej skupiny, ktorá sa usídlila medzi Rýnom a Baltským morom. Sugambrovia boli vraj prvým germánskym kmeňovým zväzom, ktorý mal kráľa.

Pôvod kmeňa nie je definitívne objasnený. Okolo 55 pred Kr. je o nich zmienka, pretože Sugambrovia prijali u seba Rimanmi podrobené kmene Usipetov (Usipov) a Tenkterov a odmietali ich Rimanom vydať odvolávajúc sa na rýnsku hranicu.

V roku 53 pred Kr. napadli rímsky vojenský tábor pri „Atuatuca“, ktorý bol pod vojenským velením Quinta Tullia Cicera.

V roku 16 pred Kr. Sugambri, Usipeti a Tenkteri pobili Rimanov v Germánii na pravom brehu Rýna, potom uskutočnili nájazd do Galie, aby ju plienili, a porazili rímske vojsko miestodržiteľa Marca Lollia, ktoré ich prenasledovalo, vrátane V. légie (clades Lolliana). Táto porážka bola nesporne ťažkým úderom Augustovej cisárskej prestíži. Germáni sa potom vyhýbali vzájomnej roztržke a uzavreli (zdanlivý) mier.

Legionársky tábor „Vetera“ kontroloval cez ústie rieky Lippe sídliská Sugambrov, Brukterov, Tenkterov a Usipetov na pravom brehu Rýna. Útoky v Galii mali na svedomí práve tieto etniká. Cez údolie rieky Lippe viedlo spojenie tábora „Vetera“ so zátokou Westfälische Bucht.

Sugambrovia pod velením svojho kráľa Maela (alebo Melo) a so spriatelenými Tenktermi a Usipetmi vpadli v roku 12 pred Kr. znova do Galie, keď tam vznikli v dôsledku prvého provinčného cenzu veľké nepokoje. Drusus s povolaným vojskom vytlačil votrelcov späť a začal na druhom brehu Rýna bezprostredne po 1. auguste roku 12 pred Kr. trestnú výpravu. Začiatok pochodu bol z dolnorýnskej oblasti a smeroval najprv do krajiny Usipetov (juhovýchod dnešnej provincie Gelderland), potom proti Sugambrom sídliacim medzi Lippe a Rýnom (ktorých Strabón označil ako príčinu vojny).

Konečné podmanenie Sugambrov dosiahol však Tiberius v roku 7 pred Kr., ktorý časti kmeňa na ľavej strane Rýna presídlil približne do kraja kmeňa "Sunuci". Založili si sídlo v okolí Xantenu, z ktorého vzišla „Colonia Ulpia Traiana“. Deudorixa, synovca bývalého kráľa Maela, v roku 17 po Kr. viedli ako zajatca v Germanicovom triumfe v Ríme.

Meno Sugambrov sa zachovalo v neskoršej kmeňovej tradícii Frankov. Ako „udatný Sugambr“ bol napríklad pri svojom krste označený Chlodovik I. biskupom z Remeša.

Existuje názor, že Sugambrovia boli Tacitom zmieňovaní Gambriviovia, čo bol kmeň, ktorý s spolu s Marsmi, Suébmi a "Vandilii" tvrdil, že pochádza od boha Manna. Plínius Starší zapísal, že tento kmeň sídlil priamo na Rýne, zatiaľčo Strabón ich spolu s Cheruskami a Chattmi lokalizoval na rieke Vesera (Weser). Popri tom existuje názor, že Marsovia sú zhodní so Sugambrami, ktorí sa nezúčastnili presídlenia na ľavý breh Rýna.

Zachovali sa viaceré podoby zápisu mena kmeňa, a to napríklad "Sugambri“, „Sygambri“, „Sigambri“, „Sugambroi“, „Sugumbri“, „Sucambri“ a „Sycambres. Toto sťažuje presný etymologický výklad mena, ale obyčajne sa v slovách Sugambri a Gambrivii vidí spoločný germánsky slovný koreň „*gambra“, ktorý znamená "silný, aktívny, horlivosť". Popri tom existujú aj výklady mena z keltčiny, napr. z koreňa „*cam“. „Su“ je častá keltská predpona s významom "dobrý" alebo „silný”. Spájanie mena Sugambrovia s regiónmi Sauerland, Siegerland alebo riekou Sieg je čisto špekulatívne.

Niektorí Sugambrovia sa menovite spomínajú v správe cisára Augusta a u Strabóna: „Maelo“, kráľ alebo knieža Sugambrov, pod ktorého velením prenikli v roku 12 do Galie, ďalej jeho brat „Baitorix“ a jeho syn „Deudorix“.

• Johannes Heinrich: Sugambrer. In: Heinrich Beck, Dieter Geuenich, Heiko Steuer (Hrsg.): Reallexikon der germanischen Altertumskunde. Bd. 30. de Gruyter, Berlin – New York 2005, ISBN 3-11-018385-4.
• Bruno Krüger (Hrsg.): Die Germanen – Geschichte und Kultur der germanischen Stämme in Mitteleuropa. Ein Handbuch in zwei Bänden. Bd. 1, 4. Auflage, Akademie-Verlag, Berlin 1983 (Veröffentlichungen des Zentralinstituts für Alte Geschichte und Archäologie der Akademie der Wissenschaften der DDR, Bd. 4).
• Alexander Sitzmann, Friedrich E. Grünzweig, Hermann Reichert (Hrsg.): Die altgermanischen Ethnonyme. Fassbaender, Wien 2008, ISBN 978-3-902575-07-4.
• Reinhard Wolters: Die Schlacht im Teutoburger Wald. Arminius, Varus und das römische Germanien. Beck, München 2008, ISBN 978-3-406-57674-4.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sugambrer na nemeckej Wikipédii.