Husár

O iných významoch výrazu Husár pozri Husár (rozlišovacia stránka).

Husár (maď. huszár) bol pôvodne príslušník telesnej stráže Mateja Korvína, neskôr ľahký vojenský jazdec uhorského (a tým neskôr aj rakúskeho) vojska, v novoveku aj ťažký jazdec poľského vojska a napokon od 18. storočia podľa uhorského vzoru aj príslušník špeciálneho (od konca 19. stor. už len reprezentatívneho) špeciálne odetého pluku v rámci ľahkého vojenského jazdectva armád iných európskych krajín (Rusko, Francúzsko, Prusko, Spojené kráľovstvo...). Od druhej polovice 20. storočia sa ešte názov vyskytuje ako tradičné označenie plukov niektorých armád. V armádach nemeckyhovoriacich častí habsburskej monarchie označovaní aj švališéri (z franc. chevau-lagers), toto označenie sa od 1767 používalo aj v uhorskej armáde.^[1]

Pre uniformu husárov bol typický kabátec, ktorý sa mimo boja nosil prevesený cez rameno. Dolomán bol krátky zdobený kabát s hustým šnurovaním. Ďalej nosili úzke nohavice s výšivkami na stehnách a hrubý kožený opasok. Značne sa líšili najmä husárske jednotky v Poľsku. Poľskí husári nosili na rozdiel od ostatných aj ľahké brnenie a typické „krídla“, ktoré boli ochranou pred použitím lás s obľubou používaných orientálnymi jazdeckými jednotkami.Ozdobnú zbroj poľských husárov tvorila leopardia koža a orlie perá. Používali rýchle a obratné kone. Ich hlavnými zbraňami boli kopija, meč, paloš, alebo šabľa. Niekedy doplnená o pár pištolí alebo krátku karabínu.

Prvé dva pravidelné husárske pluky rakúskeho jazdectva boli sformované v roku 1688^[2].

Etymológia

Slovenské slovo pochádza z maďarčiny. V dnešnej maďarčine slovo znie huszár, prvýkrát je v maďarčine doložené z roku 1432 v podobe hussar vo význame ľahký vojenský jazdec slúžiaci v pevnostiach na južnej uhorskej hranici (Podľa iných názorov je prvý výskyt už v roku 1378 v podobe hunzar vo význame člen družiny). Do konca 15. storočia slovo označovalo srbských ľahkých jazdcov bojujúcich s kopijou a štítom a bez brnenia. Od 16. storočia slovo označovalo druh vojakov kráľovského dvora.

Vysvetlení etymológie maďarského slova je viacero^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]^[8]^[9]^[10]^[11]:

Slovo pochádza zo srbochorvátskeho slova husar/gusar/chusar (pirát, lupič, zlodej; staršia podoba znie hursar/gursar/kursar), ktoré môže pochádzať:
- (možno cez talianske corsare/corsaro - korzár) z latinského cursarius/corsarius (korzár) a to z latinského cursus (beh, chod, jazda), alebo
- (možno cez srbochorvátsky/južnoslovanský tvar *chonsar) z praslovanského slova *chõsa (chasa, družina), ktoré asi pochádza z gótskeho hansa (družina), alebo
- (možno cez srbochorvátsky/južnoslovanský tvar *chonsar) zmiešaním byzantského (t.j. gréckeho) slova chósarios/chonsarios (vyzvedač, predná hliadka, lupič, zlodej; slovo je odvodené od slova chósia - pascovitá lesť) a latinského slova cursarius (korzár)
Staršia hypotéza, podľa ktorej slovo pochádza z maďarského slova húsz (dvadsať), je definitívne nesprávna^[10]^[5].

Referencie

↑ husár. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 330-331.
↑ Slezák, T. Husári pod taktovkou Napoleona. Rakúsky expedičný zbor v Rusku roku 1812. [online]. historickarevue.com, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online. Archivované 2011-09-12 z originálu.
↑ Magyar etimológiai nagyszótár (Tótfalusi István) [online]. [Cit. 2014-02-06]. Dostupné online. Archivované 2017-01-04 z originálu.
↑ Kesztyüs, T.: Untersuchungen zu den ungarischen Lehn- und Fremdwörtern in der deutschen Sprache in: Finnisch-Ugrische Mitteilungen - 21./22. Jahrgang 1997/1998, 1999
↑ ^a ^b Szabó, J. B.: Hussars in: Rogers, C.: The Oxford Encyclopedia of Medieval Warfare and Military Technology, zv. 1, 2010
↑ Šmilauer, V.: Výklady slov in: Naše řeč, zv. 23 (1939), číslo 9-10 [1]
↑ Cyganenko, G.P.: Etymologičeskij slovar russkogo jazyka, 1989 [2]
↑ Slovník cudzích slov - akademický, SPN
↑ Machek, V.: Etymologický slovník jazyka českého, 1968
↑ ^a ^b Korsar in: Paraschkewow, B.: Wörter und Namen gleicher Herkunft und Struktur ..., 2004
↑ Fodor, I.: Eine bisher unbekannte handschriftliche Variante von Nicolaus Olahus "Hungaria" in: Hungarian Studies 1987, zv. 3, č. 1-2, str. 65

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Husár

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] usár. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 330-331.

[2] Slezák, T. Husári pod taktovkou Napoleona. Rakúsky expedičný zbor v Rusku roku 1812. [online]. historickarevue.com, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online. Archivované 2011-09-12 z originálu.

[3] Magyar etimológiai nagyszótár (Tótfalusi István) [online]. [Cit. 2014-02-06]. Dostupné online. Archivované 2017-01-04 z originálu.

[4] Kesztyüs, T.: Untersuchungen zu den ungarischen Lehn- und Fremdwörtern in der deutschen Sprache in: Finnisch-Ugrische Mitteilungen - 21./22. Jahrgang 1997/1998, 1999

[oxford-5] Szabó, J. B.: Hussars in: Rogers, C.: The Oxford Encyclopedia of Medieval Warfare and Military Technology, zv. 1, 2010

[6] Šmilauer, V.: Výklady slov in: Naše řeč, zv. 23 (1939), číslo 9-10 [1]

[7] Cyganenko, G.P.: Etymologičeskij slovar russkogo jazyka, 1989 [2]

[8] Slovník cudzích slov - akademický, SPN

[9] Machek, V.: Etymologický slovník jazyka českého, 1968

[parasch-10] Korsar in: Paraschkewow, B.: Wörter und Namen gleicher Herkunft und Struktur ..., 2004

[11] Fodor, I.: Eine bisher unbekannte handschriftliche Variante von Nicolaus Olahus "Hungaria" in: Hungarian Studies 1987, zv. 3, č. 1-2, str. 65

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]