Oheň
Oheň môže byť:
- viditeľný vonkajší sprievodný jav (prejav) prudkých silno exotermických reťazových reakcií, ktoré prebiehajú v otvorených reakčných sústavách[1]
- (najmä perzistentný) viditeľný vonkajší sprievodný jav (prejav) horenia (definovaného ako rýchla oxidačná exotermická reakcia, pri ktorej vzniká svetlo); oheň môže byť v dvoch formách: plameň a/alebo tlenie (žeravá látka) [2][3]
- prírodný činiteľ (sila) alebo aktívny princíp účinkujúci pri horení; ľudovo chápaný ako látka viditeľná v podobe plameňa alebo červeného či bieleho rozžeravenia[4]
- rýchle ale perzistentné horenie (definované ako exotermická reakcia, pri ktorej vzniká svetlo)[5]
- horenie, najčastejšie na vzduchu[6]
- ľuďmi riadené (kontrolované) horenie vo vopred určenom ohraničenom priestore, čiže opak požiaru[7]
- požiar[8]
Podmienky vzniku a priebehu ohňa
[upraviť | upraviť zdroj]Na vznik a priebeh horenia (ako prejavu rýchlej oxidačnej exotermickej reakcie za vzniku svetla), a tým aj ohňa (ak je definovaný ako prejav takto definovaného horenia), je potrebná prítomnosť nasledujúcich faktorov[9]:
- horľavina (palivo)
- oxidačné činidlo, t.j. buď vzdušný kyslík alebo látka uvoľňujúca v priebehu horenia kyslík (napr. peroxid)
- iniciátor horenia, t.j. plameň, iskra alebo teplota (samo)vznietenia
Druhy ohňa
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa horľavých materiálov sa rozlišuje[10]:
- Oheň typu A je oheň, ktorým horia obyčajné horľavé látky (napr. papier, drevo, odev, niektoré plasty atď.).
- Oheň typu B je oheň, ktorým horia kvapalné a plynné látky ako benzín, alebo oleje, ktoré nezanechávajú žiadnu pahrebu, alebo popol.
- Oheň typu C je oheň, ktorý vzniká v elektrických zariadeniach.
- Oheň typu D je oheň, ktorým horia horľavé kovy (titán, zirkón, sodík, draslík a podobne).
Podľa farby plameňa sa rozlišuje [chýba zdroj]:
- žltý plameň – svietivý, ale obyčajne s nižšou teplotou
- modrý plameň – menej svietivý, ale teplejší
Farbu plameňa však môžu podmieniť aj látky, ktoré sú v ňom prítomné. Ide napríklad o sodík (žlto), draslík (modrofialovo), lítium (karmínovočerveno), či iné.
Názory na oheň
[upraviť | upraviť zdroj]V stoicizme je oheň všeprenikajúci jemný živel, ktorý riadi chod sveta. Nič neuniká spod jeho vlády. Je to neodvratný osud sveta. Jeho aktívnou stránkou je pneuma.[11]
Podľa Herakleita je oheň prírodná pralátka, z ktorej vznikol svet, jednotlivé veci v ňom i duša. Podľa Herakleita je večne živý a neustále nadobúdajúci nové formy. Oheň je nositeľom rozumu vo svete i v človeku.[12]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bradnová, H. et al.: Encyklopedický slovník, 1993
- ↑ Feuer in: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005-2006
- ↑ http://www.larousse.fr/encyclopedie/divers/feu/51809
- ↑ fire in: Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
- ↑ McGraw-Hill Encyclopedia of Science and Technology, 5th edition
- ↑ oheň. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 637.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-05-27]. Dostupné online. Archivované 2020-05-14 z originálu.
- ↑ Krátky slovník slovenského jazyka (ako druhý význam slova oheň)
- ↑ horenie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
- ↑ Čo je oheň? [online]. [Cit. 2013-05-27]. Dostupné online. Archivované 2011-10-16 z originálu.
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Ziman, M.: Čo je oheň? Archivované 2011-10-16 na Wayback Machine