[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

MPEG-4

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

MPEG-4 je skupina štandardov primárne určená na kompresiu videa a audiovizuálnych (AV) digitálnych dát, predstavená v roku 1998. Bola vyvinutá pracovnou skupinou Moving Picture Experts Group (MPEG) a zahŕňa skupinu audio a video kódovacích štandardov a príbuzných technológií vydaných pod formálnym označením ISO/IEC 14496. MPEG-4 sa používa pre webové (strímované médiá) a distribúciu na CD alebo Blu-ray, na videokonverzáciu (videotelefónmi), a televízne vysielanie, kde sa prejavuje výhoda veľkej kompresie AV strímu. Viaceré MPEG-4 štandardy sú aj v roku 2017 stále vo vývoji.

MPEG-4 prebral mnohé vlastnosti z MPEG-1 a MPEG-2 a iných príbuzných štandardov, ale tiež pridal nové rozširenia ako VRML, podporu pre 3D rendering, objektovo-orientované kompozitné súbory (ako audio, video a VRML objekty), podporu pre DRM a rôzne typy spolupráce. AAC (Advanced Audio Codec) (Pokročilý audio kódek) bol štandardizovaný ako doplnok MPEG-2 (ako Part 7), predtým než bol vydaný MPEG-4.

MPEG-4 je stále sa vyvíjajúci štandard a je rozdelený na 28 častí. Nanešťastie, firmy propagujúce MPEG-4 nešpecifikujú jednotlivé úrovne kompatibility. Kľúčové časti sú: MPEG-4 part 2 (MPEG-4 SP/ASP, používaný kodekmi ako DivX, Xvid, Nero Digital a 3ivx a tiež Quicktime 6) a MPEG-4 part 10 (MPEG-4 AVC/H.264, využívaný enkodérom x264, v Nero Digital AVC, v Quicktime 7, a tiež next-gen DVD formátmi ako HD DVD a Blu-ray).

Implementácia mnohých vlastností MPEG-4 je ponechaná na programátorov, aby sa rozhodli, či ich chcú implementovať. To znamená, že sa vyskytujú aj nekompletné implementácie MPEG-4 štandardu. Preto bol zavedený koncept "profilov" a "levelov" dovoľujúc, aby bola definovaná špecifická množina vlastností podľa potreby, pre určitú podmnožinu aplikácií.

Prehľad

[upraviť | upraviť zdroj]

MPEG-4 poskytuje súhrn technológií pre programátorov, a rôznych poskytovateľov služieb ako aj konečných používateľov.

  • MPEG-4 umožňuje programátorom vytvoriť objekty majúce vlastnosti lepšej adaptability a flexibility, za účelom zlepšenia kvality služieb a technológií ako je digitálna televízia, grafická animácia, WWW a ich rozšírení. Štandard dovoľuje programátorom lepšie kontrolovať obsah a bojovať efektívnejšie proti porušovaniu autorských práv.
  • Mnohí provajderi využvajú MPEG-4 pre transparentnosť dát. S pomocou štandardných procedúr, môžu byť dáta transformované do rôznych signálov kompatibilných s akoukoľvek sieťou.
  • Formát MPEG-4 poskytuje užívateľom interakciu s animovanými objektmi.
  • Štandardizovaný DRM, známy v MPEG komunite ako Intellectual Property Management and Protection (IPMP).

MPEG-4 formát tiež umožňuje:

  • Multiplexing a synchronizáciu dát, združených s objektmi, ktoré môžu byť neskôr prenesené cez sieť.
  • Interakciu s audio-vizuálnou scénou, na strane prijímača.

MPEG-4 časti

[upraviť | upraviť zdroj]

MPEG-4 pozostáva z viacerých štandardov označovaných ako "parts" (časti) zahrňujúc nasledovné:

  • Part 1 (ISO/IEC 14496-1): Systémy: Popisuje synchronizáciu a multiplexing videa a audia. Napr. Transportný strím.
  • Part 2 (ISO/IEC 14496-2): Vizuál: Kompresný formát pre vizuálne dáta (video, nehybné textúry, syntetické obrázky, atď.). Známym "profilom" v Part 2 je (ASP).
  • Part 3 (ISO/IEC 14496-3): Audio: Množina kompresných kodekov pre perceptuálne kódovanie audiosignálov, obsahujúc varianty AAC (AAC) ako aj ďalších kódovacích nástrojov.
  • Part 4 (ISO/IEC 14496-4): Zhoda: Popisuje procedúry na testovanie zhody s inými časťami štandardu.
  • Part 5 (ISO/IEC 14496-5): Referenčný softvér: Poskytuje softvér pre demonštráciu a objasnenie iných častí štandardu.
  • Part 6 (ISO/IEC 14496-6): Delivery Multimedia Integration Framework (DMIF).
  • Part 7 (ISO/IEC 14496-7): Optimalizovaný referenčný softvér: Poskytuje príklady ako vytvoriť zlepšenia. (napr. v Part 5).
  • Part 8 (ISO/IEC 14496-8): Prenos cez IP siete: Špecifikuje metódy ako preniesť MPEG-4 obsah cez sieť.
  • Part 9 (ISO/IEC 14496-9): Referenčný hardvér: Poskytuje návrh hardvéru na demonštráciu a implementáciu ďalších častí štandardu.
  • Part 10 (ISO/IEC 14496-10): AVC: Kompresný formát pre videosignály, ktoré sú identické so štandardom ITU-T H.264.
  • Part 11 (ISO/IEC 14496-11): Popis scény a aplikačný engine nazývaný BIFS; používaný pre bohatý interaktívny obsah s mnohými profilmi, zahŕňajúc 2D a 3D verzie.
  • Part 12 (ISO/IEC 14496-12): ISO základný formát súborov: Na uchovávanie multimediálnych prezentácií.
  • Part 13 (ISO/IEC 14496-13): Intellectual Property Management and Protection (IPMP) rozšírenia.
  • Part 14 (ISO/IEC 14496-14): MPEG-4 formát súboru: Kontajner pre MPEG-4 založený na Part 12.
  • Part 15 (ISO/IEC 14496-15): AVC formát súboru: Formát založený na Part 12, pre záznam Part 10 videa.
  • Part 16 (ISO/IEC 14496-16): Animation Framework eXtension (AFX).
  • Part 17 (ISO/IEC 14496-17): Časovaný formát titulkov.
  • Part 18 (ISO/IEC 14496-18): Kompresia a stríming fontov (pre OpenType fonty).
  • Part 19 (ISO/IEC 14496-19): Syntetizovaný strím textúr.
  • Part 20 (ISO/IEC 14496-20): Ľahká reprezentácia scény (LASeR).
  • Part 21 (ISO/IEC 14496-21): MPEG-J Grafický rozširujúci rámec(GFX).
  • Part 22 (ISO/IEC 14496-22): Open Font špecifikácia formátu (OFFS) založený na OpenType
  • Part 23 (ISO/IEC 14496-23): Symbolická reprezentácia pre hudbu (SMR)
  • Part 24 (ISO/IEC 14496-24): Audio and systems interaction
  • Part 25 (ISO/IEC 14496-25): 3D Graphics Compression Model
  • Part 26 (ISO/IEC 14496-26): Audio Conformance
  • Part 27 (ISO/IEC 14496-27): 3D Graphics conformance
  • Part 28 (ISO/IEC 14496-28): Composite font representation

Profilly sú tiež definované v jednotlivých častiach "parts", takže implementácia nemusí obsahovať celú špecifikáciu.

MPEG-1, MPEG-2, MPEG-7 a MPEG-21 sú ďalšie štandardy MPEG štandardu.

Licencia

[upraviť | upraviť zdroj]

MPEG-4 je patentovaná proprietárna technológia. To znamená, že hoci je softvér na vytváranie a prehrávanie MPEG-4 obsahu hotový, aby ho bolo možné legálne použivať v krajinách, ktoré uznávajú patenty, je na to potrebná licencia. Patenty na MPEG-4 požadujú asi 2 tucty spoločností. MPEG Licensing Authority[1] licencie patentov pre MPEG-4 Part 2 Visual z rôznych spoločností (audio je licencované oddelene) sú v zozname. Nové licencie pre MPEG-4 patenty sa vyvíjajú [2] ale žiadne nové licencie sa neponúkajú, hoci držitelia starých MPEG-4 licencií sú stále zahrnutí pod podmienkami tejto licencie (MPEG LA – Patent List Archivované 2009-04-16 na Wayback Machine).

AT&T sa snaží žalovať spoločnosti ako Apple Inc. za porušovanie MPEG-4 patentu.[3] Ujednania v Apple's Quicktime 7 licencii popisujú v § 14 podmienky Apple's MPEG-4 System Patent Portfolio licencie od MPEGLA.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MPEG Licensing Authority – MPEG-4 Visual: Introduction [online]. [Cit. 2007-11-28]. Dostupné online. Archivované 2006-08-24 z originálu.
  2. ↑ MPEG Licensing Authority – MPEG-4 Systems: Introduction [online]. [Cit. 2007-11-28]. Dostupné online. Archivované 2009-04-13 z originálu.
  3. ↑ AT&T Warns Apple, Others, Of Patent Infringement [online]. PC Magazine, February 9, 2006, [cit. 2007-08-10]. Dostupné online. Archivované 2007-07-11 na Wayback Machine

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MPEG-4&oldid=7814072“