Morálka (súhrn hodnôt)

Morálka (z lat. mos = vôľa, predpisy, mravy) je sústava regulátorov správania človeka (hodnôt, noriem, cieľov, ideí a podobne) vo všetkých sférach jeho spoločenského života, ktorých účinnosť sa opiera o moc verejnej mienky.

Morálka je súbor uznávaných mravných noriem vyplývajúcich z určitého chápania mravných hodnôt, ich povahy a hierarchie. V podstate, bez ohľadu na filozofické prúdy, môžeme charakterizovať morálku ako spoločenský jav, presnejšie ako oblasť ľudskej skutočnosti vymedzenú protikladnosťou dobra a zla a s nimi spojenými normami správania sa človeka v obklopujúcom ho svete, v spoločnosti, vo vzťahu k iným ľuďom či k sebe. Interpretácia historického objavenia sa morálky v ľudskom žití sa však už stretá s filozofiou.

Základné elementy tvoria morálne vedomie, morálne vzťahy a morálna činnosť.

Morálka sa podľa Feuerbacha zakladá na pude blaženosti vrodenom každému človeku. Tento pud, však podlieha korektúre následku (opica po opilosti) a korektúre spoločenského dopadu. Ak totiž nerešpektujeme pud blaženosti u iných, títo sa bránia a prekážajú nášmu pudu po blaženosti.

Morálka je v mladšom stoicizme príprava na službu Bohu, ktorá spočíva v presnom zachovávaní božských právnych noriem a v náležitom správaní sa podľa nich. Morálka má človeku pomáhať, aby sa vymanil z toho, čo je hmotné, a našiel cestu k tomu, čo je božské.

Morálka je podľa stoicizmu možná iba na základe skutočného poznania, čiže poznania božských a ľudských vecí.

Morálka je podľa Jána Vajdu spoločenský jav, presnejšie oblasť ľudskej skutočnosti vymedzená protikladnosťou dobra a zla a s nimi spojenými normami správania sa človeka v obklopujúcom ho svete, v spoločnosti vo vzťahu k iným ľuďom či k sebe. Morálka je jedna z najstarších foriem života spoločnosti, hlboko zasahujúca všetky činnosti človeka. V podstate sa morálka vo svojej vyzretej podobe objavuje v žití ľudí spolu s inými formami duchovného života spoločnosti, t. j. spolu s politikou, právom, umením, filozofiou, vedou či náboženstvom. Morálka spolu s politikou a právom predstavujú regulátory správania sa ľudí. Morálka reguluje medziľudské vzťahy – indivídua k indivíduu, k sociálnej skupine a medzi sociálnymi skupinami a indivídua či sociálnej skupiny k spoločnosti a ľudstvu – z aspektu morálnej dimenzie dobra a zla, spravodlivosti a nespravodlivosti, čestnosti a nečestnosti a pod. Morálka vyjadruje svet človeka v normách, hodnotách, príkazoch, zákazoch. Morálka svojou dvojdimenzionálnosťou je – má byť je založená na hodnotení. Morálna dimenzia má byť odhaľuje pred človekom svet hodnôt.

Morálka sa podľa Wundta neustále historicky vyvíja, pričom jej základom je sloboda.

Podľa postmodernej filozofie je morálka subjektívna, relatívna a cielene vnútená ľuďom autoritami (mocenskými, náboženskými alebo korporátnymi). Ich celková kritika morálky ako takej sa však u jednotlivých filozofov líši. Gilles Deleuze vníma morálku ako umelý konštrukt, vytvorený autoritami na odpútanie pozornosti od vlastných prešľapov a rozosievanie konfliktov medzi bežnými ľuďmi. Toto vnímanie má blízko k filozofii neomarxizmu. Naopak, Richard Rorty sa na ňu pozerá ako na „element súdržnosti“, ktorý ľuďom v praveku umožňoval prežitie a obranu proti nepriateľom.

Postmoderné vnímanie morálky je dnes asi všeobecne najrozšírenejšie, k jeho hlavným oponentom patria konzervatívci a stúpenci neopuritanizmu.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Jan Otmar Jakubův Dačický / Adamů Žiwot, jinák od starodáwna Solfernvs : Kniha welmi kratochwilná a užitečná ... z r. 1600 - mravokárny román zo stredoveku, písané fraktúrou v češtine - dostupné v Digitálnej knižnici UKB