Hierapolis

	Hierapolis
	gr. Ἱεράπολις
	mesto
	Hlavná ulica Hierapolisu
Štát	Turecko
Región	Egejský región
Okres	Denizli
Historický región	Frýgia
Nadmorská výška	360 m n. m.
Súradnice	37°55′26.004″S 29°7′30.723″V / 37,92389000°S 29,12520083°V
Rozloha	0,01077 km² (1 ha)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Hierapolis-Pamukkale
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	1988 (#12)
Číslo	485
Región	Európa a Ázia
Kritériá	iii, iv, vii
	Poloha mesta v rámci Turecka
	Wikimedia Commons: Hierapolis
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 37°55′26.004″S 29°7′30.723″V / 37,92389000°S 29,12520083°V

Hierapolis (gr. Ἱεράπολις) bolo antické mesto na kopci nad termálnymi kúpeľmi Pamukkale na území dnešného Turecka neďaleko Denizli. Kedysi patrilo do Frýgijského kráľovstva.

Od roku 1988 je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Mesto bolo postavené pri svahu hory nad travertínovou terasou Pamukkale v údolí rieky Hermos s minerálnymi prameňmi, medzi mestami Sardy a Apameia Kibotos. Toto miesto bolo už za antických čias známe vďaka impozantným bielym terasám, ktoré vznikli z minerálov odparených vôd tunajších horúcich prameňov.

Mesto prosperovalo vďaka využitiu horúcich prameňov pri farbení vlnených tkanín a tiež vďaka prekvitajúcemu obchodu s tkaninami.

História

Spoľahlivé poznatky o existencii starovekého mesta pochádzajú z 3. storočia pred Kr., hoci neisté indície boli známe už z oveľa skoršieho obdobia. Pôvodné osídlenie tvorili príslušníci gréckeho kráľovstva Frýgia. V roku 17 po Kr. bolo mesto zničené silným zemetrasením. Neskôr bolo znovu zrekonštruované a rozšírené. 1. a 2. storočie po Kr. bolo obdobím ďalšieho intenzívneho rozvoja mesta a vtedy vznikli aj mnohé stavby, termálne kúpele, divadlá, amfiteátre a chrámy. Hoci mnohé budovy odolali neskôr i bojom počas vojny medzi Turkami a Byzantskou ríšou, mesto bolo úplne zničené počas druhého veľkého zemetrasenia v roku 1334.

Prvokresťanský biskup Papias

Z Hierapolu pochádza i prvokresťanský biskup Papias (žil v rokoch 65–140 po Kr.).

Informácie o jeho živote i jeho dielo „Výklad slov Pána“ (Logión kyriakón exegésis) sa stratili, no zachovali sa jeho stručné citáty u Ireneja z Lyonu († 202) a u Eusebia, ktoré ako najstaršie svedectvá o evanjeliách majú veľký význam.

Ireneus sa o Papiovi vyjadruje ako o „starom“, spomína ho, ako poslucháča apoštola Jána a priateľa Polykarpa zo Smyrny († okolo r. 160).

Eusebius, ktorý vo svojich Cirkevných dejinách venuje Papiovi kapitolu III. 40, koriguje Ireneov omyl a ukazuje, že nešlo o apoštola Jána, ale o iného Jána - presbytera, ktorý zbieral osobné svedectvá starších o Ježišovom živote. Kritizuje tiež niektoré Papiove názory, predovšetkým chiliazmus.