Izmir

Izmir (gr. Σμύρνη (Smyrni)), historický názov Smyrna, je mesto v západnom Turecku, v histoickom kraji Iónia. Je tretie najväčšie turecké mesto a má po Istanbule druhý najväčší prístav Turecka. Názov Smyrna môže mať predgrécky pôvod, no predpokladá sa, že vzniklo z gréckeho názvu myrra (myrha), ktorá bola na východe veľmi obľúbená. Iná teória hovorí, že mesto sa volalo podľa bájnej amazonky menom Smyrne.

Dejiny

Starovek

Mesto Smyrna bolo založené už v 3. tisícročí pred Kr. Lelegami, predgréckymi obyvateľmi Anatólie. Koncom 2. tisícročia pred Kr. sa na západe Anatólie začali usadzovať Gréci. Smyrnu založil grécky kmeň Aiolov. Smyrnu však neskôr ovládol susedný grécky kmeň Iónov a Smyrna patrila medzi iónske mestá v Anatólii. Ióni sa tu usadili, prišli sem predovšetkým z neďalekého Kolofonu.

Postupne sa nové grécke mesto Smyrna stalo dôležitým anatólskym strediskom gréckej kultúry. Žili tu aj iónski aj aiolskí obyvatelia. V 7. stor. pred Kr. vzrástla moc Lýdčanov, ktorých kráľ Gyges zaútočil na Maloázijských Grékov a dobyl aj Smyrnu, ktorú úplne zničil. Z mesta ostala iba malá dedina. Neskôr Smyrnu ovládli Peržania. V 3. stor. pred Kr. Anatóliu oslobodil spod perzského vplyvu až Alexander Veľký, ktorý mesto znova postavil, trocha ďalej od pôvodného sídla, na hore Pagos. Počas helenistickej doby už bolo mesto Smyrna veľkolepým helenistickým centrom gréckej Seleukovskej ríše. V 1. stor. pred Kr. si západnú Anatóliu podmanili Rimania. Rozmach mesta pokračoval naďalej a v 1 stor. bola v Smyrne už silná kresťanská komunita. V r. 178 postihlo mesto zemetrasenie, no cisár Marcus Aurelius mesto obnovil. Mesto malo teraz charakter typického provinčného rímskeho mesta. Po roku 395 po Kr. bola Smyrna súčasťou Východorímskej ríše (grécka Byzancia).

Byzantská doba

Mesto bolo významné aj za ranobyzantskej doby, no časom jeho dôležitosť upadala. Smyrna sa v tej dobe nachádzala v byzantskej théme Thrakesion. Územie so Smyrnou sa stalo dejiskom povstania Tomáša Slovana, ktorý povstal proti gréckej vláde v Konštantinopoli, pričom sa k nemu pridalo aj veľa Maloázijských Grékov. V Anatólií sa začínajú usadzovať Turci, keď Gréci utrpeli porážku od tureckého sultána Alp-Arslana v bitke pri Mantzikerte v roku 1071. V roku 1076 turecký veliteľ Čaka Bey dobyl Smyrnu a začlenil ju tak do seldžuckého tureckého panstva. V nasledujúcej dobe sa západnej Anatólie a Smyrny zmocnili križiacki rytieri, keď vyplienili Konštantinopol. Potom v r. 1204 mesto pripadlo gréckemu Nikajskému cisárstvu, neskôr sa Smyrny zmocnili rytieri z Rodosu. Smyrna pripadla v roku 1261 obnovenej Byzancií, no mesto nemalo žiaden veľký význam. V roku 1389 Smyrnu dobyli osmanskí Turci pod vedením Bayezida a grécka vláda sa už neobnovila. V roku 1402 dobyl Smyrnu Turek Tamerlán, no už v roku 1425 sa jej opäť zmocnili osmanskí Turci.

Turecká doba

Smyrna sa opäť začala rozmáhať a postupne sa z nej stalo dôležité mesto Osmanskej ríše. Západná Anatólia spolu s krajom Pontos boli jedny z mála krajov Anatólie, kde si Gréci udržali svoju identitu a tak bola Smyrna dôležitým ortodoxným kresťanským strediskom. Turci ju v tejto dobe volali Izmir. Toto meno vzniklo z tureckého skomolenia gréckeho názvu mesta Η Σμύρνη (čítaj I Smyrni). Koncom 15. stor. sa v Smyrne usadzuje židovské obyvateľstvo.

V 17. stor. bolo mesto dôležitým prístavom a obchodným strediskom ríše. V tejto dobe však mesto postihlo zemetrasenie a požiar, z ktorého sa však spamätalo. V 18 stor. sa do mesta sťahujú talianski a francúzski kupci a aj arménske obyvateľstvo. Usadilo sa tu aj grécke obyvateľstvo, hlavne z Egejských ostrovov a ostatnej Anatólie, ale aj z Grécka. Títo Gréci tak posilnili pôvodné grécke obyvateľstvo a tak si Smyrna zachovala svoj grécky charakter, väčšinu obyvateľstva tvorili Gréci.

V 19. stor. bola Smyrna spolu s Konšatantinopolom a Solúnom najvýznamnejšie a najkultúrnejšie mesto Tureckej ríše, zároveň významným strediskom gréckej kultúry.

Bola tu klasická orientálna kultúra, ktorá teraz splývala s novou európskou módou. V meste sa šírila aj moderná európska móda. Bola tu otvorená aj slávna grécka orientálna kaviareň Kafé áman, kde sa ľudia stretávali a hrala tu tradičná grécko-turecká anatólska hudba. Smyrna patrila medzi najvýznamnejšie svetové obchodné a kultúrne centrá. O obchod sa starali predovšetkým Gréci.

Fotografia zachytávajúca Izmir podpálený tureckými vojskami Kemala Attaturka

Aj tu miestne obyvateľstvo reagovalo na oslobodenie materského Grécka a grécka vláda chcela územie s Konštantínopolom a Smyrnou ovládnuť. To sa podarilo v r. 1919, keď víťazná grécka armáda premiéra Venizelosa triumfálne vstúpila do Smyrny. Avšak v r. 1922 boli Gréci v Anatólií porazení generálom Mustafom Kemalom Attaturkom, ktorý následne zaútočil na Smyrnu a Turci tu vyvraždili 50 000 miestnych Grékov a aj Arménov. Mesto potom zapálili.

Táto udalosť je označovaná ako maloázijska katastrofa východného helenizmu. 200 000 Grékov zo západnej Anatólie po tejto katastrofe utieklo do Atén a do okolitého kraja Atika, kde založili štvrť Nea Smyrni (Nová Smyrna) a Nea Ionia (Nová Iónia).

V roku 1923 bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom a tak z Anatólie do Grécka odišlo 2 000 000 etnických Grékov, ktorí do Grécka priniesli modernú kultúru a anatólske zvyky. Z kraja Iónia vtedy do Grécka odišlo približne 650 000 Grékov. Tradičná kultúra Smyrny sa skončila, Attaturk sa stal prvým premiérom Tureckého štátu. Smyrna sa nanovo postavila, dostala oficiálne meno Izmir a mesto bolo osídlené tureckými obyvateľmi, ktorí sem prišli z Grécka či z iných končín Anatólie.

Izmir dnes

Dnes je Izmir moderné mesto, s európskym vzhľadom a dôležitým prístavom. Izmir je aj obľúbená turistická destinácia. Okolo prístavu je množstvo luxusných hotelov, medzi nimi aj hotel Hilton. Mesto má rozvinutú dopravu, premáva tu aj metro. Koná sa tu veľa podujatí, slávne sú aj hudobné festivaly tradičnej aj modernej hudby. V Izmire stále žije aj židovská komunita.