Veľký Lysec (vrch v Javorí)
| Veľký Lysec | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Zvolen, Detva |
| Obce | Pliešovce, Vígľašská Huta-Kalinka |
| Pohorie | Javorie |
| Podcelok | Javorianska hornatina |
| Povodia | Ipeľ, Hron |
| Nadmorská výška | 886,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′52″S 19°14′48″V / 48,4812°S 19,2467°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Vígľašskej Huty |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Lysec (886,4 m n. m.[1]) je vrch v Javorí. Leží nad obcou Vígľašská Huta-Kalinka, približne 14 km juhozápadne od Detvy.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorianska hornatina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Zvolen a Detva a zasahuje na katastrálne územie obce Pliešovce a Vígľašská Huta-Kalinka.[4] V okolí je početné laznícke osídlenie; západne sa nachádza osada Zaježová (patriaca k obci Pliešovce) a severovýchodne a východne leží Vígľašská Huta-Kalinka.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľký Lysec zakončuje rázsochu, vybiehajúcu z Homôľky (1 013 m n. m.) severným smerom cez Kukučkov kopec (927 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Malý Lysec (799 m n. m.) a Kozí hrb (891 m n. m.), západným Hôrka (874 m n. m.) a Sekier (887 m n. m.), južným Králikov vrch (918 m n. m.), Priečne bralo (1 023 m n. m.) a Homôľka a východným Kukučkov kopec a Makytová (922 m n. m.).[5] Severovýchodné svahy odvodňuje potok Ľubica do rieky Slatina v povodí Hrona, vodu zo západných odvádza Krupinica do rieky Ipeľ.[2] Na vrchol nevedie značená trasa.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Symetrický vrchol Veľkého Lysca pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných miest možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež časť Štiavnických vrchov, Vtáčnika, Kremnických vrchov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Poľany.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolitých usadlostí.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.