Sufragánna diecéza

Sufragánna diecéza alebo sufragánne biskupstvo je v katolíckom a anglikánskom^[1] prostredí diecéza, resp. biskupstvo, ktoré sa nachádza v cirkevnej provincii, no nie je sídelnou diecézou hlavy cirkevnej provincie (metropolitu). Hlavou sufragánnej diecézy je sufragánny biskup (sufragán).^[2][3] Výnimočne môže byť sufragánnou aj arcidiecéza so sídelným arcibiskupom, čoho príkladom je napr. Trnavská arcidiecéza^[4]. Od sufragánnej diecézy je odlišná exemptná diecéza, ktorá je podriadená Apoštolskej stolici.^[2]

Termín sa vyskytuje od 8. storočia.^[5] Vo svojej diecéze môže katolícky sufragánny biskup ako diecézny biskup užívať biskupské insígnie a uplatňovať autoritu a práva vyplývajúce zo svojho úradu v plnej miere. Ak chcú iní biskupi sláviť pontifikálnu omšu, musia si od miestneho biskupa vyžiadať povolenie. Podľa súčasného práva Katolíckej cirkvi metropolitom nepatrí v sufragánnych diecézach žiadna riadiaca moc. Vykonávajú ale dozor nad riadnym zachovávaním viery a cirkevnej disciplíny. Sami o sebe ale v sufragánnej diecéze nemôžu vykonávať vizitácie.^[3] Môžu však vo všetkých kostoloch, a ak ide o katedrálny kostol, po predbežnom oznámení sufragánnemu biskupovi, vykonávať posvätné obrady vo vlastnej diecéze.^[6] Metropolita môže aj v sufragánnych diecézach jeho provincie pri slávení svätej omše používať katedru, berlu a pálium, a to aj bez nutnosti požiadať o povolenie od biskupa sufragánnej diecézy.

Proti rozsudku (sufragánneho) biskupa sa možno odvolať k metropolitovi alebo na Rímsku Rotu. Ak rozsudok vyniesol metropolita, odvolanie sa podáva k najstaršiemu sufragánovi.^[7]

• sufragán. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Praha : Grada Publishing, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-7178-6, 978-80-247-3614-3. S. 123 – 124.

• sufragán