Nitra
Nitra | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Nitriansky kraj | ||
Okres | Nitra | ||
Región | Ponitrie | ||
Časti | Klokočina, Chrenová, Zobor, Čermáň, Staré Mesto, Horné Krškany, Dolné Krškany, Janíkovce, Dražovce, Párovské Háje, Mlynárce, Diely, Kynek | ||
Vodný tok | Nitra | ||
Nadmorská výška | 167 m.n.m. m n. m. | ||
Súradnice | 48°18′25″S 18°05′11″V / 48,306944°S 18,086389°V | ||
Najvyšší bod | Zobor | ||
- výška | 586,9 m n. m. | ||
Rozloha | 100,48 km² (10 048 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 76 499 (31. 12. 2023) [2] | ||
Hustota | 761,34 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 828 | ||
Primátor | Marek Hattas[3] (Tím Kraj Nitra) | ||
PSČ | 949 XX | ||
ŠÚJ | 500011 | ||
EČV (do r. 2022) | NR | ||
Tel. predvoľba | +421-37 | ||
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Štefánikova trieda 60 950 06 Nitra | ||
E-mailová adresa | msunitra@msunitra.sk | ||
Telefón | 037 / 650 21 11 | ||
Fax | 037 / 650 23 31 | ||
Poloha mesta na Slovensku
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
Wikimedia Commons: Nitra | |||
Webová stránka: nitra.sk | |||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
Freemap Slovakia: mapa | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Nitra (maď. Nyitra, nem. Neutra) je mesto ležiace v Nitrianskom kraji vzdialené približne 90 km východne od hlavného mesta Bratislavy. Preteká ňou rovnomenná rieka Nitra. Panorámu Nitry tvorí sedem pahorkov: zo severnej strany sa týči vrch Zobor, Hradná skala, Vŕšok, Kalvária, Borina, Ľupka spolu s Martinským vrchom. Prvé potvrdené historické zmienky sú z roku 828. Po meste je pomenovaná planétka (9543) Nitra. Počtom obyvateľov 77 610 je piatym najväčším mestom na Slovensku.[4]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj názvov[5]:
- 828 Nitraua
- 880 Nitra
- 1111 Nitria
- 1158 Nitra, Nitria
- 1198 Nitria, Nithria
- 1211 Nitria, Nitra
- 1214 Nitra
- 1223 Nitria, Nitra
Etymológia: Je nejasné, či je názov Nitra slovanský. Pôvodný názov, Nitrava, môže byť aj kvádsky.[6]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží v Podunajskej pahorkatine, na rieke Nitra pri južnom okraji pohoria Tribeč. Severne nad mestom sa vypína vrch Zobor a vrch Pyramída s vysielačom a viacerými vyhliadkovými terasami. Mesto je oddávna križovatkou ciest zo západu (R1 od Trnavy a II/513 od Hlohovca), severu (I/64 od Topoľčian a II/593 z Partizánskeho), východu (R1 a I/65 od Zlatých Moraviec a I/51 od Vrábieľ) a juhu (I/64 od Nových Zámkov a II/562 od Šale). V blízkosti mesta sa križujú železničné trate Nové Zámky – Prievidza a Leopoldov – Kozárovce. Trnava leží 47 km západne, Topoľčany 35 km severne, Zlaté Moravce 29 km východne a Nové Zámky 37 km južne. Bratislava leží 87 km juhozápadne a s Nitrou je prepojená rýchlostnou cestou.
Časti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Mestské časti
- Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Staré mesto, Zobor[7][8]
- Sídliská
- Diely, Chrenová, Klokočina, Párovce
- Osady
- Jurský dvor, Lukov Dvor, Mikova Ves, Orechov Dvor
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rieka Nitra
- Prítoky Dobrotka, Selenec a Radošinka
- Rameno Malá Nitra
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]1890:
- Slováci – 5 205 (38,4 %)
- Maďari – 5 002 (36,9 %)
- Nemci – 3 331 (24,7 %)
- Spolu – 13 538 (100 %)
1910:
- Slováci – 9754 (59,4 %)
- Maďari – 4929 (30 %)
- Nemci – 1636 (9,9 %)
- Spolu – 16 419 (100 %)
1919:
- Čechoslováci – 13 248
- Maďari – 2 899
- Nemci – 402
- Rusíni – 84
1991:
- Slováci – 86 257 (95,87 %)
- Maďari – 1 777 (1,98 %)
- Česi – 1 072 (1,19 %)
- Ostatné/nezistená – 863 (0,96 %)
- Spolu – 89 969 (100 %)
2001:
- Slováci – 83 285 (95,42 %)
- Maďari – 1 489 (1,71 %)
- Ostatné/nezistená – 2 511 (2,88 %)
- Spolu – 87 285 (100 %)
2011:
- Slováci – 70 447 (89,27 %)
- Maďari – 1 443 (1,83 %)
- Ostatné – 1 696 (2,15 %)
- Nezistená – 5 330 (6,75 %)
- Spolu – 78 916 (100 %)
2021:
- Slováci – 71 162 (90,66 %)
- Maďari – 793 (1,01 %)
- Ostatné – 1419 (1,81 %)
- Nezistená – 5 115 (6,52 %)
- Spolu – 78 489 (100 %)
Náboženské zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky (statistics.sk)
cirkev/vyznanie roky |
rímskokatolícka | gréckokatolícka | evanjelická aug. vyznania | reformovaná kresťanská | židovské | pravoslávna | iná | bez vyznania | neudané |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1869 | 11 457 76,7 % |
1 0 % |
89 0,6 % |
33 0,2 % |
3 348 22,4 % |
0 0 % |
0 0 % |
N/A | N/A |
1880 | 12 311 75,9 % |
7 0 % |
165 1 % |
49 0,3 % |
3 685 22,7 % |
4 0 % |
5 0 % |
N/A | N/A |
1890 | 14 371 77,3 % |
3 0 % |
194 1 % |
74 0,4 % |
3 943 21,2 % |
7 0 % |
0 0 % |
N/A | N/A |
1900 | 16 418 79,1 % |
14 0,1 % |
274 1,3 % |
194 0,9 % |
3 830 18,5 % |
16 0,1 % |
7 0 % |
N/A | N/A |
1910 | 18 116 80,7 % |
31 0,1 % |
283 1,3 % |
199 0,9 % |
3 800 16,9 % |
28 0,1 % |
3 0 % |
N/A | N/A |
1921 | 20 577 81,4 % |
0 0 % |
279 1,1 % |
104 0,4 % |
3 969 15,7 % |
0 0 % |
340 1,3 % |
N/A | N/A |
1930 | 23 692 82 % |
28 0,1 % |
496 1,7 % |
127 0,4 % |
3 859 13,4 % |
0 0 % |
704 2,4 % |
N/A | N/A |
1950 | 29 255 93,9 % |
120 0,4 % |
997 3,2 % |
72 0,2 % |
140 0,4 % |
83 0,3 % |
158 0,5 % |
122 0,4 % |
197 0,6 % |
1991 | 55 369 61,5 % |
147 0,2 % |
1 648 1,8 % |
61 0,1 % |
28 0 % |
61 0,1 % |
206 0,2 % |
12 260 13,6 % |
20 189 22,4 % |
2001 | 64 783 74,2 % |
301 0,3 % |
2 441 2,8 % |
179 0,2 % |
49 0,1 % |
120 0,1 % |
763 0,9 % |
15 031 17,2 % |
3 618 4,1 % |
2011 | 52 136 66,1 % |
329 0,4 % |
2 042 2,6 % |
231 0,3 % |
39 0 % |
164 0,2 % |
1 171 1,5 % |
14 390 18,2 % |
8 414 10,7 % |
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Nitra je mestom mimoriadneho historického významu. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi.
Z obdobia pred 3 000 rokmi sa zachovali pozostatky Hradiska Zobor – národná kultúrna pamiatka. Je ohraničené valom dlhým takmer 2 km a miestami vysokým 7 m. Vznik hradiska je spätý s ľudom lužickej kultúry.
Oblasť dnešnej Nitry bola významným strediskom Keltov (už niekoľko storočí pred našim letopočtom), neskôr Germánov a nakoniec Slovanov. Stará slovienska Nitra bola nielen ranofeudálnym mestským útvarom, ale aj dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom veľkomoravských Slovienov.[9] Bola sídlom prvých známych vládcov územia dnešného Slovenska – germánske kmene Kvádov (okolo r. 396 po Kr., sporné) a od 8. storočia do 1108 sídlo Nitrianskeho kniežatstva.
Už z 9. storočia pochádzajú vykopávky bohato vybavených pohrebísk. Archeologický prieskum doložil existencie niekoľkých románskych cirkevných stavieb.
V prvej tretine 9. storočia tu sídlilo knieža Pribina, mesto bolo vtedy jedným z centier Veľkej Moravy. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto[10]. V Nitre sa nachádza prvý známy kresťanský kostol strednej a východnej Európy, ktorý bol postavený v roku 828. Nitra bola sídlom prvej diecézy (od roku 880). Hradiská boli obohnané rozsiahlymi hlinenými valmi, často kombinovanými s kamennými múrmi a rôznymi drevenými konštrukciami. Jednotlivé hradiská mali pravdepodobne rozdielnu funkciu – organizačno-správne centrum alebo remeselnícke centrá, ale aj útočiská v čase nepokojov. Práve na jednom z nich, najpravdepodobnejšie na hradnom kopci, vládol Nitriansku už za čias Rastislava Svätopluk. V ranom stredoveku mesto zažilo svoj rozkvet počas vlády Svätopluka, ktorý bol nitrianskym kniežaťom cca od 850 do 871 a potom vládca Veľkej Moravy do roku 894. Počas jeho vlády sa Nitra skladala z piatich opevnených osád a dvadsiatich trhovísk, čo svedčí o jej význame.
Medzi 9. a 10. storočím stálo v Nitre a okolí už niekoľko kostolov: Nitriansky hrad, Párovce, Nitrianska Blatnica, Lupka, Zobor a Kostoľany pod Tribečom. Za hranicami mesta sa nachádzali ďalšie veľkomoravské osady – Chrenová, Lupka, Branč, Vráble a Zlaté Moravce. Svätý Cyril a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktívne podieľali na rozvoji cirkvi. Bazilika, ktorá bola objavená pod nitrianskym hradom, je možno oným prvým kresťanským kostolom západných a východných Slovanov z roku 828. Po zániku Veľkej Moravy mesto Nitra a Nitriansky hrad boli postupne predmetom dobýjania, systematického ruinovania vo vojnách a protihabsburských stavovských povstaniach.[11][12]
Od konca 10. storočia (okrem 1001 – 1030) mesto patrilo Arpádovcom, okolo roku 1083 alebo 1100 bolo obnovené Nitrianske biskupstvo. Roku 1248 sa Nitra stala kráľovským mestom, o štyridsať rokov neskôr ale kráľ mesto a hrad daroval nitranskym biskupom. Premena Nitry z kráľovského mesta na mesto zemepánske mala ďalekosiahle dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom.
V rokoch 1633/34 ju okupovali Turci pri svojich výbojoch.
Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály.
V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí prevýšil 10-tisíc a správa sa stala zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky a Nitra nadobro prišla o svoje židovské mesto. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.
Bombardovanie Nitry 26. 3. 1945
V pondelok, 26. marca 1945, ráno o 8.15 h, oznámili poplachové sirény letecký útek na Nitru. O niekoľko minút prenikli nad Nitru sovietske stíhačky, ktoré palubnými zbraňami ostreľovali protilietadlové batérie, až ich úplne zneškodnili. Krátko nato prileteli tri vlny amerických bombardérov Douglas A-20 dodaných Sovietskemu zväzu v rámci programu lend – lease (27 ks) a začali s bombardovaním mesta. Na Nitru zhodili 166 bômb. Stíhačky strieľali na všetko, čo sa hýbalo. Údajne cieľom bombardovania bolo zaútočiť na časť kasární a Párovce. Bomby však zasiahli aj ulice Farskú, Kupeckú a vtedajšiu Hlavnú, dnes Štefánikovu triedu, a priestor pred hlavnou poštou, divadlo a tržnicu, Podhradie a budovu prepošstva. Následkom bola masakra bezbranného davu vrátane detí. Zahynulo 345 prevažne civilných osôb. V tento deň sa totiž v Nitre konal jarmok, ulice mesta boli teda plné ľudí. Medzi obeťami bolo len 13 vojakov – 8 vojakov slovenskej armády a 5 vojakov Wehrmachtu, ostatné obete boli civili: Nitrania, prechádzajúci utečenci a cezpoľní návštevníci predveľkonočného trhu z okolitých dedín. Zničených bolo 48 budov, 289 budov bomby silne poškodili a 430 budov poškodili menej. Otázka, kto a prečo bombardovanie Nitry nariadil, zostáva nezodpovedaná. Archívna služba ministerstva obrany Ruskej federácie už po 1991 odmietla poskytnúť akékoľvek informácie.[13][14]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Nitriansky hrad je dominanta mesta, slúži ako jeho najznámejšia kultúrna pamiatka. Hradný komplex pozostáva z katedrály, biskupského paláca, fortifikačných hradieb a hospodárskych budov. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu z 11. storočia, v 15. storočí prestavaný a upravovaný ešte v období baroka. Od roku 1962 je súbor hradných stavieb národnou kultúrnou pamiatkou.
Archeologické lokality
[upraviť | upraviť zdroj]- Nitra – hrad
- Nitra – Zobor vrch
- Nitra – Martinský vrch
- Nitra – Mačací zámok
- Nitra – Lupka
- Nitra – Šindolka
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Kostoly a farnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- bazilika sv. Emeráma, katedrálny chrám Biskupstva Nitra
- komplex troch chrámových stavieb rozličného veku:
- – románsky kostol, 11. storočie, nazývaný aj Pribinova kaplnka,
- – Horný kostol, pôvodne gotický, 14. storočie,
- – Dolný kostol, 17. storočie.
- komplex troch chrámových stavieb rozličného veku:
- farnosť Nitra – Dolné Mesto
- farský kostol Navštívenia Panny Márie, 19. storočie,
- kostol Všetkých svätých, Kynek, 18. storočie,
- kostol sv. Cyrila a Metoda, Mlynárce, 20. storočie,
- piaristický kostol sv. Ladislava, 18. storočie.
- farnosť Nitra – Horné Mesto, územie farnosti zahŕňa aj Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma
- farský Kostol sv. Petra a Pavla, 13. storočie
- farnosť Nitra – Dolné Krškany
- farský kostol sv. Ondreja apoštola, 18.storočie
- kostol Narodenia Panny Márie, Horné Krškany, 13. storočie
- farnosť Nitra – Dražovce
- farský kostol sv. Františka Xaverského, 19. storočie
- kostol sv. Michala archanjela, 12. storočie
- farnosť Nitra – Chrenová
- farnosť Nitra – Janíkovce (do farnosti patrí aj obec Čechynce)
- farský Kostol sv. Petra a Pavla
- farnosť Nitra – Kalvária
- farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, 12.storočie
- farnosť Nitra – Klokočina
- farský kostol sv. Gorazda, vysvätený v roku 2007[16],
- kostol Nanebovzatia Panny Márie, Párovské Háje,
- kostol sv. Urbana, Čermáň, 18. storočie.
- farnosť Nitra – Zobor
- farský kostol sv. Urbana, 18. storočie
- farnosť Nitra
- kostol sv. Štefana Kráľa, Párovce, 10. storočie
- evanjelický cirkevný zbor Nitra
- kostol Svätého Ducha, 1995
- Reformovaný cirkevný zbor Nitra
- Zaniknuté kostoly a kláštory
- kostol sv. Martina, na vrchu Martinko (Nitra – Chrenová), 9 – 11. storočie, zbúraný v roku 1911[18],
- Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore, benediktínsky kláštor, ruiny, 9. storočie,
- Kláštor a kostol kamaldulov na Zobore, vrch Zobor, ruiny kostola sv. Jozefa, 17. storočie.
Galérie
[upraviť | upraviť zdroj]- ART Galéria,
- Malá galéria AKCENT,
- Nitrianska galériam,
- Výstavná sieň Jána Plesníka.
Knižnice
[upraviť | upraviť zdroj]- Krajská knižnica Karola Kmeťku v Nitre,
- Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre,
- Univerzitná knižnica UKF v Nitre,
- Knižnica Kňazského seminára v Nitre,
- Diecézna knižnica.
Divadlá
[upraviť | upraviť zdroj]V Nitre sídlia dve divadlá, a to Divadlo Andreja Bagara (DAB) a Staré divadlo Karola Spišáka (pôvodné bábkové divadlo). Počiatky divadelného umenia v Nitre sa datujú od roku 1883, kedy bolo postavené prvé nitrianske divadlo. To stálo na mieste dnešného, no počas druhej svetovej vojny bolo zničené a divadlo hralo v provizórnych priestoroch do roku 1992, keď bola dokončená nová budova na Svätoplukovom námestí. Názov Divadlo Andreja Bagara nesie nitrianske divadlo od roku 1979. Bolo pomenované po významnom slovenskom hercovi a režisérovi – Andrejovi Bagarovi.
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]- Diecézne múzeum Nitra,
- Misijné múzeum,
- Ponitrianske múzeum Nitra,
- Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre.
Kiná
[upraviť | upraviť zdroj]- CINE-MAX Nitra,
- Mlyny Cinemas.
Podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]- Klokočinský jarmok – Každoročne sa v posledný víkend letných prázdnin na nitrianskom sídlisku Klokočina koná trojdňové oddychové podujatie s názvom Klokočinský jarmok, ktorého súčasťou sú rôzne kolotoče, adrenalínové atrakcie a bufety s občerstvením a na mieste sa konajú rôzne hudobné koncerty. V posledný deň konania je súčasťou programu aj rozlúčkový ohňostroj.
- Divadelná Nitra – podujatie organizované v spolupráci s Divadlom Andreja Bagara
- Slížovica
- Nitrianske univerzitné dni
- Nitrianske kultúrne leto
- Cyrilo-Metodské slávnosti
- Vianočné mestečko (vianočné trhy)
- Nitra, milá Nitra
- Noc múzeí a galérií
- Nitrianska hudobná jar
- Nitrianska hudobná jeseň
- Bažant kinematograf
Médiá
[upraviť | upraviť zdroj]- Televízne regionálne spravodajstvo:
- TV Central
- TV Nitrička
- Mediálne centrum FF UKF v Nitre
- Nitra 4ever
- Regionálne rádiá vysielajúce z Nitry:
- Novinové regionálne spravodajstvo:
- Realitné noviny
- Noviny MY
- Pardon
- Nitrianske Echo
- Nitrianske noviny
- Nitriansky Ohlas
- Nitrianskozlatomoravecko
- Spravodaj
- Regionálne noviny
- Občas nečas
- Internetové regionálne spravodajstvo:
- Nitralive
- Nitra 24
- Patriot
- Moja Nitra
- NitraDen
- Nitra 4ever
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Kluby
[upraviť | upraviť zdroj]- Futbal – klub FC Nitra hrá od roku 2005 znovu v Corgoň lige, kde v sezóne 2007/2008 pod vedením Pavla Hapala získala historické 3. miesto.
- Hokej – klub HK Nitra hrá v Tipsport extralige, kde sa v sezóne 2005/2006 stal víťazom základnej časti a v play-off obsadil konečné 3. miesto, v sezóne 2015/2016 sa stal víťazom play-off a obsadil 1. miesto. V sezóne 2023/2024 sa stal víťazom play-off a obsadil 1. miesto
- Hokejbal- klub HBK Nitrianski rytieri Nitra vznikol v roku 2010. Hrá v Slovenskej hokejbalovej extralige mužov. V rokoch 2010-2015 boli HBK Nitrianski rytieri Nitra 5x majstrom Slovenska. V rokoch 2013, 2014 a 2015 HBK Nitrianski rytieri Nitra zvíťazili v Československom superpohári v hokejbale. V roku 2015 mali HBK Nitrianski rytieri Nitra na dosah jeden zo svojich najväčších úspechov. Na svetom pohári klubov 2015, ktorý sa hral na vedľajšej ploche zimného štadióna v Nitre však vo finále podľahli tímu Oberwil Rebels 2:3 a obsadili tak konečné 2. miesto.
- Basketbal – klub EDYMAX SPU Nitra hrá v slovenskej basketbalovej extralige. V sezóne 2005/2006 a 2008/2009 získal titul majstra SR, a to vždy pod vedením trénera Dr. Ľubomíra Urbana.
- Americký futbal – Klub Nitra Knights Klub bol založený v roku 1997 a patrí medzi najstaršie kluby v tomto športe na Slovensku.
- Golf – golfové ihrisko RED OAK Golf Club v blízkosti Nitry s 18 jamkovým golfovým rezortom
- Atletika – medzi atletiku patria kluby AC Stavbár Nitra a ŠK ŠOG Nitra. Kluby vznikli po rozpadnutí klubu ŠK AC ŠOG Nitra
- Zápasenie – kluby TJ AC Nitra a ZK Corgoň Nitra
- Šípky - Dart club Nitra - jeho Extraliga tím Garmond Nitra sa v sezóne 2020/2021 stal majstrom Slovenska v steelových šípkach družstiev
Športoviská
[upraviť | upraviť zdroj]- Zimný štadión Nitra (NITRA ARÉNA),
- Hokejová hala Klokočina,
- Futbalový štadión,
- Tenisové kurty Chrenová,
- Green Club Nitra,
- TCN Nitra,
- Mestský kúpeľ Nitra,
- Letné kúpalisko,
- Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitra,
- Univerzita Konštantína Filozofa Nitra,
- Gymnázium, Párovská 1, Nitra,
- Mestská hala,
- Atletický štadión,
- Športové gymnázium Nitra, Slančíkovej 2,
- Šípkarska herňa v Palace bowling v ZOC MAX,
- RED OAK Golf Club, Golfova 1 Nira-Lužianky.
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Dôležité firmy
[upraviť | upraviť zdroj]- Agrokomplex-Výstavisko Nitra (príspevková organizácia),
- Cesty Nitra, Groupe Colas,
- Oil Slovakia (známa pod obchodnou značkou Aral),
- Parapetrol,
- Plastika,
- Tukový priemysel Nitra,
- DYNAMIK,
- Víno Nitra,
- Foxconn Electronics,
- Visteon,
- ICS Industrial Cables Slovakia,
- Giesecke & Devrient,
- ELEKTROMAT Nitra,
- M-Trade Slovakia,
- G-U Slovakia,
- SEBN Slovakia (v minulosti Volkswagen Slovakia a.s.),
- Aeropro s.r.o.,
- Muehlbauer Technologies s.r.o.,
- Tino Vision,
- MrCode s.r.o.,
- Jaguar Landrover.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Železničná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]V Nitre sa nachádza jedna hlavná železničná stanica a päť železničných zastávok (Dolné Krškany, Dražovce, Mlynárce a Nitra zastávka). V roku 2016 bola naplánovaná rekonštrukcia a elektrifikácia trate 141 v úseku Leopoldov – Lužianky a trate 140 v úseku Lužianky – Šurany, ktorej súčasťou je aj úsek vedený cez mesto Nitra, ale jej realizácia sa odložila.
V areáli Výstaviska Agrokomplex a Slovenského poľnohospodárskeho múzea od roku 1985 funguje muzeálna úzkorozchodná Nitrianska poľná železnica.
Cestná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Cez mesto prechádzajú dve európske hlavné cesty E58 a E571 a tri cesty prvej triedy 51, 64 a 65. V roku 2011 bol otvorený dlho očakávaný úsek rýchlostnej cesty R1 spolu s obchvatom Nitry, ktorá spojila Nitru s mestami ako Bratislava, Trnava, Zvolen či Banská Bystrica. V roku 2020 sa má začať s výstavbou rýchlostnej cesty R8, ktorá spojí Nitru, R1 s R2 (Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Partizánske a Prievidza).
Mestská hromadná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Výborne rozvinutá je mestská hromadná doprava (MHD), ktorá na vysokej úrovni zabezpečuje spojenie centra mesta, mestských častí, priemyselných oblastí, ale aj okolitých obcí (28 liniek). Od roku 2022 premávajú v Nitre len moderné bezbariérové vozidlá s klimatizáciou. Doprava je zabezpečovaná francúzskou spoločnosťou Transdev.
Cyklistická doprava
[upraviť | upraviť zdroj]V Nitre je v súčasnosti postavených 12 km cyklistických trás, z ktorých najdlhšia je vedená na hrádzi okolo rieky Nitra. V budúcnosti sa plánuje dobudovanie existujúcej siete na 28 km, čím by sa umožnil rozmach takejto ekologickej dopravy.
Letecká doprava
[upraviť | upraviť zdroj]V mestskej časti Janíkovce sa nachádza letisko s regionálnym významom kde sídli aj Aeroklub Nitra.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Predškolská výchova
[upraviť | upraviť zdroj]Materské školy: MŠ Alexyho, Bazovského, Beethovenova, Belopotockého, Benkova, Čajkovského, Dolnočermánska, Hospodárska, Ľ. Okánika, Mostná, Nábrežie mládeže (trieda pre deti s mentálnym postihnutím), Novomeského, Okružná, Piaristická (trieda pre deti s poruchami zraku), Platanová, Rázusova, Staromlynská, Štefánikova, Štiavnická (trieda pre deti s poruchami sluchu a reči), T. Vansovej, Topoľová, Za Humnami, Zvolenská, Golianova, Párovská
Základné školy
[upraviť | upraviť zdroj]- Piaristická ZŠ Sv. Jozefa Kalazanského, Piaristická 6,
- ZŠ Beethovenova 1,
- ZŠ Benkova 34,
- ZŠ Cabajská 2,
- ZŠ Fatranská 14,
- ZŠ Kniežaťa Pribinu, Andreja Šulgana 1,
- ZŠ Kráľa Svätopluka, Drážovská 6,
- ZŠ Krčméryho 2,
- ZŠ Na Hôrke 30,
- ZŠ Nábrežie Mládeže 5,
- ZŠ Novozámocká 129,
- ZŠ Sv. Gorazda, Dlhá 78,
- ZŠ Sv. Marka, Petzwalova 1,
- ZŠ Sv. Svorada a Benedikta, Farská 43,
- ZŠ Topoľová 8,
- ZŠ Tulipánová 1,
- ZŠ Sčasného 22,
- ZŠ Škultétyho 1,
- Základná umelecká škola Jozefa Rosinského, Vajanského 1.
Stredné školy
[upraviť | upraviť zdroj]- Gymnázium Párovská 1,
- Gymnázium Golianova 68,
- Gymnázium Sv. Cyrila a Metoda, Farská 19,
- Hotelová akadémia, Slančíkovej 2,
- Obchodná akadémia, Bolečkova 2,
- Piaristické gymnázium Sv. Jozefa Kalazanského, Piaristická 6,
- Stredná odborná škola Cintorínska 4,
- Stredná odborná škola Nábrežie Mládeže 1,
- Stredná odborná škola Levická 40,
- Súkromná stredná odborná škola polytechnická DSA Nitra, Novozámocká 220,
- Stredná odborná škola potravinárska, Cabajská 6,
- Stredná odborná škola veterinárna, Dražovská 14,
- Stredná poľnohospodárska škola Dražovská 14,
- Stredná priemyselná škola Fraňa Kráľa 20,
- Stredná priemyselná škola potravinárska, Slančíkovej 2,
- Stredná priemyselná škola stavebná, Cabajská 4,
- Stredná zdravotnícka škola, Farská 23,
- Súkromné konzervatórium Krčméryho 2,
- Súkromná stredná odborná škola ANIMUS, Levická 40,
- Súkromná stredná umelecká škola Škultétyho 1,
- Športové gymnázium, Slančíkovej 2.
Vysoké školy
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre,
- Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre,
- Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Zdravotníctvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Fakultná nemocnica Nitra,
- Špecializovaná nemocnica sv. Svorada,
- Poliklinika Klokočina,
- Poliklinika Chrenová,
- Poliklinika Párovce,
- Klinika ProCare,
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Ovzdušie
[upraviť | upraviť zdroj]Ovzdušie v Nitre patrí na Slovensku medzi stredne znečistené. Pôvodcom je najmä priemysel, hoci za posledné roky sa jeho ekologický dopad znížil. Problematické a nadmerné hodnoty dosahujú najmä oxidy dusíka, uhlíka a síry a tzv. pevné častice.[19]
Voda
[upraviť | upraviť zdroj]Celé mesto je napojené na pitnú vodu, a to cez tri zdroje: Ponitriansky skupinový vodovod, skupinový vodovod Jelka – Galanta – Nitra a samostatný zdroj Dražovce. Voda má vyhovujúcu kvalitu.[20]
Rieka Nitra pretekajúca mestom patrí medzi najznečistenejšie európske rieky. Je to najmä dôsledok priemyselnej činnosti po celom jej toku. Neodporúča sa v nej ani rybolov. V roku 2006 bola v meste spustená moderná čistička odpadových vôd, ktorá značne obmedzuje znečisťovanie rieky odpadovou vodou z mesta.[21]
Odpadové hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci mesta je zvážaný komunálny (tzv. zmesový) odpad a niekoľko druhov separovaného odpadu.[22] Medzi tento patria:
- plasty,
- papier,
- sklo,
- hliníkové obaly – spolu s plastami v žltých nádobách,
- bio-odpad – hnedé maloobjemové kontajnery, výlučne v rodinných domoch,
- iný separovateľný odpad ako elektro-odpad, stavebný odpad, kovy, atď. – len zberné dvory,
- oblečenie – špeciálne kontajnery, ktoré prevádzkuje spoločnosť HUMANA.
Typické sú veľkoobjemové 1100 litrové kontajnery, ktoré sú rozmiestnené po celom meste a podľa farby sú prispôsobené na zberanú komoditu. Rodinné domy majú vlastné maloobjemové 120 litrové kontajnery na zmesový odpad, prípadne aj na bio-odpad. Na separovaný odpad slúžia farebne odlíšené vrecia určené na zber v stanovené časy, prípadne aj stojiská s veľkoobjemovými kontajnermi. Dvakrát ročne je v každej mestskej časti pristavený veľkoobjemový kontajner určený na zber veľkoobjemového odpadu.
Novinkou od roku 2014 sú podzemné kontajnery. V prevádzke je zatiaľ 21 stojísk a v budúcnosti sa plánuje ich rozšírenie. V porovnaní s klasickými kontajnermi zaberajú takéto stojiská menej priestoru a z hygienického hľadiska sú vhodnejšie. Zabudované je taktiež online sledovanie ich naplnenosti a tým je ich vyprázdňovanie efektívnejšie.[23]
Zber vykonáva spoločnosť Nitrianske komunálne služby, s.r.o. Podiel separovaného odpadu na celkovom odpade má stúpajúcu tendenciu.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Pribina – nitrianske knieža
- Svätý Svorad, patrón Nitry (narodený v 10. storočí – zomrel okolo roku 1032, pochovaný je v Nitre
- Ivan Kamenec, historik a vysokoškolský učiteľ
- Juraj Dolinský, rímskokatolícky kňaz, cirkevný historik
- prof. Imrich Točka, spisovateľ, regionálny historik, numizmatik, kampanológ, záchranca kultúrnych pamiatok, laureát Ceny mesta Nitry z roku 2016
- Chaim Michael Dov Weissmandl (1903 – 1957) rabín, ktorý sa stal známy vďaka svojmu úsiliu o záchranu židov na Slovensku počas holokaustu
- Július Bártfay, akademický sochár
- Jozef Dóczy, herec
- Dionýz Kubík, básnik
- Anna Martvoňová, (Hornungová), operná speváčka
- Eva Pavlíková, herečka
- Daniela Šinkorová, herečka
- Emil Horváth, herec a divadelný režisér
- Peter Kočiš, herec a moderátor
- Mário „Kuly“ Kollár, spevák skupiny Desmod
- Michal Gučík, herec a podnikateľ
- Peter Hrivňák, spevák skupiny Horkýže Slíže
- Róbert Jakab, herec
- Ján Baláž, spevák a hudobník
- Michal Hipp, futbalový tréner
- Juraj Kolník, hokejista
- Branislav Mezei, hokejista
- Štefan Ružička, hokejista
- Matej Tóth, atlét, zlatý medailista z letnej olympiády 2016 v chôdzi na 50 km
- Boris Valábik, hokejista
- Ľubomír Moravčík, bývalý futbalový reprezentant
- Miroslav Stoch, futbalista
- Jozef Stümpel, hokejista
- Zuzana Štefečeková, strelkyňa, strieborná medailistka z letnej olympiády 2008 a 2012
- RNDr. František Mikloško, matematik a politik
- Jozef Stank, bývalý minister obrany a vedúci kancelárie prezidenta
- Gustáv Slámečka, český minister dopravy, politik
- Marcel Horniak, rímskokatolícky kňaz, salezián, náboženský publicista, trpiteľ za vieru – disident[24]
- Ernest Horniak, rímskokatolícky kňaz, salezián, trpiteľ za vieru – disident[25]
- MUDr. Pavol Strauss, slovenský lekár, filozof, prozaik, esejista, prekladateľ, účastník Slovenského národného povstania, prvý čestný občan Nitry
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- České Budějovice, Česko
- Gosford, Austrália
- Kroměříž, Česko
- Naperville, USA
- Spišská Nová Ves, Slovensko
- Osijek, Chorvátsko
- Petrovec, Srbsko
- Zielona Góra, Poľsko
- Zoetermeer, Holandsko
- Vesprém, Maďarsko
- Kjongdžu, Kórejská republika
Letecká fotografia
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Nitrianske knieža Pribina
-
Mesto Nitra z vrchu Zobor
-
Vrch Zobor z hradu
-
Západ slnka na Zobore
-
Svätoplukovo námestie
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov k januáru 2019
- ↑ Nitra. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 517 s. S. 295 – 303.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku. 2. vyd. Zväzok II. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 312.
- ↑ Aktuálne údaje o Nitre [online]. nitralive.sk, [cit. 2018-02-01]. Dostupné online.
- ↑ V ktorej časti Nitry najviac stúpol počet obyvateľov? TOTO sú aktuálne údaje [online]. nitra.dnes24.sk, [cit. 2018-02-01]. Dostupné online.
- ↑ TIBENSKÝ, Ján, et al. Slovensko Dejiny. 2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 197.
- ↑ Slovenskí archeológovia prepisujú históriu [online]. Pravda, 23.08.2010, [cit. 2015-05-02]. Dostupné online.
- ↑ TIBENSKÝ, Ján, et al. Slovensko Dejiny. 2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 259, 319.
- ↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 110, 111, 112, 113,..154, 189....
- ↑ KOŠOVAN, Štefan. Nitra, druhé Coventry?. Nitra : Garmond, 2012. ISBN 9788089148837.
- ↑ INFO@EWORKS.SK, EWORKS sk-Tvorba www stránok. Bombardovanie v Nitre - Turistické informačné centrum Nitra [online]. www.nitra.eu, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Kostoly v meste/obci Nitra [online]. o. z. Admissam DoKostola.sk, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
- ↑ Zastrešenie rímskokatolíckeho kostola Sv. Gorazda v Nitre [online]. earch.cz, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
- ↑ Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi [online]. mesto Nitra, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
- ↑ Farský kostol sv. Martina (Chrenová) [online]. o. z. Admissam DoKostola.sk, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
- ↑ http://www.minv.sk/?oddelenie-statnej-spravy-vod-a-vybranych-zloziek-zivotneho-prostredia-kraja&subor=194790 Stav znečistenia ovzdušia v Nitrianskom kraji (2012)
- ↑ http://www.nitralive.sk/info-o-nitre/vodstvo/2170-zasobovanie-mesta-nitra-pitnou-vodou-zdroje-prehlad-podla-mestskych-casti Pitná voda v Nitre
- ↑ http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/153467-nitra-patri-medzi-najspinavsie-rieky-europy/ Nitra patrí medzi najšpinavšie rieky Európy
- ↑ http://www.nks.sk/sluzby/obcania/separovany-odpad Zber separovaného odpadu NKS
- ↑ http://www.nitralive.sk/spravy/17135-v-nitre-pribudli-nove-podzemne-smetne-kontajnery/ Nové podzemné smetné kontajnery
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Marcel Horniak. Don Bosco dnes, 2016, roč. 47, čís. 4, s. 24 – 25. Dostupné online [cit. 2016-09-28]. ISSN 1338-4201.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 243 - 244.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nitra
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka
- Informačný systém samosprávy Mesta Nitra
- Nitra a Veľká Morava [online]. Mesto Nitra v roku 2012, [cit. 2015-11-27]. Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
- O hradisku [online]. o.z. HRADISKO ZOBOR, [cit. 2015-11-27]. Dostupné online.
- Archeologické pamiatky Nitry [online]. Mesto Nitra v roku 2012, [cit. 2015-11-27]. Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
- Slovanské hradiská [online]. [Cit. 2015-11-27]. Dostupné online.