Moravany (okres Michalovce)

Moravany
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Michalovce
Región	Zemplín
Časti	Lučkovce
Vodný tok	Trhovištský potok
Nadmorská výška	110 m n. m.
Súradnice	48°44′20″S 21°47′09″V / 48,7389°S 21,7859°V / 48.7389; 21.7859
Rozloha	16,67 km² (1 667 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 025 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	61,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1260
Starosta	Vladimír Čeklovský[3] (nezávislý)
PSČ	072 03 (pošta Rakovec nad Ondavou)
ŠÚJ	522791
EČV (do r. 2022)	MI
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Moravany Moravany 98 072 03 Rakovec nad Ondavou
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	+421 56 688 46 46
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Moravany, Michalovce District
Webová stránka: obecmoravany.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Moravany sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.

Obec leží na západnom okraji okresu, 15 km západne od Michaloviec. Nachádza sa na rozhraní Východoslovenskej pahorkatiny (podcelok Pozdišovský chrbát) a Východoslovenskou rovinou (podcelok Ondavská rovina).^[4] Obcou preteká Trhovištský potok, približne 1 km západne vedie tok rieky Ondava.^[5] Zo severu na juh prechádza cesta II/554 (Vranov nad Topľou – Trhovište), na ktorú sú napojené obecné ulice. Okresné mesto je vzdialené 15 km východne, Vranov nad Topľou 20 km severne, Sečovce 16 km západne, Trebišov 18 km juhozápadne a krajské mesto Košice sú vzdialené 50 km západným smerom.

Najstaršie dôkazy osídlenia tejto lokality pochádzajú z obdobia mladého paleolitu (40 000 – 8 000 rokov pred Kr.), z ktorého sa našli kamenné nástroje v polohe Ortáš. V roku 1996 bol objavený aj súbor štiepanej kamennej industrie priamo v obci a jej okolí, ktoré dokazujú prítomnosť človeka na tomto území aj v neolite a eneolite. Prvá písomná správa o obci „Morwa“ pochádza z roku 1252, kedy sa spomína v listine, potvrdzujúcej vlastníctvo dediny bratmi Čižovcami a Ďapalovcami z rodu Bogatradvan. Názov Moraviany sa objavuje v 18. storočí a bol používaný súčasne s maďarským názvom Marwa.

Kostol v obci sa spomína od začiatku 14. storočia, o storočie neskôr tu stála aj drevená kaplnka, lokalizovaná na cintoríne^[6]. Do konca 16. storočia bolo obyvateľstvo katolícke, od začiatku 17. storočia tu pôsobili evanjelickí reformovaní kňazi. V tomto období mala obec 14 obývaných poddaných domov, jednu resp. dve kúrie, kostol, faru a tiež školu. Výraznú stagnáciu priniesli Protihabsburské stavovské povstania a nasledujúce morové epidémie, ktoré znamenali pokles osídlených usadlostí na 8 v roku 1715. Po upokojení pomerov sa postupne počet obyvateľov zvýšil a v roku 1787 už mali Moravany 89 domov a 676 obyvateľov. Domáci sa živili poľnohospodárstvom, obrábali pôdu a pestovali rôzne plodiny. V 19. storočí bola obec súčasťou majetku rodiny Andrášiovcov. Rozsiahle úpravy kostola sv. Štefana boli realizované v roku 1814, ktorý bol od roku 1761 opäť katolícky. Evanjelici si v roku 1856 postavili vlastný kostol, pričom už v roku 1830 v Moravanoch pôsobila kalvínska škola.

V roku 1900 mala obec už 881 obyvateľov, no do pokojného života rodín zasiahla prvá svetová vojna, na ktorej frontoch zahynulo 15 miestnych obyvateľov. Od roku 1920 sa používal názov Muroviany, od roku 1927 potom Moraviany. Veľkú nezamestnanosť a biedu priniesla hospodárska kríza, kvôli ktorej odišlo za prácou množstvo obyvateľov. Časť z nich neskôr vrátila do obce, časť však zostala žiť v cudzine. Moravany boli i v tomto období poľnohospodárskou obcou. Kultúrny a spoločenský život zabezpečovala katolícka a kalvínska škola, ktoré zabezpečovali okrem pedagogickej činnosti aj iné aktivity, najmä počas dôležitých cirkevných a štátnych sviatkov. Zriadenie opravovne vojenskej techniky počas druhej svetovej vojny tu sústredil najmä v lete 1944 väčšie množstvo vojakov. To znamenalo počas prechodu frontu 30. novembra 1944 bojové akcie, sprevádzané streľbou, horiacimi domami a stodolami priamo v obci. Sovietskí vojaci zotrvali v Moravanoch do januára 1945.^[7]

• Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pôvodne asi zo 16. storočia. Od začiatku 17. storočia do roku 1761 patril kostol reformovaným veriacim. Výraznou stavebnou úpravou v duchu klasicizmu prešiel v roku 1814.^[8] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• Reformovaný kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1856.^[9] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami, veža má ihlancovú helmicu. Pri kostole stojí drevená zvonica.

• Oficiálna stránka obce