Ondol

Ondol (v kórejčine 온돌) alebo kudǔl (구들) je v kórejskej tradičnej architektúre podlahové kúrenie, ktoré využíva teplo z dymu na ohrev spodnej strany hrubej betónovej podlahy. V modernom ponímaní sa slovo ondol vzťahuje na akýkoľvek typ podlahového kúrenia v kórejskom štýle.

Hlavnými časťami tradičného ondolu sú agung'i (ohnisko alebo kachle) prístupné z vedľajšej miestnosti (zvyčajne z kuchyne alebo hlavnej spálne), vyvýšená betónová podlaha, pod ktorou sa nachádzajú vodorovné kanáliky na dym a komín na protiľahlej stene, cez ktorý dym prúdi von. Vyhrievaná podlaha podopretá kamennými stĺpikmi je pokrytá kamennými doskami, ílovitou hlinou a nejakou nepriepustnou vrstvou, ako je napríklad naolejovaný papier.

Dôkazy používania ondolu boli nájdené na archeologických náleziskách v dnešnej Severnej Kórei. Na archeologickom nálezisku z obdobia neolitu v dnešnom severokórejskom meste Rasǒn, bol nájdený pozostatok ondolu v obydlí z pred približne 5000 rokov pred Kristom.

Prvé ondoly zabezpečovali vykurovanie domu, ale aj prípravu jedla. V peci sa zapálil oheň na varenie a plameň sa rozšíril vodorovne, pretože otvor, ktorý viedol do komína bol vedľa pece. Toto umiestnenie bolo nevyhnutné, pretože nedovolilo, aby dym unikal smerom nahor, čo by spôsobilo, že plameň zhasne príliš skoro. Plameň prechádzajúci cez otvor, bol vedený s dymom popod podlahu.^[1]

Výraz kudǔl je pôvodne slovo kórejského pôvodu a podľa historika Son Džintchä pochádza kudǔl z kuundol, čo znamená „vyhrievaný kameň“, a jeho výslovnosť sa zmenila na kudol alebo kudul a znova na kudǔl.

Termín ondol je sino-kórejský (pochádzajúci z Číny) a bol zavedený koncom 19. storočia.^[2]

Ondol sa vo väčšine kórejských domácností pred 60. rokmi 20. storočia tradične používal na sedenie, jedenie, spanie a iné aktivity. Kórejčania sú zvyknutí sedieť a spať na zemi, a pracovať a jesť pri nízkych stoloch namiesto stolov so stoličkami.^[3] V peci sa spaľovali najmä ryžová slama, odpad z poľnohospodárskych plodín, biomasa alebo akýkoľvek druh sušeného dreva. Na krátke varenie sa uprednostňovali ryžová slama alebo odpad z poľnohospodárskych plodín, zatiaľ čo na dlhšiu prípravu jedla a vykurovania podlahy bolo potrebné palivové drevo s lepšou výhrevnosťou. Na rozdiel od moderných ohrievačov, palivo sa spaľovalo buď občasne, alebo pravidelne (dva až päťkrát denne) v závislosti od potreby a poveternostných podmienok.

Pri tradičnom ondole bola podlaha bližšie k peci zvyčajne dostatočne teplá a najteplejšie miesta boli vyhradené pre starších členov rodiny alebo významných hostí. Ondol spôsoboval znečistenie ovzdušia a nebezpečná bola aj otrava oxidom uhoľnatým, ktorý vzniká pri spaľovaní uhoľných brikiet.^[4] Moderné kórejské domácnosti sa preto vykurujú pomocou inej technológie.

Moderné domácnosti a výškové budovy, majú namiesto sálavého podlahového vykurovania modernizovanú verziu systému ondol. Mnohí architekti poznajú jeho výhody a prínosy, a preto ho využívajú aj v novodobých stavbách. Odkedy sa ondol rozšíril aj do iných krajín, začal sa považovať ako jeden zo systémov vykurovania domov. Takmer všetci Kórejci používajú moderné verzie, takže dnes už je ťažké nájsť tradičný ondol.^[5] V Severnej Kórei však stále používajú tradičný dizajn, ktorý väčšinou využíva uhlie namiesto biomasy, aby prečkali tuhé zimy.

• 
  Vetracie otvory
• 
  Komín
• 
  Komín
• 
  Vetracie otvory

Jednou z výhod ondolu je, že dokáže udržať teplo dlhší čas. V tradičnom kórejskom dome ľudia zvyčajne uhasínali oheň pred spaním, ale podlaha zostala teplá až do rána. Ondol nahrieva miestnosť rovnomerne, hoci miesta bližšie k peci sú oveľa teplejšie. Keď porovnáme ondol so západným radiátorom, zistíme, že teplo z radiátora stúpa smerom k stropu, ale ondol udržiava teplo na podlahe aj vo vzduchu v miestnosti. Ako palivo možno použiť akýkoľvek horľavý materiál, nie sú kladené žiadne špeciálne požiadavky. Na rozdiel od ohrievačov, ako sú krby, ktoré zanechávajú v miestnosti popol, ondol nespôsobuje znečistenie v miestnosti.^[6][7]

Ondol má aj svoje nevýhody. Hlavnými materiálmi, z ktorých sa ondol skladá, sú blato a kamene. Takéto materiály sa pomerne dlho zohrievajú, preto trvá dlho, kým sa miestnosť vyhreje. Okrem toho je ťažké regulovať teplotu v miestnosti.^[6]

Posteľ dol alebo kamenná posteľ je lôžko, ktoré má rovnaký vyhrievací účinok ako ondol. Takéto postele sú Južnej Kórei najobľúbenejšie u ľudí v strednom veku.