[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Kukučkov kopec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kukučkov kopec
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Zvolen, Detva
Obce Pliešovce, Vígľašská Huta-Kalinka
Pohorie Javorie
Podcelok Javorianska hornatina
Povodia Ipeľ, Hron
Nadmorská výška 927,2 m n. m.
Súradnice 48°28′19″S 19°16′11″V / 48,4719°S 19,2696°V / 48.4719; 19.2696
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Vígľašskej Huty-Kalinky (traverz)
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kukučkov kopec[1] (927,2 m n. m.[2]) je vrch v Javorí. Leží nad obcou Vígľašská Huta-Kalinka, približne 13 km juhozápadne od Detvy.[3]

Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorianska hornatina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Zvolen a Detva a zasahuje na katastrálne územie obce Pliešovce a Vígľašská Huta-Kalinka.[1] V okolí vrchu je laznícke osídlenie a na severnom úpätí sa nachádza obec Vígľašská Huta-Kalinka.[3]

Kukučkov kopec leží severne od najvyššej časti pohoria, v rázsoche, ktorá vedie od Homôľky (1 013 m n. m.). Východným smerom susedí Makytová (922 m n. m.) a Ďurovie vrch (934 m n. m.), južným Javorie (1 044 m n. m.), Homôľka a Priečne bralo (1 023 m n. m.), západným Králikov vrch (918 m n. m.), Sekier (887 m n. m.) a Veľký Lysec (886 m n. m.) a severným Veľký Korčín (863 m n. m.) a Bučina (792 m n. m.).[5] Severné svahy odvodňujú prítoky Slatiny do Hrona, juhovýchodné potok Tisovník a južné Rimánsky jarok do rieky Krupinica v povodí Ipľa.[3] Na vrchol nevedie značená trasa.

Vrchol pokrýva nesúvislý, sčasti mladý lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných miest možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu a Ostrôžky.[6]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no východným úbočím prechádza modrý chodník z Vígľašskej Huty na rázc. Polomy, kde sa pripája na Rudnú magistrálu, smerujúcu od Zaježovej na Makytovú.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.
  5. Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]