[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Miroslav Šatan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Miroslav Šatan

slovenský hokejista
Štátna príslušnosť Slovensko Slovensko
Narodenie 22. október 1974 (50 rokov),
Topoľčany, Česko-Slovensko
Prezývka Šarky, Tichý zabijak
Pozícia pravé krídlo
Streľba ľavou rukou
Výška a váha 191 cm, 90 kg
Bývalé tímy Dinamo Moskva, Boston Bruins, Pittsburgh Penguins, New York Islanders, Buffalo Sabres, Edmonton Oilers, Dukla Trenčín, HC Slovan Bratislava
NHL draft 111. celkovo, 1993
Edmonton Oilers
Aktívna činnosť 1992 – 2014
Účastník olympijských hier
Účastník olympijských hier

Miroslav Šatan (* 22. október 1974, Topoľčany) je súčasný prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja. V minulosti bol hokejovým útočníkom a je najlepším strelcom v histórii slovenskej reprezentácie, držiteľom jej všetkých štyroch medailí z majstrovstiev sveta a víťazom Stanley Cupu s Pittsburghom Penguins v roku 2009. V roku 2015 stvárnil postavu Zoltána Brülla vo filme Moje povstanie.

Klubový hokej

[upraviť | upraviť zdroj]

Dukla Trenčín

[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Šatan vyrastal v Jacovciach pri Topoľčanoch, s hokejom začínal v klube HC VTJ Topoľčany, kde hrával juniorskú súťaž. Po dosiahnutí plnoletosti si ho v rámci povinnej vojenskej služby vybralo armádne mužstvo Dukla Trenčín. Prvý ročník 1992/93 odohral v česko-slovenskej lige, ďalší v novovzniknutej slovenskej extralige a strelil v 39 zápasoch jej základnej časti 41 gólov. V roku 1993 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL klubom Edmonton Oilers v šiestom kole z celkového 111. miesta.

Edmonton Oilers

[upraviť | upraviť zdroj]

Sezónu 1994/95 odohral v Severnej Amerike v nižších súťažiach. Za farmu Edmontonu Cape Breton Oilers (AHL) zaznamenal v 25 zápasoch 24 gólov a 16 asistencií. V nasledujúcom ročníku sa prebojoval do zostavy Edmontonu. Prvý bod za prihrávku získal už v prvom zápase proti Philadelphii Flyers a prvý gól dal o týždeň neskôr v zápase s Vancouver Canucks. Istý čas hrával v útoku s ďalším slovenským hokejistom Zdenom Cígerom.

Prehľad medailí
Reprezentácia: Slovensko Slovensko
ľadový hokej
Majstrovstvá sveta
Strieborná medaila – druhé miesto
Fínsko 2012
Bronzová medaila – tretie miesto
Fínsko 2003
Zlatá medaila – prvé miesto
Švédsko 2002
Strieborná medaila – druhé miesto
Rusko 2000

Buffalo Sabres

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 ho vedenie Oilers vymenilo za Barrieho Moora a Craiga Millara do Buffala Sabres. V novom klube sa dokázal rýchlo presadiť. 7. apríla 1997 strelil svoj prvý hetrik v NHL.[1] V sezóne 1997/98 skončil na druhom mieste v mužstve v počte strelených gólov (22) a bol prvý v kanadskom bodovaní (46).

V sezóne 1998/99 strelil 40 gólov, čo bolo najviac v kariére, zaznamenal 26 asistencií a 24 plusových bodov.

V ročníku 1999/00 nastúpil ako jediný hráč Buffala za Výber Sveta pri jubilejnom 50. zápase All Star v Toronte. V základnej časti zaznamenal 33 gólov, 34 asistencií, opäť sa stal najlepším strelcom svojho tímu.

V sezóne 2000/01 dal v základnej časti 29 gólov a získal celkovo 62 bodov, čo bolo najviac spomedzi všetkých hráčov klubu. Okrem toho sa dostal do elitnej skupiny 11 útočníkov, ktorí dokázali v posledných troch sezónach NHL nastrieľať spolu viac ako 100 gólov.

Ročník 2001/02 skončil s výsledkom 37 gólov a 36 asistencií, čo bol jeho najlepší bodový výkon (73) v NHL. V mužstve Buffala je však veľmi citeľný odchod brankárskej opory Dominika Hašeka a tak sa prvýkrát po 5 sezónach nedostalo do play-off. Táto situácia sa opakovala aj v ďalších rokoch, čo umožnilo Šatanovi účasť na svetových šampionátoch.

V sezóne 2002/03 bolo Buffalo Sabres v komplikovanej situácii, jeho majiteľ sa ocitol po účtovných podvodoch vo väzení, klub vyhlásil bankrot, hráčom meškali výplaty a uvažovalo sa dokonca o ukončení pôsobenia mužstva v NHL. Šatan napriek týmto nepriaznivým okolnostiam dosiahol 75 bodov, čím prekonal svoje maximum v kariére.

Lockout v NHL

[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2004/05 (počas lockoutu v NHL) posilnil extraligový HC Slovan Bratislava, odohral 18 zápasov základnej časti a play-off. V útoku nastupoval so Zdenom Cígerom, výraznou mierou sa zaslúžil na vybojovaní majstrovského titulu, klub v semifinále vyradil favorizovanú Duklu Trenčín a vo finále HKm Zvolen.

New York Islanders

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred sezónou 2005/06 podpísal Miroslav Šatan zmluvu na tri roky s klubom New York Islanders na 12,75 milióna USD. Ročne tak zarobil 4,015 milióna USD.

V januári 2008 si natrhol postranný väz v kolene, vo februári sa mu toto zranenie obnovilo. Ročník dohral s ortézou a užíval lieky pri bolesti, v 80 zápasoch dosiahol len 41 bodov. Po konci sezóny neprešiel výstupnými testami a na svetový šampionát nepricestoval.[2] Po sezóne sa stal voľným hráčom.

Pittsburgh Penguins

[upraviť | upraviť zdroj]

3. júla 2008 sa stal hráčom Pittsburghu Penguins, s ktorým podpísal ročnú zmluvu na 3,5 milióna dolárov.[3]

4. februára 2009 odohral proti Tampe Bay svoj 1000. zápas v NHL. V marci ho vedenie zaradilo na listinu nechránených hráčov, a angažovalo Billa Guerina. Keďže si Šatana nevybral žiaden iný klub, klub prekročil platový limit 56,7 milióna dolárov a poslal ho do farmárskeho mužstva Wilkes-Barre Scranton Penguins v AHL.[4] Pred zápasmi play-off (v ktorých neplatí platový limit) ho Pittsburgh povolal späť a prešli až do finále, kde porazili Detroit Red Wings. Po 15-tich sezónach v NHL sa mu podarilo získať Stanley Cup. [5] Stal sa tak prvým hokejistom, ktorému sa podarilo zvíťaziť na MS v kategóriách A, B a C i v Stanley Cupe.

Boston Bruins

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom roku 2010 podpísal jednoročnú zmluvu s tímom NHL Boston Bruins [6], ktorá obsahovala klauzulu, ktorá mu zaručovala miesto v prvom tíme. Darilo sa mu najmä v play-off, keď v 13 zápasoch zaznamenal 10 bodov.

Dinamo Moskva

[upraviť | upraviť zdroj]

8. januára 2011 uzavrel kontrakt s mužstvom Dinamo Moskva.[7] V klube však odohral len 6 zápasov a utrpel zranenie po zákroku Petra Čáslavu.

HC Slovan Bratislava

[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2011/12 hral za HC Slovan Bratislava, bol kapitánom a najproduktívnejším hráčom, klub získal extraligový titul po dramatickej finálovej sérii proti HC Košice. V ďalšom ročníku Slovan vstúpil do KHL. Šatan však odohral len 21 zápasov, pretože 3. novembra 2012 po zákroku Zdena Cháru z Levu Praha utrpel zranenie krčnej chrbtice. [8] Podľa vyšetrenia magnetickou rezonanciou bola platnička posunutá do miechového kanála o 4,5 milimetra, Šatan nosil fixačný golier. Od februára trénoval individuálne, [9] do konca sezóny na klubovej úrovni nehral, zúčastnil sa však svetového šampionátu.

30. novembra 2013 podpísal opäť zmluvu so Slovanom Bratislava, hral v útoku s Brankom Radivojevičom a Liborom Hudáčkom. [10]

Klubová štatistika

[upraviť | upraviť zdroj]
Sezóna Klub Liga Základná časť Play-off
 Z   G   A   B  TM +/-  Z   G   A   B   TM  +/-
1991/92 VTJ Topoľčany SNHL 20 31 30 22 52 -
VTJ Topoľčany SNHL 9 2 1 3 6
1992/93 Dukla Trenčín ČSHL 38 11 6 17
1993/94 Dukla Trenčín SE 39 42 22 64
1994/95 Cape Breton Oilers AHL 25 24 16 40 15 +6
Detroit Vipers IHL 8 3 1 4 4 -5
San Diego Gulls IHL 6 0 2 2 6 +2
1995/96 Edmonton Oilers NHL 62 18 17 35 22 0
1996/97 Edmonton Oilers NHL 64 17 11 28 22 -4
Buffalo Sabres NHL 12 8 2 10 4 +1 7 0 0 0 0 -1
1997/98 Buffalo Sabres NHL 79 22 24 46 34 +2 14 5 4 9 4 -9
1998/99 Buffalo Sabres NHL 81 40 26 66 44 +24 12 3 5 8 2 +3
1999/00 Dukla Trenčín SE 3 2 8 10 2 +6
Buffalo Sabres NHL 83 33 34 67 32 +16 5 3 2 5 0 +2
2000/01 Buffalo Sabres NHL 82 29 33 62 36 +5 13 3 10 13 8 +4
2001/02 Buffalo Sabres NHL 82 37 36 73 33 +14
2002/03 Buffalo Sabres NHL 79 26 49 75 20 -3
2003/04 HC Slovan Bratislava SE 7 6 4 10 41 +6
Buffalo Sabres NHL 82 29 28 57 30 -15
2004/05 HC Slovan Bratislava SE 18 11 9 20 14 +12 18 15 7 22 16 +19
2005/06 New York Islanders NHL 82 35 31 66 54 -8
2006/07 New York Islanders NHL 80 21 37 58 46 -13 5 1 2 3 0
2007/08 New York Islanders NHL 80 16 25 41 39
2008/09 Pittsburgh Penguins NHL 65 17 19 36 36 - 17 1 5 6 11
Wilkes-Barre Penguins AHL 10 3 6 9 4
2009/10 Boston Bruins NHL 38 9 5 14 12 8 13 5 5 10 16
2010/11 HC Slovan Bratislava SE 10 10 6 16 22 -
Dinamo Moskva KHL 6 1 2 3 4 -2 2 0 0 0 0
2011/12 HC Slovan Bratislava SE 49 23 39 52 127 12 8 14 22 10
2012/13 HC Slovan Bratislava KHL 21 7 5 12 22 +2
2013/14 HC Slovan Bratislava KHL 23 9 3 12 8 -5

Reprezentácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Reprezentoval na MS C do 20 rokov 1994, ZOH 1994, 2002 a 2006, 2010, MS C 1994, MS B 1995, MS 1996, 2000, 2002, 2003, 2004, 2005, 2007, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Svetovom pohári 1996 a 2004. Celkovo odohral v slovenskej reprezentácii 183 zápasov a dal v nich 86 gólov. Hral s dresom číslo 18.

Po vytvorení novodobej slovenskej reprezentácie ho 22. júla 1993 tréner Július Šupler pozval na sústredenie najlepších slovenských hráčov do Bojníc.[11] Nominoval ho na olympijskú kvalifikáciu v Sheffielde, ktorú Slovensko vyhralo. Na juniorských majstrovstvách sveta C-kategórie sa stal najproduktívnejším hráčom turnaja.

Na zimnej olympiáde v Lillehammeri bol ako devätnásťročný najmladším hráčom Slovenska. V prvom zápase proti Švédsku (4:4) ho tréner Šupler poslal na ľad až v druhej tretine, pričom hneď strelil gól. Slovensko vyhralo základnú skupinu, vo štvrťfinále prehralo s Ruskom 2:3 po predĺžení a napokon obsadilo 6. miesto. Šatan sa stal najlepším strelcom turnaja, keď zaznamenal v 8 zápasoch 9 gólov.

Na MS C-kategórie v Spišskej Novej Vsi a Poprad, ktoré Slovensko vyhralo, strelil 7 gólov.

Na MS B-kategórie v Bratislave pricestoval napriek otrasu mozgu, o ktorom neinformoval vedenie klubu. Prvú polovicu turnaja cítil bolesti hlavy a tepanie srdca. Peter Šťastný si ho vyžiadal do prvého útoku (rovnako tak Róberta Petrovického), ako dôvod uviedol, že chcel hrať s hráčmi, ktorí majú skúsenosti so zámorským hokejom. Šatan dosiahol 7 gólov a 6 asistencií. V najdôležitejšom zápase proti Lotyšsku (4:3) strelil podľa vlastných slov najkurióznejší gól svojej kariéry, keď po strele Stanislava Medříka tečoval puk mimo bránku, od zadného mantinelu sa odrazil pred bránu do hokejky brankára Naumovsa, od nej do jeho kolena a od neho do bránky. Petrovi Šťastnému prihral na víťazný štvrtý gól. Mužstvo zvíťazilo vo všetkých stretnutiach a vybojovalo postup do elitnej kategórie.

Pri premiére v najvyššej kategórii MS vo Viedni Slovensko obsadilo 10. miesto, Šatan zaznamenal v piatich zápasoch tri asistencie. Na ďalšom šampionáte sa kvôli pravidelnej účasti Buffala v play-off objavil až o štyri roky.

Na svetovom šampionáte v ruskom Petrohrade získalo Slovensko pod vedením reprezentačného trénera Jána Filca prvú medailu v histórii – striebro. Šatan, ktorý bol kapitánom, hral v útoku s Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom. Stal sa najlepším strelcom šampionátu, v 9 zápasoch strelil desať gólov, zaznamenal dve asistencie. Vo finále, v ktorom tiež skóroval, jeho mužstvo prehralo s Českom 3:5.

Na MS 2002 v Göteborgu bol opäť kapitánom slovenského tímu. Mužstvo dosiahlo historický úspech, keď sa stalo majstrom sveta. V semifinále proti Švédsku vyrovnal v predposlednej minúte tretej tretiny na 2:2 (v presilovke po faule na neho),[12] skóroval aj vo finále proti Rusku (4:3). Stal sa najproduktívnejším hráčom turnaja (5 gólov a 8 asistencií), bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča a zaradený do All Stars.[13]

Na majstrovstvách sveta v Helsinkách Slovensko získalo bronzové medaily, po prvom víťazstve na najvyššom medzinárodnom fóre nad hokejistami Česka. Kapitán mužstva Šatan dosiahol v 9 zápasoch 10 bodov za 6 gólov a 4 asistencie.

Na šampionáte vo Viedni a Innsbrucku obsadila slovenská reprezentácia piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine (Bielorusko 2:1, Rusko 3:3 a Rakúsko 8:1), postúpilo Slovensko do ďalších bojov z prvého miesta. V osemfinálovej skupine slovenská reprezentácia prehrala s Českom (1:5), ďalšie dva zápasy vyhrala (Švajčiarsko 3:1, Kazachstan 3:1). V skupine skončilo Slovensko na treťom mieste za Ruskom a Českom a v štvrťfinále sa stretlo s Kanadou. V dramatickom zápase prehralo 5:4 gólom Joe Thorntona, streleným 4 minúty pred koncom zápasu, a bolo vyradené z bojov o medaily. Miroslav Šatan nastúpil v základnej skupine v treťom útoku spoločne s Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom, získal iba jeden bod za prihrávku na gól Michalovi Handzušovi v zápase s Rakúskom. V ďalšej časti šampionátu ho tréner František Hossa presunul do prvého útoku k Jozefovi Stümpelovi a Žigmundovi Pálffymu. V zápase so Švajčiarskom dal gól a prihral Žigmundovi Pálffymu na ďalší, skóroval aj v zápase s Kazachstanom. Celkovo získal 4 body za dva góly a dve prihrávky.

Slovensko obsadilo na zimnej olympiáde v roku 2006 piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Miroslav Šatan nastupoval v druhom útoku spoločne s Petrom Bondrom a Richardom Kapušom. Získal dva body za prihrávky na góly Petrovi Bondrovi.

Miroslav Šatan po vypadnutí svojho klubu s Buffalom Sabres v 1. kole play-off prijal pozvánku trénera Júliusa Šuplera na svetový šampionát v Rusku.[14] Hráči si ho prostredníctvom tajného hlasovania formou lístkov zvolili za kapitána, jeho asistentami boli Zdeno Chára a Pavol Demitra.[15] Slovensko vypadlo so Švédskom vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto. Šatan zaznamenal 8 bodov za gól a 7 asistencií.

Ján Filc ho nominoval na zimnú olympiádu vo Vancouveri. 11. februára (šesť dní pred prvým zápasom Slovenska) ho napadol protihráč Steve Downie z Tampy Bay a spôsobil mu tržné zranenie ruky, podľa Šatanovho vyjadrenia bola jeho účasť v prvých zápasoch turnaja ohrozená.[16] Strelil víťazný gól v osemfinále proti Nórsku. Slovensko obsadilo historicky najlepšie 4. miesto na olympiáde.

Po vypadnutí v play-off s Bostonom posilnil výber Glena Hanlona na dva zápasy v štvrťfinálovej skupine, nebodoval. Slovenské mužstvo skončilo na 12. mieste.

Na domácom svetovom šampionáte strelil tri góly a zaznamenal dve asistencie, spolu s Ladislavom Nagyom bol najlepším strelcom i najproduktívnejším hráčom Slovenska. Mužstvo sa neprebojovalo do štvrťfinále a obsadilo 10. miesto.

Na MS vo Fínsku a Švédsku sa Slovensko prekvapivo prebojovalo až do finále, v ktorom podľahlo Rusku. Šatan strelil dva góly v semifinále proti Česku – z toho jeden po samostatnom úniku v oslabení. Spolu na podujatí zaznamenal 4 góly a 2 asistencie. [17]

Šatan pôvodne neuvažoval o účasti na MS 2013 vzhľadom na neukončenú rekonvalescenciu. Podľa jeho vlastných slov ho pred šampionátom navštívili doma v Limbachu prezident SZĽH Igor Nemeček, generálny manažér Otto Sýkora a tréner Vladimír Vůjtek, a presvedčili ho, že hoci nepodá plnohodnotný výkon, dôležitá bude aj jeho podpora v hráčskej kabíne. Slovensko sa prebojovalo do štvrťfinále, v ktorom prehralo s domácim Fínskom 3:4. Šatan na podujatí zaznamenal gól a dve asistencie.

Tréner Vladimír Vůjtek ho 7. januára 2014 nenominoval na olympijské hry v Soči, pričom prehlásil, že jeho hra nebola na vyššej úrovni než u nominovaných hokejistov.[18] Argumentoval, že Šatan podpísal zmluvu so Slovanom až 30. novembra a nie je rozohratý, nakoľko ostatní hráči hrajú už dva mesiace vo svojich kluboch. Toto rozhodnutie sa stretlo s výraznou odozvou médií a fanúšikov. Kritizovali ho napr. bývalý reprezentačný tréner Július Šupler, Peter Šťastný a dokonca aj politička Anna Záborská.[19] Súhlasil s ním bývalý hokejový tréner Jaroslav Walter. Vůjtek pôvodne ako náhradníka určil Branka Radivojeviča. Šatan ešte v ten istý deň strelil dva góly Neftechimiku Nižnekamsk. Ďalší deň Vůjtek korigoval pôvodné vyjadrenie a uviedol, že náhradníkom sa stane najlepší z nenominovaných a Šatan má stále šancu. Napriek tomu, že Šatan pokračoval v bodovej produktivite, generálny manažér SZĽH Otto Sýkora 16. januára 2014 vyhlásil, že nezapadá do koncepcie mužstva a nebude teda ani náhradníkom. [20] Namiesto zraneného Mariána Gáboríka bol nominovaný Radivojevič. Slovensko na olympiáde prehralo všetky zápasy a obsadilo 11. miesto. Vůjtek následne uviedol, že Šatan by na olympiáde hral nebyť sporu s Chárom. [21]

Posledným reprezentačným podujatím Miroslava Šatana boli majstrovstvá sveta v Minsku. Hral v prvom útoku, zaznamenal gól a dve asistencie. Slovensko nepostúpilo do štvrťfinále, obsadilo 9. miesto. Po záverečnom zápase s Dánskom oznámil ukončenie hokejovej kariéry.[22]

Štatistika na významných podujatiach

[upraviť | upraviť zdroj]
Podujatie
 Z   G   A   B  TM +/- Strely Miesto
MSJ C 1994 4 6 7 13 4 1.
ZOH 1994 8 9 0 9 0 6.
MS C 1994 6 7 1 8 18 1.
MS B 1995 7 7 6 13 4 +20 1.
MS 1996 5 0 3 3 6 +1 10.
SP 1996 3 0 0 0 2 0 7.
MS 2000 9 10 2 12 14 +3 2.
ZOH 2002 2 0 1 1 0 +2 37 13.
MS 2002 9 5 8 13 2 +2 35 1.
MS 2003 9 6 4 10 2 +2 3.
MS 2004 9 4 4 8 4 +4 4.
SP 2004 4 0 0 0 4 -7 8.
MS 2005 7 2 2 4 8 -1 19 5.
ZOH 2006 6 0 2 2 2 +1 14 5.
MS 2007 7 1 7 8 4 +2 9 6.
ZOH 2010 6 1 1 2 0 -2 10 4.
MS 2010 2 0 0 0 0 -1 4 12.
MS 2011 6 3 2 5 4 +4 21 10.
MS 2012 10 4 2 6 4 0 26 2.
MS 2013 8 1 2 3 2 0 18 8.
MS 2014 7 1 2 3 4 +1 21 9.

V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Miroslav Šatan je ženatý, s manželkou Ingrid, ktorá je operná speváčka, majú syna Miroslava, narodeného v marci 2006[23], a dcéru Viktóriu, narodenú v júli 2009.[24] Meno jej dal podľa víťazstva v NHL v sezóne 2008/09.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Šatanovi sa podaril prvý hetrik v NHL [online]. SME, 7. apríl 1997. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  2. Šatan: Dohrával som s ortézou, bral lieky proti bolesti, Pravda, 19.4.2008
  3. Sager, Joe. Pens Add Firepower In Satan, Fedotenko [online]. penguins.nhl.com, 3.júl 2008. Dostupné online.
  4. Šatana vytlačil z Pittsbughu jeho bývalý spoluhráč [online]. sme.sk, 5. marec 2009. Dostupné online.
  5. Pittsburgh povolal Šatana späť [online]. sme.sk, 10. apríl 2009. Dostupné online. (po slovensky)
  6. Šatan sa dohodol s Bostonom [online]. hokej.sk, 2. január 2010, [cit. 2010-01-03]. Dostupné online. Archivované 2013-10-18 z originálu.
  7. Miroslav Šatan do OHK Dinamo Moskva[nefunkčný odkaz]
  8. Šatan skončil po tvrdom Chárovom narazení so stehmi na tvári. SME, 3.11.2013. Dostupné online.
  9. Šatan: Štart na MS nevidím reálne. SME, 20.3.2013. Dostupné online.
  10. pravda. Dostupné online.
  11. Nad Sheffieldom vyšlo slovenské olympijské slnko. Pravda, 9.2.2011. Dostupné online.
  12. Slovensko je po nádherném boji ve finále, www.idnes.cz, 9.5.2002
  13. Šatan byl vyhlášen nejužitečnějším hráčem, www.idnes.cz, 11.5.2002
  14. Ani Šatan by nemal v Rusku chýbať Archivované 2007-05-19 na Wayback Machine, www.hokej.sk, 22.4.2007
  15. Kapitánom bude Šatan! Archivované 2007-10-09 na Wayback Machine, www.hokej.sk, 28.4.2007
  16. Šatan po zranení: Neviem či stihnem prvé zápasy na tur [online]. sme.sk, 12.2.2010, [cit. 2010-02-12]. Dostupné online.
  17. Skvelí Šatan s Lacom splnili slovenský sen o finále. SME, 19.5.2012. Dostupné online.
  18. Vůjtek oznámil nomináciu, Šatan v nej nie je, Jurčo áno. SME, 7.1.2014. Dostupné online.
  19. Záborská si myslí, že Šatana diskriminujú pre vek. SME, 9.1.2014. Dostupné online.
  20. Šatan nie je ani náhradník, nezapadá do koncepcie. Chára ponesie vlajku. SME. Dostupné online.
  21. Vůjtek: Šatan by v Soči hral, nebyť sporu s Chárom. SME, 20.2.2014. Dostupné online.
  22. Šatan definitívne skončil s hokejom: Nemám dôvod na slzy. SME, 20.5.2014. Dostupné online.
  23. Šatan má syna Miroslava, www.24hod.sk, 3.3.2006
  24. Šatanovci majú Viktóriu

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]